Keďže sa Bratislava rozprestiera na úpätí Malých Karpát, na ľavom brehu Dunaja, zalesnené žulové a vápencové svahy na severe a západe neposkytovali dostatočné množstvo výdatných prameňov. Z toho dôvodu bolo potrebné hľadať podzemné zdroje pitnej vody.
V roku 1882 bolo urobených niekoľko pokusných vrtov v rôznych častiach Bratislavy a jedným z nich bol aj vrt na ostrove Sihoť vzdialenom 5,2 km od centra mesta. Pod ostrovom sa tiahlo štrkové lôžko prepojené na koryto Dunaja, ktoré bolo bohaté na podzemnú vodu a bolo tak schopné zásobovať mesto dostatočným množstvom kvalitnej, prírodne prefiltrovanej vody. Ostrov Sihoť bol vybraný za vodárenský zdroj pre výstavbu stáleho vodovodu.
Dňa 25. augusta 1884 sa začali práce na stavbe prvého mestského vodovodu a ukončené boli o rok neskôr, kedy bola celá vodovodná sieť odovzdaná do testovacej prevádzky.
4. februára 1886 bol oficiálne spustený vodovod pre mesto Bratislava do plnej prevádzky. Vodáreň dodávala denne vodu v objeme 3000 m3. K dátumu spustenia vodovodu do prevádzky k nemu bolo pripojených 17 500 obyvateľov, tretina z vtedajšieho počtu 50 000 obyvateľov mesta.
Zdroj: BVS
