Príjemné jesenné počasie, jazda na bicykli a príbehy, na ktoré by sme nemali zabudnúť. V nedeľu 11. októbra 2026 sa uskutočnila cyklotúra po stopách Železnej opony, ktorá spojila pohyb na čerstvom vzduchu s poznávaním jednej z najvýraznejších kapitol našich novodobých dejín. Účastníci sa vydali na približne 16-kilometrovú trasu od Devína až k pamätníku Hartmuta Tautza v Petržalke. Počas ôsmich zastávok spoznávali miesta, kde kedysi viedla prísne strážená československo-rakúska hranica.
Počasie organizátorom aj cyklistom prialo. Príjemný jesenný deň vytvoril ideálne podmienky na spoločnú jazdu a spoznávanie histórie priamo v krajine, v ktorej sa odohrávala. Miesta, ktorými dnes slobodne prechádzame pešo či na bicykli, boli ešte pred niekoľkými desaťročiami neprístupným hraničným pásmom. Kým dnes sa cez hranicu dostaneme bez zastavenia, kedysi tu stáli ploty, signálne steny a ozbrojené hliadky.
Trasa viedla územiami, ktoré boli počas komunistického režimu súčasťou jedného z najprísnejšie strážených hraničných úsekov v Európe. Odborný výklad priblížil konkrétne príbehy ľudí, ktorí sa pokúšali dostať na Západ, fungovanie pohraničnej stráže aj technické zabezpečenie hranice. Tento rok navyše účastníci po prvý raz absolvovali časť trasy ponad Dunaj cez Most Lanfranconi.
Osem zastávok, osem pohľadov na život za Železnou oponou
Cyklotúra sa začala pri Bráne slobody v Devíne, pamätníku venovanom obetiam komunistického režimu, ktoré zahynuli pri pokuse prekročiť štátnu hranicu. Účastníci si tu pripomenuli aj osudy rodín, pre ktoré emigrácia znamenala odlúčenie od blízkych a často definitívne rozdelenie.
Druhou zastávkou bola križovatka Kremeľská, kde odborný výklad priblížil autentický príbeh úspešného úteku rodiny do Rakúska. Nasledovala budova a výcvikový priestor bývalej 9. pohraničnej roty Devín. Zachovaný objekt dodnes pripomína rozsiahly systém ochrany štátnej hranice a každodenné fungovanie jednotiek, ktoré toto územie strážili.
Ďalšia zastávka patrila neobyčajným príbehom pokusov o útek cez Dunaj vrátane príbehu potápača a takzvanej „vodnej panny“. Rieka, ktorá dnes spája krajiny a ponúka priestor na rekreáciu, bola v minulosti nebezpečnou prekážkou na ceste za slobodou.
Piatou zastávkou bol Most Lanfranconi, cez ktorý tento rok cyklotúra viedla po prvý raz. Účastníci sa dozvedeli aj o jeho histórii. Výstavba mosta, pôvodne pripravovaného pod názvom Most mládeže, prebiehala priamo v hraničnom pásme a ovplyvňovali ju prísne bezpečnostné opatrenia komunistického režimu.
Trasa pokračovala k bývalým stanovištiam pohraničnej hliadky „Sad“ a „Tretí vchod“, ktoré patrili medzi úseky s vysokým počtom pokusov o prekročenie hranice.
Predposlednou zastávkou bol hraničný priechod Petržalka – Berg. Kedysi predstavoval jedinú cestnú vstupnú bránu z Bratislavy do Rakúska. Prísne kontroly, závory a ozbrojené hliadky tu oddeľovali dva svety, medzi ktorými sa nedalo slobodne cestovať.
Príbeh Hartmuta Tautza pripomenul cenu slobody
Záver cyklotúry patril Pamätníku Hartmuta Tautza na Kopčianskej ulici v Petržalke. Práve tu sa v roku 1986 odohrala tragédia iba 18-ročného východonemeckého študenta a nádejného hudobníka, ktorý sa pokúsil prekročiť československo-rakúsku hranicu. Jeho príbeh dodnes pripomína, akú vysokú cenu boli ľudia ochotní zaplatiť za možnosť žiť v slobodnej krajine.
Železná opona nebola iba čiarou na mape. Bola sústavou plotov, signálnych zariadení, strážnych stanovíšť a ozbrojených hliadok. Predovšetkým však zasahovala do ľudských životov. Rozdeľovala rodiny, obmedzovala slobodu pohybu a mnohým ľuďom vzala možnosť rozhodovať o vlastnej budúcnosti.
Dnes sa po tých istých miestach môžeme slobodne prechádzať, bicyklovať či cestovať do susedného Rakúska. Je to samozrejmosť, nad ktorou sa už často ani nezamýšľame. Príbehy Železnej opony nám však pripomínajú, že sloboda nebola vždy samozrejmá a že za jej získanie mnohí zaplatili vlastným životom.
Históriu si preto treba pripomínať. Nielen prostredníctvom učebníc a pamätníkov, ale aj priamo na miestach, kde sa odohrávala. Práve osobné spoznávanie minulosti nám pomáha lepšie pochopiť hodnotu slobody, demokracie a otvorených hraníc.
Nedeľná cyklotúra tak nebola iba príjemným športovým výletom. Bola aj stretnutím s históriou, ktorá sa odohrávala len niekoľko kilometrov od našich domovov. A pripomenutím, že slobodu, ktorú dnes máme, sa oplatí chrániť.