Po desaťročiach chátrania a opakovaných odkladoch prechádza kaštieľ v Rusovciach komplexnou rekonštrukciou. Obnova pod vedením Úradu vlády SR zahŕňa historickú budovu, priľahlý čeľadník aj park. Národná kultúrna pamiatka má slúžiť na reprezentáciu štátu, časť areálu bude určená verejnosti. Dokončenie prác je plánované do konca roka 2029.
Rekonštrukcia sa začala v júni 2024. Ide o investíciu presahujúcu 100 miliónov eur, ktorej cieľom je zachrániť hodnotnú architektúru a zároveň zabezpečiť jej nové využitie. Rozsah prác odráža stav, do ktorého sa kaštieľ dostal počas dlhých rokov nedokončenej obnovy a nedostatočnej údržby.
Stavebné zásahy zahŕňajú spevňovanie základov a nosných konštrukcií, sanáciu zavlhnutého muriva, opravy stropov aj obnovu technického vybavenia. Pôvodné nevyhovujúce rozvody vody, kanalizácie, elektriny, kúrenia a vzduchotechniky nahrádzajú nové systémy, potrebné na budúcu prevádzku objektu.
Osobitnú pozornosť si vyžadujú historické interiéry. Hodnotné drevené obklady stien a stropov, obrazy, kamenné podlahy či ďalšie umelecko-remeselné prvky odborníci dokumentujú a podľa potreby rozoberajú a presúvajú do reštaurátorských ateliérov. Ich obnova má zachovať pôvodné materiály a detaily, ktoré tvoria charakter kaštieľa.
Reprezentačné priestory aj zázemie pre verejnosť
Po dokončení má kaštieľ slúžiť na prijímanie a ubytovanie zahraničných návštev, štátne podujatia a medzinárodné rokovania. Projekt však počíta aj s priestormi, ktoré budú môcť využívať obyvatelia a návštevníci Rusoviec.
Priľahlý čeľadník má poskytnúť zázemie pre kultúrne a komunitné aktivity. Obnovou prejde aj historický park, ktorého verejne prístupná časť ponúkne priestor na prechádzky a oddych. Reprezentačná časť areálu bude od priestorov pre verejnosť oddelená.
Pre Bratislavu a širší región tak projekt predstavuje záchranu významnej pamiatky aj príležitosť rozšíriť ponuku miest spájajúcich kultúru, históriu a rekreáciu.
Rímsky vodovod si vyžiadal zmenu projektu
Súbežne so stavebnými prácami prebieha archeologický výskum, ktorý odkrýva dejiny územia dávno pred vznikom dnešného kaštieľa. Medzi významné objavy patrí antický vodovod nájdený pri výskume východného a západného nádvoria.
Kamenná konštrukcia s dnom z rímskych tehiel, nazývaných teguly, sa nachádzala približne 80 centimetrov pod dnešným povrchom. Archeológovia zatiaľ nevedia presne určiť, kde stála budova, ktorú vodovod zásoboval. Jednou z možností je, že išlo o kúpele využívané rímskymi vojakmi.
Ochrana nálezu sa premietla aj do stavebných plánov. Krajský pamiatkový úrad Bratislava požiadal o premiestnenie plánovaného podzemného technologického objektu, ktorý mal pôvodne vzniknúť práve na tomto mieste. Úrad vlády SR požiadavke vyhovel.
Výskum v okolí Maďarskej ulice priniesol aj pozostatky najmenej 12 metrov širokej rímskej cesty a kamenných domov civilnej osady pri tábore Gerulata. Mince, keramika, šperky či kozmetický nástroj približujú každodenný život jej obyvateľov. Nálezy odborníci z Trnavskej univerzity postupne čistia, reštaurujú a vyhodnocujú.
Podobu kaštieľa formovala anglická neogotika
História šľachtického sídla v Rusovciach siaha do stredoveku. Prvá písomná zmienka o hrade označovanom ako Uruzwar pochádza z roku 1266. Významnú kapitolu jeho dejín predstavuje pôsobenie Zichyovcov, s ktorými sa spájajú viaceré prestavby a rozvoj panstva.
Dnešný charakter získal kaštieľ v polovici 19. storočia za grófa Emanuela Zichyho-Ferrarisa. Prestavba v štýle anglickej, takzvanej tudorovskej neogotiky vznikla na počesť jeho anglickej manželky Šarloty. Jej výsledkom je výrazná silueta s vežami, bohato členenými fasádami a dekoratívnymi detailmi.
Poslednými šľachtickými majiteľmi boli Elemér Lónyay a jeho manželka, belgická princezná Štefánia. Zveľaďovali interiéry aj park a do kaštieľa zaviedli na svoju dobu moderné vybavenie vrátane ústredného kúrenia a kúpeľní.
Nedokončené obnovy vystriedali desaťročia chátrania
Druhá svetová vojna a povojnové obdobie priniesli kaštieľu rozkrádanie a devastáciu. Od roku 1950 slúžil Slovenskému ľudovému umeleckému kolektívu. Generálna rekonštrukcia sa začala v roku 1982, no zmeny projektu, časové sklzy a nedostatok financií viedli k postupnému utlmovaniu prác. Koncom roka 1989 sa zastavili úplne.
V nasledujúcich rokoch sa menili správcovia aj predstavy o budúcom využití. Od roku 1995 má kaštieľ v správe Úrad vlády SR. Jeho ďalší osud sprevádzali aj dlhoročné vlastnícke spory súvisiace s testamentom posledných majiteľov, ktorí majetok odkázali benediktínskemu opátstvu v Pannonhalme.
Kým sa pripravovali nové plány obnovy, stav budovy sa zhoršoval. Zatekanie a vlhkosť poškodzovali murivo, drevené konštrukcie aj interiéry. Súčasná rekonštrukcia má toto obdobie uzavrieť a vytvoriť podmienky na dlhodobé využívanie kaštieľa pri zachovaní jeho historickej hodnoty.
Foto: Michal Feik