Kaštieľsky park v Stupave

Vodopád

Vodopád patrí k najzaujímavejším historickým prvkom Kaštieľskeho parku v Stupave. Táto časť areálu nadväzuje na niekdajšiu barokovú záhradu, ktorá sa v 18. storočí rozprestierala v bezprostrednej blízkosti kaštieľa a bola upravená vo francúzskom štýle.

Na tomto mieste stál až do požiaru v roku 1898 potočný mlyn na múku, ktorý patril stupavskému panstvu. Po jeho zániku už mlyn neobnovili a priestor sa neskôr zmenil na dekoratívnu krajinársku kompozíciu. V roku 1911 dal gróf Ľudovít Károlyi podľa vlastných nákresov upraviť územie medzi vodným náhonom a úpustom, kde vznikol umelý vodopád.

“

Umelý vodopád s lávkou nad padajúcou vodou sa stal jedným z najobľúbenejších miest v parku.

Kamenná kompozícia a výsadba

Veľké kamenné balvany, ktoré tvorili základ skalnej steny vodopádu, priviezli z hôr nad Medenými hámrami pri Borinke. Podľa dobového rozprávania mali pochádzať z ruiny spojenej s dávnou minulosťou tohto územia.

Na podobe vodopádu sa výrazne podieľal aj hlavný panský záhradník Jozef Krupička. Okrem práce na samotnej skalnej stene sa venoval aj úprave okolia, kde vysadil domáce aj exotické dreviny, ihličnany a vždyzelené popínavé rastliny. Práve vďaka tomu získal priestor osobitý charakter.

Výrazná atrakcia parku

Dobová tlač opisovala celé dielo ako mimoriadne malebné a pôsobivé. Zachované pohľadnice aj historické fotografie potvrdzujú, že vodopád patril k najvýraznejším a najnavštevovanejším miestam Kaštieľskeho parku.

V roku 1969 bol potok napájajúci bývalé rameno mlynského náhonu odstavený od prítoku vody. Tým zanikla aj scenéria padajúcej vody, ktorá kedysi dodávala tomuto miestu jedinečnú atmosféru a patrila k najpamätnejším zážitkom návštevníkov parku.

Dobové fotografie vodopádu

Historické zábery približujú podobu vodopádu, jeho okolia aj atmosféru priestoru, ktorý bol kedysi jednou z najvýraznejších atrakcií Kaštieľskeho parku.

Vodopád

Vodopád

Kamenná kompozícia a výsadba

Výrazná atrakcia parku

Dobové fotografie vodopádu

Sledujte nás na Instagrame @bratislavsky_kraj