Historický Kaštieľsky park v Stupave prešiel najrozsiahlejšou obnovou za posledné desaťročia. Tri mesiace po otvorení opäť naplno žije – láka na prechádzky, oddych pri jazierku aj objavovanie prírodného a kultúrneho dedičstva. Revitalizáciou sa podarilo obnoviť historický charakter národnej kultúrnej pamiatky a zároveň vytvoriť kvalitný, bezpečný a klimaticky odolný verejný priestor.
Bratislavský samosprávny kraj vdýchol parku nový život. Obnova rešpektovala jeho anglický krajinársky charakter, zvýraznila pôvodnú kompozíciu a priniesla riešenia zodpovedajúce potrebám 21. storočia. Park je dnes otvorenejší, upravenejší a lepšie priechodný, no stále pôsobí prirodzene.
„Stupavský park je dnes nielen obnovenou historickou pamiatkou. Je to živý verejný priestor, ktorý spája krásu, oddych aj rešpekt k prírode. Podarilo sa nám vrátiť mu pôvodný anglický ráz, obnoviť jeho kultúrnu hodnotu a zároveň ho pripraviť na výzvy dneška – od klimatických zmien až po potrebu kvalitného a bezpečného priestoru pre ľudí. Som rád, že po rokoch chátrania opäť slúži verejnosti a stáva sa prirodzeným miestom stretnutí aj oddychu,“ uviedol predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba.
Opäť vynikli priehľady na kaštieľ, jazierko a majestátne platany, ktoré patria medzi najvýraznejšie dominanty areálu. Rozmanitá zeleň, vodné plochy a mokraďový biotop vytvárajú príjemné prostredie na oddych a zároveň poskytujú útočisko mnohým druhom rastlín a živočíchov.
Od ovocných sadov k anglickému parku
História parku je neoddeliteľne spätá so stupavským kaštieľom a šľachtickými rodmi, ktoré vlastnili Stupavské panstvo. Prvé písomné zmienky o panských ovocných záhradách pochádzajú už z roku 1592. V sadoch za panským sídlom sa pestovali jablká, hrušky a broskyne, ktoré panstvo využívalo pre vlastné potreby aj predávalo.
Za Pálffyovcov sa okolie kaštieľa postupne menilo na reprezentatívnu záhradu. V 18. storočí tu vznikli pravidelne komponované plochy, skleníky, oranžérie, jazdiareň, altán a gloriet. V skleníkoch sa pestovali aj exotické rastliny a ovocie. V roku 1800 panstvo dokonca prostredníctvom tlače ponúkalo na predaj stupavské citróny a pomaranče.
V prvej polovici 19. storočia sa pôvodná baroková záhrada začala meniť na prírodnejšie pôsobiaci anglický park. Dôslednú krajinársku podobu však areál získal najmä po roku 1867, keď panstvo prevzal gróf Alojz Károlyi. Park bol rozšírený smerom k úpätiu Malých Karpát a vznikla romantická kompozícia založená na striedaní skupín stromov, otvorených lúk, vodných plôch a priehľadov do okolitej krajiny.
Na tvorbe a údržbe parku sa nepodieľali iba jeho majitelia, ale predovšetkým generácie panských záhradníkov. Starali sa o okrasné dreviny, sady, skleníky, zeleninové záhrady aj stromčekovú škôlku. Medzi najvýznamnejších patrili Jakub Seifert, Jakub Pospiech a Jozef Krupička, ktorého dodnes pripomína takzvaný Krupičkov dom. Práve vďaka odbornosti a každodennej práci záhradníkov sa v Stupave darilo domácim aj exotickým rastlinám.
Po roku 1945 bol park znárodnený a postupne strácal pravidelnú starostlivosť. Kaštieľ bol neskôr adaptovaný na zariadenie sociálnych služieb, ktorého zriaďovateľom je Bratislavský samosprávny kraj. Kaštieľ spolu s parkom bol v roku 1963 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Pre verejnosť sa Kaštieľsky park opäť otvoril v roku 1993.
Historický charakter aj moderné riešenia
Najnovšia revitalizácia sa zamerala na obnovu historických prvkov, ošetrenie zelene, podporu biodiverzity a lepšie hospodárenie s vodou. Odstránili sa poškodené a nevhodné dreviny, preriedili husté porasty a zvýraznili vzácne stromy, predovšetkým historické platany pri jazierku.
Vodná plocha sa opäť stala prirodzeným centrom parku. Jazierko bolo vyčistené, upravili sa jeho brehy aj vodné toky a obnovilo sa prepojenie s ďalšími vodnými prvkami. Súčasťou projektu bola aj obnova historického vodopádu a vytvorenie nového mokraďového biotopu.
