Nie infraštruktúra, nie eurofondy a nie politické deklarácie. Na konferencii Klimaticky odolnejšie mestá venovanej adaptácii na klimatickú zmenu a inováciám vo verejnej politike vystúpila Barbora Lukáčová, riaditeľka odboru stratégie a územného rozvoja Bratislavského samosprávneho kraja (BSK). Jej prednáška bola venovaná konkrétnemu príkladu – projektu Kampusu bioenergetiky a krajinotvorby v Bernolákove. Podľa nej nejde len o stavebný alebo školský projekt, ale o systémovú odpoveď na to, čo Slovensku v oblasti klímy a udržateľnosti najviac chýba – ľudský kapitál.
„Nie je to vždy len o infraštruktúre, peniazoch či politike. Je to o stratégii – o tom, či máme víziu a či rozumieme vlastnej identite v území,“ povedala Lukáčová. Upozornila na rozpor medzi rastúcimi klimatickými ambíciami Európskej únie a reálnou kapacitou Slovenska tieto ciele napĺňať. Krajiny EÚ podľa nej zavádzajú čoraz prísnejšie pravidlá v oblasti energetickej efektívnosti, verejných budov či adaptačných opatrení. Otázkou však zostáva, kto ich bude vedieť odborne vyhodnocovať, navrhovať a kontrolovať.
„Môžeme kopírovať príklady zo zahraničia, hovoriť o zelených strechách a modrozelených opatreniach, ale ak nemáme ľudí, ktorí to vedia posúdiť a objednať, tak sa nikam nepohneme,“ konštatovala. Podľa Lukáčovej dnes na Slovensku neexistuje komplexné vzdelávanie, ktoré by spájalo klimatickú zmenu, energetiku, územné plánovanie, krajinné inžinierstvo a verejnú politiku. „Taký študijný odbor ani neexistuje,“ dodala.
Kampus ako miesto stretu školy, vedy a praxe
Práve na túto medzeru má reagovať nový kampus v Bernolákove. Nemá ísť o klasickú školu, ale o priestor, kde sa bude prepájať stredoškolské vzdelávanie, aplikovaný výskum a podnikateľský sektor.
„Kampus pre nás nie je len stredná škola. Je to miesto, kde sa budú stretávať odborníci z praxe, výskumníci, študenti a dodávatelia technológií. Budú tam testovať riešenia v reálnom prostredí,“ vysvetlila.
Zameranie kampusu má reflektovať špecifiká regiónu. Bratislavský kraj je podľa nej tretím najvýznamnejším poľnohospodárskym regiónom na Slovensku, no jeho vzdelávací systém na klimatickú zmenu prakticky nereaguje. Lukáčová upozornila, že bez zásadnej reformy poľnohospodárskeho vzdelávania Slovensko neobstojí.
„Ak nebudeme diverzifikovať poľnohospodárstvo vo vzťahu ku klimatickej zmene, neprežijeme. Ak nebudeme rekvalifikovať študijné programy, neprežijeme,“ zdôraznila.
Od floristov ku krajinotvorcom
Jedným z cieľov projektu je transformovať existujúce odbory tak, aby neprodukovali úzko zameraných absolventov, ale odborníkov schopných pracovať v širších súvislostiach. Ako príklad uviedla rozdiel medzi floristami a krajinotvorcami.
„My dnes nevychovávame záhradníkov, ale floristov. A to je problém. Potrebujeme ľudí, ktorí rozumejú krajine ako systému – intravilánu, extravilánu, vode, pôde, klíme,“ vysvetlila.
V kampuse má preto vzniknúť nové zameranie na krajinotvorbu, bioenergetiku, udržateľné poľnohospodárstvo a prírodné vedy. Súčasťou má byť aj líceum orientované na prírodovedné disciplíny.
Starý areál ako živé laboratórium
BSK sa rozhodol využiť existujúci areál bývalej poľnohospodárskej školy v Bernolákove. Podľa Lukáčovej ide o nadrozmerný komplex s vinohradmi, ornou pôdou a veľkými halami, ktorý je ideálny na testovanie adaptačných opatrení v reálnom prostredí.
Budovy majú prejsť komplexnou energetickou obnovou, vzniknú zelené strechy, zelené fasády, retenčné systémy na vodu, dažďové záhrady či suché a mokré poldre. Všetko má slúžiť nielen ako infraštruktúra, ale aj ako učebná pomôcka.
„Ak vytvárame infraštruktúru pre školu, musí byť zároveň učebnicou. Dobré aj zlé príklady majú byť viditeľné,“ povedala.
Skleník, kotly aj fotovoltika nad vinohradom
Jedným zo symbolov projektu má byť nový skleník, ktorého výstavba je naplánovaná na budúci rok. Bude slúžiť na výučbu, výskum aj testovanie energetických riešení.
„Nebude to hocijaký skleník. Budeme skúmať tienenie, zavlažovanie, pestovanie, aj to, či je efektívnejšia fotovoltika na zelenej streche alebo na betóne,“ vysvetlila.
Súčasťou kampusu má byť aj bioenergetická učebňa s rôznymi typmi kotlov a systémov na biomasu. Bioenergetika má byť prepojená so živočíšnou a rastlinnou výrobou tak, aby tvorila uzavretý cyklus. Celý projekt má stáť približne 14 miliónov eur. Podľa Lukáčovej by to bolo priveľa na bežnú strednú školu, no primerané na kampus, ktorý má slúžiť aj vysokým školám, samosprávam a podnikateľom.
Ďalej dodala, že v súčasnosti je hotová tzv. nultá fáza – presťahovanie škôl, vybudovanie nových učební a nákup laboratórneho vybavenia. Nasledovať má energetická revitalizácia, úprava vonkajších priestranstiev, výstavba skleníka a testovanie inovatívnych riešení, vrátane fotovoltiky nad vinohradmi.
Vzdelávanie ako verejná politika
Lukáčová zdôraznila, že nejde len o školský projekt, ale o zásah do verejnej politiky. Klimatická zmena sa podľa nej nedá riešiť izolovane a vyžaduje systémové vzdelávanie úradníkov, projektantov aj politikov.
„Klíma je verejná politika. To nie je súkromná záležitosť,“ povedala.
Kampus má slúžiť aj ako tréningové a vzdelávacie centrum pre samosprávy, ktoré dnes často nemajú kapacity na kvalifikované rozhodovanie o adaptačných opatreniach.
„Kampusy sú naše dieťa. A nerobíme len tento. Pripravujeme aj vinohradnícky kampus v Modre a kampus verejného zdravia a športu v Petržalke,“ uzavrela.
