Bratislavský samosprávny kraj počas obdobia 2022 až 2026 výrazne posunul obnovu kultúrneho dedičstva a modernizáciu kultúrnych zariadení vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Kraj dokončil alebo posunul do finálnej fázy viaceré významné projekty, ktoré priniesli nové využitie historickým budovám, moderné podmienky pre divadlá, kvalitnejšie technické vybavenie aj širšiu kultúrnu ponuku pre obyvateľov regiónu.
Medzi najvýraznejšie výsledky patria rekonštrukcia Synagógy v Senci, obnova Divadla Aréna, modernizácia Bratislavského bábkového divadla, rekonštrukcia kaštieľa a obnova historickej záhrady v Modre, revitalizácia Kaštieľskeho parku v Stupave, presun Divadla Ludus do priestorov Malej scény STU a pokračujúca podpora kultúrneho a kreatívneho prostredia cez Bratislavskú regionálnu dotačnú schému.
„Všetky tieto projekty v oblasti kultúry boli mimoriadne investične nákladné. Verím však, že každé euro, ktoré sme vložili do obnovy kultúrnych stánkov, je investíciou do budúcnosti nášho kraja,“ uviedol predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba.
Synagóga v Senci sa po desaťročiach chátrania otvorila verejnosti
Jedným z najvýznamnejších kultúrnych projektov kraja bola rekonštrukcia Synagógy v Senci. Historický objekt, ktorý desaťročia chátral, Bratislavský samosprávny kraj komplexne zrekonštruoval a v septembri 2024 otvoril verejnosti.
Synagóga sa obnovou premenila na kultúrno-komunitné a vzdelávacie centrum pre obyvateľov Senca aj celého Bratislavského regiónu. Rekonštrukcia priniesla obnovu historickej časti, nové zázemie, parkovú záhradu a oddychovú zónu. Počas prác sa zároveň podarilo odkryť vzácne prvky spojené s históriou židovskej komunity, vrátane rituálneho kúpeľa mikve a murovanej pece.
Objekt dnes slúži kultúre, hudbe, vzdelávacím aktivitám, spoločenským diskusiám, literárno-hudobným podujatiam a pripomínaniu histórie. Obnova Synagógy v Senci tak nebola len stavebnou rekonštrukciou, ale aj návratom významnej pamiatky do verejného života.
Divadlo Aréna prešlo komplexnou obnovou
Bratislavský kraj počas volebného obdobia pokračoval v komplexnej rekonštrukcii župného Divadla Aréna na Tyršovom nábreží v Petržalke. Národná kultúrna pamiatka bola pred obnovou v zlom technickom stave a nespĺňala súčasné požiadavky na divadelnú prevádzku.
Rekonštrukcia zahŕňala obnovu stavebných častí objektu, elektroinštalácie, strechy, podláh, fasády, interiérov aj technického vybavenia. Súčasťou projektu bolo aj osadenie novej zvukovej, svetelnej, projekčnej a javiskovej techniky. Budova sa obnovovala s dôrazom na pamiatkové hodnoty a návrat k historickej podobe z roku 1939.
Divadlo Aréna tak získalo kvalitnejšie a väčšie zázemie pre umeleckú prevádzku, modernejšie technológie a nové možnosti využitia. Projekt patrí medzi najväčšie kultúrne investície Bratislavského kraja v tomto období.
Bratislavské bábkové divadlo získalo moderné priestory pre deti aj rodiny
Kraj zrealizoval aj rozsiahlu obnovu Bratislavského bábkového divadla na Dunajskej ulici. Divadlo malo komplexne vynovenú pôvodnú časť a zároveň získalo úplne nové priestory. Obnova zahŕňala rekonštrukciu starej časti, výstavbu novej divadelnej sály a foyer vo dvore, nové technológie, výťah, zelenú strechu a moderné zázemie.
Vynovené priestory priniesli nové podmienky pre divadelnú tvorbu, hercov, návštevníkov aj detské publikum. Divadlo získalo nové javisko, hľadisko, šatne, skúšobný priestor, umelecké dielne, workshopový priestor aj otvorený depozitár bábok.
