Čítanie nie je len pasívna záľuba. Je to schopnosť cestovať v čase aj priestore bez toho, aby sme opustili pohodlie domova. Spisovateľka a milovníčka literatúry Lucia Lackovičová v rámci župného projektu Vráťme knihy do škôl hovorí o tom, ako nás správny príbeh dokáže navždy zmeniť a prečo je dôležité nielen čítať, ale nebáť sa ani vlastnej tvorby. V rozhovore prezradila, prečo je kniha tým najlepším teleportom, ako si nájsť „tú svoju“ a ktorých slovenských autorov sa oplatí sledovať.
Lucia, čítanie často opisujete ako niečo viac než len prijímanie informácií. Čím je pre vás výnimočné?
Rada hovorím o čítaní ako o jednej veľmi zvláštnej a krásnej aktivite. Dokáže ju robiť každý z nás, no zároveň nás vie preniesť do úplne iných svetov. Tie môžu byť dramatické, historické, snové či magické. Môžeme v nich žiť my sami, alebo v nich môžeme byť len tichými, neviditeľnými pozorovateľmi príbehu niekoho iného. A práve tým predmetom, ktorý nás do týchto svetov prenáša, je kniha.
Takže pri čítaní nemusíme byť vždy len hlavnými hrdinami?
Presne tak. Niekedy príbeh prežívame očami niekoho iného, niekedy dokonca niekoho, kto vôbec nie je človek. Aj v tom je čaro literatúry. Umožňuje nám na chvíľu vystúpiť zo seba a zažiť svet z úplne inej perspektívy.
Mnohí mladí ľudia však hovoria, že už prečítali viacero kníh a žiadny „teleport“ nezažili. Čo s tým?
Asi by som im povedala, aby sa nevzdávali. Možno už prečítali viacero kníh, no ešte nenatrafili na tú pravú. Som presvedčená, že keď človek nájde príbeh, ktorý je akoby napísaný priamo pre neho, ten pocit príde. A k takej knihe sa dá dopracovať jedine tak, že budeme veľa hľadať a veľa čítať.
Čo sa zmení, keď takúto knihu konečne objavíme?
Treba povedať aj to, že je to trochu nebezpečné. Keď sa vám to raz podarí, už nič nebude úplne také ako predtým. Taký príbeh vás totiž pohltí a vy zrazu zistíte, že chcete znovu a znovu prežívať ďalšie dobrodružné, zvláštne, magické a nikdy sa nekončiace svety.
Máme aj na Slovensku autorov, ktorí dokážu čitateľov takto pohltiť?
Určite áno. Aj u nás máme veľa výborných autorov a autoriek, ktorí píšu pre deti aj mladých ľudí. Z detských autorov môžem spomenúť napríklad Dianu Mašlejovú, Juraja Rajmana, Braňa Jobusa, Martu Hlušíkovú či Babču Kardošovú. A keď sú čitatelia starší, prirodzene siahajú po tituloch pre young adult alebo new adult. Mnohí už čítajú aj v angličtine, takže výber príbehov je naozaj široký.
Kniha sa často spája s prázdninami a oddychom. Dá sa povedať, že kniha môže byť dovolenkou sama o sebe?
Určite áno. Mnohí si berú knihu na dovolenku, ale ja si myslím, že dobrá kniha môže byť dovolenkou sama osebe. Vie nás preniesť na úžasné miesta, do magických svetov a do situácií, ktoré by sme inak nikdy nezažili. A najkrajšie na tom je, že takto môžeme cestovať pravidelne a často — vždy, keď vezmeme do rúk tú správnu knihu.
Čo ak niekto pri čítaní začne cítiť potrebu nielen príbehy prijímať, ale aj ich sám vytvárať?
To je niečo úplne prirodzené. Ak má človek vzťah ku knižným príbehom, časom v sebe môže objaviť chuť napísať aj vlastný. Možno sa to začne drobnými pokusmi, možno tomu predchádza bohatá fantázia, ale je to dobrý impulz. A ja by som chcela každého, kto to tak cíti, v tom podporiť.
Prečo by sa podľa vás mali mladí ľudia odvážiť písať?
Pretože písanie je výnimočný spôsob, ako sa človek môže vyjadriť. Zároveň môže byť cestou k literárnym súťažiam, oceneniam, ale najmä k lepšiemu poznaniu seba samého. Často nám totiž pomáha pomenovať veci spôsobom, aký by sme si v bežnom rozhovore ani netrúfli použiť. Preto hovorím jednoducho: ak máte chuť písať, píšte.
Lucia Lackovičová je na slovenskej literárnej scéne synonymom pre vášeň k príbehom. Hoci ju verejnosť pozná najmä ako spisovateľku, jej záber je oveľa širší – je to literárna publicistka, recenzentka, moderátorka a neúnavná propagátorka domácej tvorby. Vo svojej vlastnej autorskej stope sa špecializuje predovšetkým na žánre sci-fi, fantasy a hororu, pričom jej poviedky pravidelne ožívajú v popredných slovenských antológiách (napr. Slovensko komiksové).
Svoju schopnosť prepájať históriu s tajuplnosťou naplno rozvinula v diele Prešporské legendy ožívajú, kde vdýchla nový život starým bratislavským povestiam. Jej literárny rozptyl však siaha oveľa ďalej, až za hranice známeho vesmíru, čo potvrdila ako zostavovateľka a spoluautorka unikátnej antológie slovenskej sci-fi Za horizontom udalostí. Touto knihou sa jej podarilo zmapovať súčasnú domácu fantastiku a dokázať, že slovenské „vesmírne“ príbehy znesú svetové meradlo.
Pre Luciu však literatúra nekončí na poslednej strane rukopisu. Ako skúsená moderátorka knižných podujatí a diskusných formátov v sieti Panta Rhei či na festivale Bibliotéka dlhodobo buduje mosty medzi autormi a čitateľmi. Jej hlas je v kultúrnom priestore dôležitým kompasom, ktorý dokáže s rovnakou ľahkosťou navigovať svetom klasiky aj moderných komiksov.
V rámci projektu Vráťme knihy do škôl sa Lucia Lackovičová stáva inšpiratívnou mentorkou pre mladú generáciu. Verí, že kniha nie je len statickým predmetom, ale dynamickým nástrojom – „teleportom“, ktorý dokáže človeka navždy zmeniť. Svojou činnosťou povzbudzuje mladých nielen k pasívnemu prijímaniu príbehov, ale aj k odvahe nájsť vlastný hlas a nebáť sa bieleho papiera.
