Hlavné mesto deklaruje, že v uplynulých rokoch urobilo významný pokrok v adaptácii na klimatickú zmenu. Odvoláva sa pritom na vypracovanie viacerých kľúčových dokumentov, a to Stratégie adaptácie (2014), Akčného plánu adaptácie (2017) a Atlasu hodnotenia zraniteľnosti a rizík nepriaznivých vplyvov zmeny klímy na území Bratislavy (2020). Pre TASR to uviedla hovorkyňa Bratislavy Dagmar Schmucková.
„Atlas je východiskový materiál pre navrhovanie adaptačných opatrení a zohľadňovanie zmeny klímy v územnoplánovacích dokumentoch mesta pri developerských či dopravných projektoch teraz aj do budúcna,“ skonštatovala Schmucková.
Ide o jeden z analytických materiálov pre samosprávu pri posudzovaní rozvoja mesta a jeho odolnosti voči prejavom zmeny klímy, teda extrémnym teplotám či zrážkam. V súčasnosti pracuje Metropolitný inštitút Bratislavy na jeho aktualizácii s použitím presnejších údajov. Magistrát zároveň pripomína aj strategický dokument Bratislava 2030, ktorý sa venuje aj klíme.
Ubezpečuje, že sa zároveň snaží zlepšovať kondíciu existujúcej zelene, vytvára nové zelené plochy, pribúdajú nové stromy i dreviny, ktoré zadržiavajú vodu v krajine. Kde to situácia umožňuje, sa v rámci revitalizácie pristupuje k výmene spevnených povrchov nepriepustných pre zrážkovú vodu za vodopriepustné materiály. „Pri investičných zámeroch, ktoré mesto posudzuje, dbáme na to, aby investor vybudoval v rámci svojich projektov vodopriepustné plochy a dostatok zelene,“ poznamenala.
Verejné priestory obnovuje mesto podľa hovorkyne aj s ohľadom na zvyšovanie odolnosti voči zmene klímy, zadržiavanie vody a zvyšovanie mestskej biodiverzity. S tým súvisí aj zmena režimu kosenia na niektorých trávnatých plochách. „Tieto plochy sa dokázateľne výrazne menej prehrievajú a sú schopné zadržať viac zrážkovej vody, čím ochladzujú miestnu klímu,“ podotkla. Pozornosť venuje tiež výsadbe drevín na zatienenie územia, k zlepšeniu miestnej mikroklímy prispejú podľa hovorkyne aj opatrenia ako revitalizácia a tvorba novej modrej a zelenej infraštruktúry mesta.
V meste tiež podľa nej pribúdajú budovy so zelenými a vegetačnými strechami a fasádami. Vegetačné strechy sú plánované aj na prístreškoch novej električkovej radiály v Petržalke, trať má mať tiež vegetačný zvršok. „Na Staromestskej ulici je plánovaný nový verejný priestor Plató, ktorý má potenciál v budúcnosti predstavovať najväčšiu vegetačnú strechu v Bratislave,“ dodala Schmucková.
Zdroj: TASR
