Školy by nemali byť iba miestom, kde deti získavajú vedomosti, ale aj prostredím, ktoré ich učí zdravo žiť. Kvalitné stravovanie, dostatok pohybu, duševná pohoda či zdravé prostredie školských areálov môžu zásadne ovplyvniť zdravie celej generácie. Bratislavský samosprávny kraj preto pripravuje systematické zmeny, ktoré majú postupne preniknúť do každodenného fungovania stredných škôl. Súčasťou iniciatívy Generácia zdravia je pilotný projekt Zdravá škola aj pripravovaný program ambasádorov zdravia, do ktorého sa zapoja samotní študenti a pedagógovia. O tom, ako by mala vyzerať škola podporujúca zdravý životný štýl, hovorili v podcaste Generácia zdravia Barbora Lukáčová, vicežupanka BSK, a Matúš Krnčok, vedúci Inštitútu regionálneho rozvoja BSK.
Pred viac ako desiatimi rokmi sa v Bratislavskom kraji uskutočnil projekt Rešpekt pre zdravie, ktorý sledoval približne päťtisíc stredoškolákov. Výsledky ukázali, že takmer tretina mala nadváhu alebo obezitu, mnohí nešportovali a iba tretina sa stravovala v školských jedálňach. Čo nám tieto výsledky hovoria dnes?
Matúš Krnčok: Už vtedy to boli údaje, ktoré mali byť veľkým varovným signálom. Ak z päťtisíc sledovaných detí mala približne tretina nadváhu alebo obezitu, bolo zrejmé, že nejdeme správnym smerom. Od realizácie výskumu však prešlo viac ako desať rokov a za ten čas sa výrazne zmenil aj prístup Bratislavského kraja k tvorbe verejných politík. V minulosti sa podobné projekty realizovali predovšetkým na vedecko-výskumné účely. Dnes by sme s výsledkami pracovali oveľa adresnejšie a využívali ich na plánovanie konkrétnych opatrení.
Veľmi vážne uvažujeme o tom, že by sme podobný výskum zopakovali. Potrebujeme totiž vedieť, aký je aktuálny zdravotný stav našich študentov, aké majú stravovacie a pohybové návyky a ako ich ovplyvňuje školské prostredie. Osobne sa obávam, že výsledky by dnes mohli byť ešte nepriaznivejšie. Je to však predpoklad, ktorý potrebujeme overiť dátami. Práve kvalitné údaje sú nevyhnutným predpokladom na to, aby sme vedeli prijímať zmysluplné rozhodnutia.
Školy majú veľký vplyv na formovanie životného štýlu detí. Čo všetko by sa podľa vás malo zmeniť, aby skutočne podporovali ich zdravie?
Barbora Lukáčová: Musíme sa prestať pozerať na školu iba ako na budovu, ktorú zateplíme, opravíme jej strechu alebo vybavíme novými učebňami. Samozrejme, aj to je dôležité, ale my chceme robiť koncepčné zmeny v celom školskom prostredí. Pripravujeme pilotný program Zdravá škola, v rámci ktorého sa chceme pozrieť na fungovanie školy ako celku. Zaujíma nás, ako sa študenti stravujú, čo sa predáva v školských bufetoch, aké majú možnosti pohybu, ako fungujú školské športoviská a či je prostredie školy zdravé a bezpečné.
Zdravá škola pre nás neznamená iba modernú telocvičňu. Ide o to, aby celé prostredie školy prirodzene podporovalo zdravý životný štýl. A dôležitá je aj ďalšia vec. Školská infraštruktúra by nemala byť uzavretá iba pre žiakov. Ak investujeme do športovísk či školských dvorov, mali by sme premýšľať aj o tom, ako ich môže využívať širšia verejnosť.
Veľkou témou je školské stravovanie. V jedálňach sa stravuje len časť študentov, mnohí uprednostňujú bufety alebo automaty. Čo s tým môže urobiť samosprávny kraj?
Barbora Lukáčová: Kraj má možnosť ovplyvňovať systém stravovania vo svojich vlastných organizáciách. A práve tam musíme začať. Môžeme sa pozrieť na spôsob obstarávania potravín, na kvalitu surovín aj na to, či dokážeme do systému vo väčšej miere zapojiť producentov z nášho regiónu a západného Slovenska.
