Bratislavské legendy: Dunajské nadprirodzené bytosti

865
Pod dunajskou hladinou kedysi žili rôzne nadprirodzené bytosti
Pod dunajskou hladinou kedysi žili rôzne nadprirodzené bytosti

Modrý Dunaj je opradený legendami. Prečítajte si o vodníkoch a vílach, ktoré ho obývajú, aj o tom, ako vznikla bratislavská Kačacia fontána.

Dunajské víly

Krásne elegantné bytosti, ktoré žijú hlboko pod hladinou. O vodných vílach koluje veľa legiend a niektoré hovoria, že sú to zlomyseľné bytosti, ktoré sa zabávajú tým, že nechávajú stroskotávať lode. O tých dunajských to však neplatí, mali dobré srdce. Viackrát zachránili život topiacim ľuďom, či lovili predmety, ktoré do vody padli Bratislavčanom, keď sa nakláňali nad hladinu.

Najznámejšie sú však ich príbehy o láske. Keď sa totiž víla zaľúbi do smrteľníka, už nikdy sa pred ňou hladina Dunaja neotvorí. Stane sa obyčajným človekom a so svojou rodinou sa už nestretne. Keďže bratislavskí muži boli vždy pracovití a fešní, mnohé víly sa do nich zaľúbili a prišli o svoje schopnosti. Posledné dve dekády nikto žiadnu nezazrel. Hovorí sa preto, že za zánikom bratislavských víl je láska.

Poslední vodníci a Kačacia fontána

O vodníkoch, na rozdiel od rusaliek, si Bratislavčania veľa dobrého nehovoria. Vodníci od nepamäti ľudí topili, aby mohli kradnúť ich dušičky. Čím viac duší vodník vlastnil, tým bol váženejší. Tak, ako ľudí fascinovali vodníci, tak aj mnohé vodné bytosti túžili poznať život smrteľníkov. Z doby, keď bol Dunaj plný vodníkov, existuje viacero legiend.

Jedna z nich je o krásnej Kačacej fontáne na Šafárikovom námestí. Hovorí sa, že je pomstou malého vodníka. Ten si chcel vyskúšať, aké je to byť ľudským chlapcom a tak sa s jednou partiou skamarátil. Tí ho však mali za čudáka a smiali sa mu. Páchol podľa nich riasami, stále mu ločkalo v topánkach a z kabáta mu kvapkala voda. Posmešky boli také drsné, že vodník to raz neudržal a strhla sa bitka.

Smrteľníci boli v presile a vodníčkovi museli prísť na pomoc dunajské víly. Rýchlo ho vzali späť do Dunaja a na zlých chlapcov poslali povodeň. Malý vodník bol veľmi sklamaný a chcel sa im pomstiť. Raz, keď chlapci na brehu pásli kačice, medzi nich vbehol a čarovným bičom ich premenil na skaly. Tie tam stoja dodnes a poznáte ich ako Kačaciu fontánu.

V Dunaji kedysi žilo veľa významných vodníckych rodín, dnes ich však rýchlo ubúda. Dôvodov môže byť niekoľko – príliš veľký ruch na nábrežiach, špinavá voda, premávka lodí či ľudia, ktorí vodníkov lovili pre zábavu. Obyvatelia Bratislavy však zabudli na to zlé a dunajských vodníkov si radi pripomínajú, a preto často organizujú rôzne festivaly či slávnosti na ich počesť.

Kačacia fontána