
Možno sa vám to zdá ako drobnosť – vysypať hrsť slnečnice do dreveného domčeka na okne. V skutočnosti však práve otvárate najdôležitejšiu zimnú „reštauráciu“ v okolí. Pre sýkorky, stehlíky či brhlíky nie je kŕmidlo len miestom na desiatu, ale kľúčovým spojencom v boji o prežitie počas mrazivých nocí.
Prečo na každom zrnku záleží?
Vtáky majú neuveriteľne rýchly metabolizmus. Aby si udržali telesnú teplotu okolo 40 °C, musia počas krátkeho zimného dňa nájsť dostatok energie. Jedna mrazivá noc bez tukových zásob môže byť pre drobného spevavca osudná. Prikrmovaním im nepomáhame len prežiť, ale udržujeme biodiverzitu priamo v našich záhradách a mestách.

Menu, ktoré zachraňuje životy
Zabudnite na zvyšky z kuchyne. Soľ a korenie sú pre vtáky toxické. Ak chcete byť skutočným „šéfkuchárom“ divočiny, stavte na kvalitu:
- Čierna slnečnica: Absolútny víťaz. Má vysoký obsah tuku a tenkú šupku, ktorú zvládnu aj menšie zobáčiky.
- Orechy: Nesolené vlašské, arašidové alebo lieskové orechy sú pre vtáky energetickou bombou.
- Loj a tukové gule: Ideálne pre sýkorky a ďatle. Tip: Ak kupujete hotové gule v sieťkach, radšej ich zo sieťok vyberte a vložte do kovových držiakov. Prázdne sieťky sa stávajú nebezpečným odpadom a vtáky sa do nich môžu zamotať.
- Ovocie: Jablká na konári potešia drozdy a červienky.
Hygiena je základ úspechu
Kŕmidlo nesmie byť „biologickou zbraňou“. Pravidelne odstraňujte trus a zvyšky starého krmiva, aby ste zabránili šíreniu chorôb, ako je napríklad trichomonóza. Umiestnite ho na prehľadné miesto, kde sa k nemu nepozorovane nepriplíži susedova mačka, no zároveň v blízkosti kríkov, kde sa vtáky môžu rýchlo skryť pred dravcami.
Prikrmovanie nie je len o pomoci prírode. Je to ten najlepší „živý dokument“, ktorý môžete sledovať priamo z obývačky. Stačí trocha ohľaduplnosti a správne zvolené menu, a vaša záhrada ožije fascinujúcim divadlom, ktoré vás naučí vážiť si krehkosť a silu života, ktorý nás obklopuje.
Podrobné usmernenia o tom, čím (ne)kŕmiť a ako vyrobiť bezpečné kŕmidlo, nájdete na stránkach SOS/BirdLife Slovensko alebo si prečítajte rady odborníkov zo Štátnej ochrany prírody SR.

Počas prvých dvoch ročníkov „Vtáčej hodinky“ (https://vtaciahodinka.sk/) sčítavalo vtáky vyše 3000 ľudí. Najčastejším druhom bola počas oboch rokov sýkorka veľká. Okrem bežných druhov sa na kŕmidlách objavili aj menej očakávaní hostia – pinky severské, chochláče či vtáky, ktoré u nás v zime donedávna nebývali bežné, napríklad trasochvost biely alebo žltochvost domový. Práve takéto záznamy sú pre odborníkov mimoriadne cenné. Význam Vtáčej hodinky spočíva aj v tom, že Slovensko používa rovnakú metodiku ako ďalších päť európskych krajín. Výsledky tak možno porovnávať v širšom, medzinárodnom kontexte a sledovať dlhodobé trendy v zimovaní vtákov naprieč Európou.
foto a video: Monika Kováčová