Návštevníkom slúžia nové mlatové chodníky, drevené premostenia a lávky vrátane chodníka vedúceho mokraďou. Obnovilo sa murivo poškodené povodňou a pribudlo lapidárium doplnené zeleňou a architektonickými detailmi. Lepšiu dostupnosť zabezpečujú bezbariérové komunikácie. O bezpečnosť sa stará moderné osvetlenie a kamerový systém napojený na mestskú políciu.
„Nebola to jednoduchá cesta. Túto významnú investíciu sme presadili a obhájili aj v čase prísnej konsolidácie a celkovej rozpočtovej neistoty. Vedeli sme totiž, že odkladať záchranu národnej kultúrnej pamiatky a adaptáciu územia na zmenu klímy by bolo v konečnom dôsledku drahšie a nezodpovedné. Kaštieľsky park v Stupave sme spoločne vrátili ľuďom. Urobili sme to odborne, zodpovedne a načas,“ zdôraznila riaditeľka Úradu Bratislavského samosprávneho kraja Patrícia Mešťan.
Výsledkom je park s jasnejšou kompozíciou, lepšou priechodnosťou a pokojnejším charakterom. Návštevníkom ponúka viac možností na prechádzky, oddych, komunitné aktivity aj spoznávanie miestnej prírody a histórie.
Zelené pľúca Stupavy
Obnova parku nebola len investíciou do vzhľadu verejného priestoru. Revitalizované jazierko, mokraď a vodné toky pomáhajú zadržiavať vodu v území a zlepšovať jeho vodný režim. Rozmanitá vegetácia ochladzuje ovzdušie a zmierňuje prehrievanie husto zastavanej časti mesta.
Kaštieľsky park tak spája ochranu kultúrneho dedičstva s konkrétnymi opatreniami na zmierňovanie dôsledkov zmeny klímy. Historická kompozícia pritom nebola zakonzervovaná ako muzeálny exponát. Park zostáva živým priestorom, ktorý sa prirodzene vyvíja a slúži každodennému životu mesta.
„Zachránili sme národnú kultúrnu pamiatku a zároveň obnovili zelené pľúca Stupavy a jej okolia. Mimoriadne dôležité pre nás bolo, že sa podarilo citlivo spojiť historický odkaz tohto miesta s konkrétnymi adaptačnými a mitigačnými opatreniami, ktoré pomáhajú zmierňovať dôsledky klimatickej zmeny. Aj v historickom parku sme tak dokázali vytvoriť nový mokraďový biotop a posilniť jeho ekologickú aj krajinársku hodnotu,“ uviedla Barbora Lukáčová, riaditeľka Odboru stratégie, územného rozvoja a riadenia projektov Bratislavského samosprávneho kraja.
Obnovený Kaštieľsky park bol verejnosti sprístupnený 18. apríla 2026. Tri mesiace po otvorení je opäť živým miestom oddychu, stretávania a spoznávania. Je dôkazom, že historické dedičstvo, ochrana prírody a kvalitný verejný priestor môžu ísť ruka v ruke.
Čo bolo predmetom rekonštrukcie
🌿 park je otvorenejší, upravenejší a zároveň pôsobí prirodzenejšie
👀 opäť vynikli priehľady na kaštieľ, jazero aj vzácne stromy
💧 vodná plocha sa znovu stala prirodzeným centrom parku, jazierko bolo vyčistené
🌊 upravené boli brehy a vodné toky
🚶 pribudli nové chodníky, drevené premostenia a lávky
🔗 obnovili sa prepojenia medzi jednotlivými časťami areálu
🏰 citlivo upravené je okolie kaštieľa
🧭 park získal jasnejšiu kompozíciu, pokojnejší charakter a lepšiu priechodnosť
🌳 vynikla historická atmosféra parku vrátane pohľadov na kaštieľ a majestátnych platanov pri jazere
💦 obnovený bol aj vodopád
📚 pribudli prírodné a edukačné prvky
🍃 vodné prvky sú prístupnejšie a areál ponúka viac možností na prechádzku, oddych aj spoznávanie miestnej prírody
💡 park je osvetlený a pribudli aj bezpečnostné kamery
Obnova sa uskutočnila v rámci cezhraničného projektu ParksFit4Future z programu Interreg Slovensko – Rakúsko 2021 – 2027. Samotná revitalizácia Kaštieľskeho parku predstavovala investíciu približne 1,7 milióna eur. Pri príprave projektu spolupracoval Bratislavský samosprávny kraj aj so zahraničnými odborníkmi a partnermi zo Schlossparku Eisenstadt a viedenského Schönbrunnu.
Foto: Michal Feik
