Lužné lesy sú nazývané aj „pralesmi mierneho pásma“, pretože patria medzi lesy s najvyššou biodiverzitou. Vyskytujú sa v bezprostrednom okolí riek a potokov od nížin až po horské prameniská. Tieto biotopy sú ohrozované ako ľudskými činnosťami (napr. poľnohospodárstvo, turizmus, regulácia riek), tak aj nepôvodnými rastlinami. Medzi bylinami prevládajú druhy, ktoré znášajú trvalé alebo prechodné zamokrenie (Viceníková and Polák 2003).

Medzi typické druhy stromov patria najmä brest hrabolistý (Ulmus minor) a brest väzový (Ulmus laevis), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), jaseň úzkolistý (Fraxinus angustifolia), jelša lepkavá (Alnus glutinova), topoľ biely (Populus alba), topoľ čierny (Populus nigra), vŕba biela (Salix alba).

Z bylín je to napríklad hluchavka škvrnitá (Lamium maculatum), kozonoha hostcová (Aegopodium podagraria), krkoška chlpatá (Chaerophyllum hirsutum), pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica), či záružlie močiarne (Caltha palustris).

Vyberte sa do takéhoto lesa. Najbližšie k Ekocentru Čonovo sa nachádza napríklad Chránený areál Ostrovné lúčky.  Skúste tu pohľadať aspoň 3 druhy stromov a 3 druhy bylín, ktoré sú v lužnom lese pôvodné a 3 druhy inváznych a nepôvodných druhov .

Medzi invázne a nepôvodné druhy stromov patrí napríklad javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides), pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima). Agát biely (Robinia pseudoacatia) a z nepôvodných bylín sa v okolí nachádza napríklad astra kopijovitolistá (Symphyotrichum lanceolatum), múrovník lekársky (Parietaria officinalis), zlatobyľ kanadská (Solidago canadensis), zlatobyľ obrovská (Solidago gigantea).

Viete, že agát biely nepochádza zo Slovenska, ale bol do Európy dovezený v roku 1635? Zvykne sa uvádzať rok 1906, tento ale nie je správny. Agát biely sa do Európy pravdepodobne dostal rôznymi nezávislými cestami z južnej aj severnej Ameriky.