Násilný zásah poriadkových síl proti povolenej demonštrácii 17. novembra 1989 v Prahe odštartoval udalosti, ktoré viedli k definitívnemu pádu komunistického režimu v Československej socialistickej republike (ČSSR). Označujú sa tiež ako Nežná revolúcia. Od jej začiatku v piatok 17. novembra 2023 uplynulo 34 rokov.
Podľa predsedu Bratislavského samosprávneho kraja Juraja Drobu by mladí ľudia nemali brať otvorené hranice ako samozrejmosť.
„17. novembra v roku 1989 začal boj za našu slobodu. Bol som vtedy 18-ročný študent, prvák na Univerzite Komenského. Zúčastňoval som sa každej demonštrácie na námestí SNP. Dnes, po 34 rokoch, pride každému ako samozrejmosť, že môže slobodne vyjadriť svoj názor a neísť zaň do basy alebo na výsluch na Februárku, že môže chodiť do kostola bez obáv o budúcnosť svojich detí, že si môže odskočiť na vernisáž do viedenskej galérie moderného umenia, zalyžovať do Talianska alebo ísť v rámci Erasmu na semester na prestížnu európsku univerzitu,“ uviedol Juraj Droba.
„Nežná revolúcia bola významným medzníkom slovenských dejín. Priniesla pád normalizačného režimu a otvorila cestu k transformácii totalitného komunistického Československa na právny a demokratický štát. Umožnila vznik samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 a jej neskoršiu integráciu do európskych politických štruktúr,“ skonštatoval historik Peter Jašek v štúdii Pád komunistického režimu na Slovensku (1989 – 1990).
Už od roku 2001 je 17. november štátnym sviatkom a slovenská verejnosť si ho pripomína pod názvom Deň boja za slobodu a demokraciu. Zároveň je Medzinárodným dňom študentstva, čo odkazuje na tragické udalosti zo začiatku 2. svetovej vojny – konkrétne na pražskú demonštráciu 28. októbra 1939, ktorej účastníci si pripomenuli 21. výročie vzniku Československej republiky.
Počas demonštrácie bol zabitý pekár Václav Sedláček, študent Jan Opletal utrpel ťažké zranenia, ktorým podľahol 11. novembra. Jeho pohreb o štyri dni neskôr prerástol do protestu proti nemeckej okupácii. V noci na 17. novembra prebehlo masové zatýkanie študentov, deväť z nich bolo popravených, viac než 1000 študentov odvliekli do koncentračných táborov. Nacisti tiež nariadili zatvoriť české vysoké školy na území Protektorátu Čechy a Morava. V roku 1941 aj na podnet československej exilovej vlády vyhlásila Medzinárodná študentská rada v Londýne 17. november za Medzinárodný deň študentstva.
Zhromaždenie na počesť Opletala a ďalších obetí nacistického teroru v roku 1989 sa konalo v období silnejúcich verejných vystúpení proti komunistickej totalite. Samotní organizátori uviedli v pozvánke: „Nechceme len pietne spomínať na vtedajšie tragické udalosti, ale chceme sa aktívne prihlásiť k ideálom slobody a pravdy, za ktoré ich účastníci obetovali svoje životy. Pretože aj dnes sú tieto ideály vážne ohrozené…“
Akcia sa začala popoludní v areáli Univerzity Karlovej na pražskom Albertove. Potom sa študenti vydali na pochod na Vyšehrad po schválenej trase, po ktorej v roku 1939 kráčali aj účastníci Opletalovho pohrebu. Potom sa však sprievod vydal neplánovane do centra Prahy. Tisícky účastníkov zamierili k Národnému divadlu a na Národnú triedu. Tu bezpečnostné zložky demonštrantom prehradili cestu, začali ich zatýkať a surovo biť.
Počas zásahu bolo zranených takmer 600 ľudí. Keď sa správy o ňom rozšírili, študenti a herci vstúpili do štrajku. K rozhorčeniu prispela fáma, že bol počas policajnej akcie zabitý študent Martin Šmíd, keďže svedkovia videli ležať na zemi bezvládne telo. V skutočnosti išlo o príslušníka Štátnej bezpečnosti Ludvíka Zifčáka, ktorý podľa záverov vyšetrovacej komisie pri potýčke skolaboval.
V Bratislave vzniklo občianske hnutie Verejnosť proti násiliu, v Prahe Občanské fórum. Najvyšší komunistický predstaviteľ Miloš Jakeš 24. novembra odstúpil. V ten istý deň tiež Slovenská televízia odvysielala prvú televíznu diskusiu so zástupcami študentov aj protagonistami občianskych zhromaždení Milanom Kňažkom a Jánom Budajom.
Silnejúce masové protesty vyústili do generálneho štrajku 27. novembra 1989. O dva dni Komunistická strana Československa zrušila svoj mocenský monopol – federálny parlament vypustil z ústavy články, ktoré definovali vedúcu úlohu KSČ v spoločnosti.
Zároveň predstavitelia vznikajúcej opozície rokovali so zástupcami komunistickej moci. Po prvom neúspešnom pokuse vymenovať vládny kabinet s účasťou nestraníkov napokon 10. decembra prezident ČSSR Gustáv Husák vymenoval Vládu národného porozumenia na čele s Mariánom Čalfom a odstúpil z funkcie.
Následne sa 28. decembra 1989 stal Alexander Dubček predsedom Federálneho zhromaždenia a o deň neskôr poslanci zvolili za československého prezidenta Václava Havla.
Zdroj: TASR
Foto: Ivan Rychlo / ČTK