Bratislavské bábkové divadlo sa tak po rokoch pôsobenia v náhradných priestoroch vrátilo do modernejšieho a dôstojnejšieho prostredia. Obnova posilnila jeho pozíciu ako dôležitej kultúrnej inštitúcie pre deti, rodiny a mladé publikum.
Kaštieľ v Modre sa stal kultúrno-kreatívnym centrom Malokarpatska
Bratislavský samosprávny kraj dokončil komplexnú rekonštrukciu kaštieľa v Modre, národnej kultúrnej pamiatky známej aj ako Stará vinárka. Zrekonštruovaný kaštieľ bol otvorený verejnosti v roku 2022 a získal nové kultúrne, vzdelávacie a komunitné využitie.
V obnovených priestoroch sídli Malokarpatské osvetové stredisko. Kaštieľ slúži výstavám, podujatiam, tvorivým aktivitám, vzdelávaniu, práci s tradíciami, remeslami, lokálnymi produktmi a kultúrnym dedičstvom Malokarpatska.
Súčasťou projektu sa stalo aj digitálno-dokumentačné centrum so študovňou. Jeho úlohou je výskum, dokumentácia a sprístupňovanie vybraných javov tradičnej ľudovej kultúry pomocou moderných technológií. Kraj tým prepojil obnovu historickej pamiatky s podporou kreatívneho priemyslu, tradícií a regionálnej identity.
Historická záhrada v Modre sa opäť otvorila verejnosti
Na rekonštrukciu kaštieľa nadviazala obnova historickej záhrady v Modre. Bratislavský kraj jej vrátil historickú hodnotu, oddychovú funkciu a nové možnosti využitia pre verejnosť.
Záhrada sa po obnove stala priestorom na prechádzky, oddych, komunitné podujatia, tvorivé dielne, kultúrne aktivity a vzdelávacie programy. Spolu so zrekonštruovaným kaštieľom vytvára živý kultúrno-komunitný areál, ktorý prepája históriu, prírodu, tradície a súčasný kultúrny život.
Obnova záhrady ukázala, že kultúrne dedičstvo netvoria iba budovy, ale aj historické parky a verejné priestory, ktoré môžu po citlivej obnove opäť slúžiť obyvateľom aj návštevníkom regiónu.
Kaštieľsky park v Stupave sa po obnove vrátil obyvateľom
Bratislavský kraj zrealizoval aj obnovu Kaštieľskeho parku v Stupave. Historický park pochádza z 18. storočia a je úzko spätý so šľachtickým rodom Pálfiovcov. Po rokoch nedostatočnej údržby, prestarnutej vegetácie a postupnej straty pôvodných funkcií prešiel odbornou revitalizáciou.
Obnova prebiehala v rámci projektu ParksFit4Future z programu Interreg Slovensko Rakúsko 2021 až 2027. Revitalizácia priniesla úpravu zelene, obnovu priehľadov, vyčistenie jazierka, úpravu brehov a vodných tokov, nové chodníky, drevené premostenia a lávky, lepšiu priechodnosť aj posilnenie ekologickej hodnoty parku.
Kaštieľsky park sa po obnove stal opäť živým miestom oddychu, stretávania, komunitných aktivít a kontaktu s historickou krajinou. Projekt zároveň spojil ochranu kultúrneho dedičstva s adaptačnými opatreniami na klimatickú zmenu.
Kultúrne zariadenia BSK získali modernejšie vybavenie a nové možnosti
Bratislavský samosprávny kraj sa počas volebného obdobia venoval aj modernizácii materiálno-technického vybavenia kultúrnych zariadení. Zlepšovanie technického zázemia, priestorov, javiskovej techniky, prevádzkového vybavenia a návštevníckeho komfortu umožnilo kultúrnym inštitúciám prinášať kvalitnejší program a lepšie reagovať na potreby publika.
Do kultúrnych zariadení v pôsobnosti kraja patria Divadlo Aréna, Divadlo Astorka Korzo 90, Divadlo Ludus, Bratislavské bábkové divadlo, Malokarpatské osvetové stredisko, Malokarpatská knižnica, Malokarpatské múzeum a Synagóga Senec. Modernizácia týchto zariadení vytvorila lepšie podmienky pre divadelné predstavenia, výstavy, koncerty, vzdelávacie programy, komunitné aktivity aj prácu s regionálnym kultúrnym dedičstvom.
