Predstavujeme vám divadelný súbor Ľahostajňa, ktorý okrem svojej divadelnej činnosti tento rok zorganizoval v Bratislave úspešný druhý ročník festivalu ochotníckych divadiel Fotbal.
1. Ako vzniklo vaše divadlo a čo bolo vašou hlavnou inšpiráciou začať s ochotníckym divadlom?
Divadlo sme založili v roku 2018, vtedy sme boli ja (Matej Feldbauer) a Pavol Viecha skoro absolventi. Obaja sme sa vlastne na VŠMU dostali z ochotníckeho prostredia. Impulz
na založenie vlastného divadla prišiel, keď som sa po dlhých rokoch zúčastnil Belopotockého Mikuláša a povedal som si, že toto je niečo, čo mi chýba. S Paľom sme v tom období tvorili tandem a tak sme sa spoločnými silami pustili aj do Ľahostajne. A zrazu, človek dvakrát žmurkne a už je to šesť rokov.
2. Ktoré predstavenie vášho divadla považujete za najdôležitejšie?
Našim predstaveniam nepripisujeme nejakú zvláštnu dôležitosť. Prvoplánovo určite nie.
No ako príklad môžeme uviesť Čaj u pána senátora od Ivana Stodolu. Keďže ide o politickú satiru z minulého storočia, je zaujímavé hrávať ju aj dnes, nakoľko je tematicky živá
a aktuálna a reflektuje mnohé problémy súčasnej spoločnosti.
3. Každé divadlo dopĺňa postupne svoj repertoár, mení žáner, prináša niečo nové. Ako prebieha výber a príprava vašich predstavení?
Od začiatku fungovania sa snažíme zameriavať na spoločensky angažované diela. Naša prvá inscenácia vznikla na základe hry Partia brúsiča Karhana, čo je socialistická hra „par excellence“. Mala v sebe všetko – budovanie národa, plnenie päťročníc, Stachana a umakart. Odvtedy sme vytvorili tri inscenácie, všetky od slovenských klasikov – vyššie spomínaný Čaj u pána senátora, ďalej to bola rozprávka Najväčšie cigánstvo (dramatizácia rómskych rozprávok zozbieraných Samuelom Czabmbelom) a aktuálnou novinkou v našom repertoári je prvá slovenská detektívka Výstrel nik nepočul od Juraja Váha. Juraj Váh je – najmä
pre mladšie generácie – neznámym, zabudnutým autorom, a to aj napriek tridsaťročnému pôsobeniu v slovenskej kultúre. Vo výbere slovenských klasík máme v pláne aj pokračovať. Nie sú v tom žiadne národovecké gény. Slovenská dramatická „knižnica“ ponúka veľké množstvo kvalitných diel, ktoré vedia vzhľadom na demografiu čo-to povedať aj dnešnému divákovi.
A ako prebieha príprava? Fungujeme ako krúžok, stretávame sa pravidelne, raz týždenne vždy v rovnaký deň na dve hodiny a so skúšaním a premiérami sa nikam neponáhľame. Raz to predsa vznikne.
4. Čo pre vás znamená vaše ochotnícke divadlo, aký vplyv má na vašich divákov a na vás osobne?
Našou najväčšou radosťou je už len samotný proces tvorby, skúšania, vkladania samých seba do textov a postáv. A keď je finálny „produkt“ vydarený, to sa už ani nedá hovoriť o väčšej radosti. Teda, dá, keď potom máme možnosť ísť na festival či hosťovať mimo našej domovskej scény. Hrať pred novými a novými divákmi.
5. Pre ochotnícke divadlo je najdôležitejší kolektív účinkujúcich – neprofesionálnych hercov. Aký je ten váš divadelný kolektív?
Ľahostajňa je absolútnou všehochuťou osobností, vekov a povolaní. 99% našich členov sa venuje iným profesiám a to formuje aj fungovanie nášho súboru. Každý vkladá do divadla svoju svojskosť a osobnosť, a asi aj preto si ako kolektív výborne rozumieme. Ale nie sme Ľahostajňa pre nič za nič – podstata nášho názvu sa nalepila postupne na všetkých a prejavuje sa presne vtedy, kedy má.
6. Na aké nové predstavenia sa môžu tešiť vaši diváci a aké máte plány do budúcnosti?
V repertoári sa snažíme mať súčasne dve živé inscenácie, aby sme ich dokázali striedať a hrať podľa potreby. Momentálne sú to Čaj u pána senátora a Výstrel nik nepočul. Keď jednu zderniérujeme, púšťame sa do príprav ďalšej. Radi by sme sa po rokoch opäť zamerali
na najmenších divákov, tak ešte uvidíme, čo nám život pošle poštou. A či stihneme prísť
so žltým lístkom v určenej lehote.
Okrem predstavení sa snažíme venovať aj iným aktivitám. Chvíľku si oddýchneme
a začíname s prípravami tretieho ročníka nášho vlastného festivalu ochotníckych divadiel
v Bratislave, ktorý má mätúci názov FODBAL. Dramaturgia festivalu je zameraná na ochotnícke divadlá fungujúce v Bratislave. Už dvakrát sa nám podarilo dostať pod jednu strechu niekoľko divadiel z toho istého mesta, aby sme sa navzájom spoznali a networkovali medzi sebou. Robievame aj improvizované večery v spolupráci s mestskou časťou Staré Mesto. Minulý rok sme touto formou otvárali kultúrne leto a spestrili program Vianočných trhov. V týchto dňoch dokončujeme našu autorskú rozhlasovú hru a podarilo sa nám vydať knihu(!). Ide o zborník divadelných hier amatérskeho dramatika a zhodou okolností nášho člena, Mariána Hromiaka. Hry sú voľne dostupné na našom webe pre každého, kto má záujem.
8. Aké najkrajšie úspechy dosiahlo vaše ochotnícke divadlo?
Medzi také tie merateľné úspechy patria viaceré účasti na rôznych festivaloch a súťažiach ochotníckych divadiel na Slovensku a v Čechách. A také tie „naše“ úspechy, to je vždy, keď sa podarí naplniť sálu. Keď sa k nám dostane spätná väzba. Alebo keď sa nám v lete podarí dostať väčšinu členov (minulých aj súčasných) na spoločnú chatu.
Za rozhovor a fotodokumentáciu ďakujeme trénerovi Matejovi Feldbauerovi
a asistentke trénera Lily Čišeckej. Celému súboru želáme veľa úspechov pri ďalšej tvorbe a samotných predstaveniach.