Kraj zabezpečil modernú kultúrnu ponuku cez divadlá, výstavy a podujatia
Popri investičných projektoch kraj zabezpečoval aj živú kultúrnu ponuku. Divadlá, múzeá, knižnice, osvetové strediská a obnovené kultúrne priestory prinášali predstavenia, výstavy, koncerty, komunitné podujatia, workshopy, vzdelávacie aktivity a programy pre rôzne vekové skupiny.
Kultúrna ponuka sa rozvíjala nielen v Bratislave, ale aj v regiónoch Malokarpatska, Záhoria a Podunajska. Obnovené priestory v Senci, Modre a Stupave rozšírili možnosti, kde sa môže kultúra odohrávať. Kraj tak podporil profesionálnu kultúru, regionálne tradície, komunitný život aj vzdelávanie.
Divadlo Ludus sa presunulo do priestorov Malej scény STU
Dôležitou zmenou bolo aj presťahovanie Divadla Ludus do priestorov Malej scény STU na Dostojevského rade v Bratislave. Druhá polovica roka 2024 sa niesla v znamení sťahovania a novej etapy tejto župnej kultúrnej inštitúcie.
Presun priniesol stabilnejšie a modernejšie priestory, ktoré umožnili ďalší umelecký a organizačný rozvoj. Malá scéna sa stala priestorom zameraným najmä na mladých ľudí, stredoškolákov, vysokoškolákov, mladých dospelých, začínajúcich tvorcov a spoluprácu s umeleckými školami.
Nové pôsobenie Ludusu otvorilo možnosti pre rozšírenie dramaturgie, prezentáciu študentských a nezávislých projektov, workshopy, prednášky, výstavy, komorné koncerty a ďalšie sprievodné aktivity. Kraj tak podporil vznik otvorenejšej scény pre mladé publikum a mladých umelcov.
Bratislavská regionálna dotačná schéma podporila kultúru a kreatívne prostredie
Bratislavský kraj počas volebného obdobia zabezpečil fungovanie Bratislavskej regionálnej dotačnej schémy, ktorá je dôležitým nástrojom podpory kultúrnych, komunitných a verejnoprospešných projektov v regióne.
V roku 2026 kraj v rámci dotačnej schémy rozdelil 825 000 eur medzi 249 projektov v piatich oblastiach. Samostatnú časť podpory tvorila kultúra. Projekty v oblasti zriaďovanej aj nezriaďovanej kultúry získali 231 000 eur, pričom podpora smerovala na 96 projektov. Išlo o aktivity zamerané na neprofesionálne umenie, profesionálne umelecké aktivity, ochranu hmotného kultúrneho dedičstva, vzdelávacie aktivity v kultúre a kreatívnom priemysle, festivaly, koncerty, výstavy, divadelné predstavenia, komunitné kultúrne aktivity a rozvoj publika.
Dotačná schéma tak doplnila veľké investičné projekty o podporu menších iniciatív, ktoré vznikajú priamo v mestách, obciach, komunitách, občianskych združeniach a kultúrnych organizáciách.
Kultúra ako živá súčasť regiónu
Odpočet kultúrnych priorít ukazuje, že Bratislavský samosprávny kraj počas volebného obdobia neinvestoval iba do opráv budov. Obnovené pamiatky, divadlá, parky a kultúrne zariadenia získali nové využitie, nový program a nové možnosti pre verejnosť.
Synagóga v Senci sa z chátrajúcej pamiatky stala kultúrno-komunitným a vzdelávacím centrom. Divadlo Aréna prešlo komplexnou obnovou. Bratislavské bábkové divadlo získalo moderné priestory. Kaštieľ a záhrada v Modre sa stali živým kultúrno-kreatívnym areálom. Park v Stupave sa po revitalizácii vrátil obyvateľom. Divadlo Ludus vstúpilo do novej etapy na Malej scéne STU a regionálna dotačná schéma podporila desiatky kultúrnych projektov.
Kraj tak posilnil ochranu kultúrneho dedičstva, modernizoval kultúrnu infraštruktúru a rozšíril priestor pre umenie, komunitný život, tradície, vzdelávanie aj mladú tvorbu.