Rovnako sa musíme pozrieť na školské bufety. Existujú pravidlá, ktoré upravujú sortiment potravín predávaných v školách. Otázkou však je, nakoľko sa tieto pravidlá v praxi dodržiavajú a či ich zriaďovatelia a riaditelia škôl dôsledne kontrolujú. Nie je predsa správne, ak chceme deti vzdelávať o zdravom stravovaní a zároveň im v škole ponúkame najmä sladkosti, sladené nápoje alebo nutrične nevyvážené potraviny.
Ďalšou témou je samotné fungovanie školských kuchýň. Nie všetky dokážu zabezpečiť stravovanie pre žiakov so špecifickými diétnymi potrebami. Potrebujeme preto premýšľať aj o efektívnejšom manažmente školského stravovania. Jedna kuchyňa môže napríklad pripravovať jedlo pre viacero škôl, pričom ďalšie budú fungovať ako výdajne. Aj takto môžeme zlepšovať kvalitu a dostupnosť stravovania. Zároveň vieme, že počet detí sa bude v dôsledku demografického vývoja meniť. Aj systém školského stravovania sa tomu musí postupne prispôsobiť.
Hovoríme o zdravom stravovaní a pohybe, ale rovnako dôležité je prostredie, v ktorom deti trávia väčšinu dňa. Ako sa tento prístup premieta do modernizácie škôl?
Barbora Lukáčová: Keď dnes pripravujeme rekonštrukciu alebo modernizáciu školy, chceme sa na ňu pozerať komplexne. Nestačí nám, aby bola budova energeticky úsporná a mala pekné učebne. Musíme riešiť aj školský dvor, športoviská, zeleň, vodu a klimatickú bezpečnosť. V Bratislavskom kraji čoraz intenzívnejšie pociťujeme dôsledky klimatickej zmeny. Preto chceme pri školských areáloch pracovať s dažďovou vodou, ochladzovaním priestoru a vytváraním príjemného prostredia.
Veľmi dôležitá je tiež otvorenosť školských areálov. Ak máme kvalitné športovisko alebo verejný priestor, nemal by zostať nevyužitý väčšinu dňa. Chceme vytvárať prostredie, ktoré bude slúžiť nielen deťom počas vyučovania, ale aj rodinám, dospelým či seniorom. Práve takéto medzigeneračné prepájanie má význam aj z pohľadu duševného zdravia a kvality života. Našou ambíciou je, aby sa tento komplexný prístup stal prirodzenou súčasťou investičného plánovania kraja.
Okrem úprav školského prostredia pripravujete aj program ambasádorov zdravia. Kto by sa nimi mal stať a čo bude ich úlohou?
Matúš Krnčok: Nechceme sa sústreďovať iba na budovy, vybavenie alebo športoviská. Rovnako dôležití sú ľudia, ktorí v školách pôsobia. Preto pripravujeme koncept ambasádorov zdravia. Našou ambíciou je vytvoriť priamo na stredných školách malé tímy zložené zo študentov, pedagógov a ďalších zamestnancov školy.
Títo ľudia by sa mali systematicky vzdelávať a následne podporovať aktivity zamerané na zdravý životný štýl vo vlastnom školskom prostredí. Chceme, aby školy neboli iba pasívnymi prijímateľmi nejakého programu, ale aby samy prichádzali s nápadmi, aktivitami a projektmi.
Veľmi dôležitý je pritom princíp rovesníckeho vzdelávania, takzvaný peer-to-peer prístup. Mladí ľudia často viac počúvajú svojich kamarátov a spolužiakov než dospelých. Ak dokážeme vytvoriť skupinu študentov, ktorí budú prirodzene motivovať svoje okolie, môže to mať veľmi pozitívny účinok. Zároveň chceme vzdelávať aj pedagógov a ďalších pracovníkov škôl, aby vedeli tieto aktivity odborne podporovať.
Aké témy budú ambasádori zdravia otvárať? Pôjde najmä o výživu a pohyb alebo aj o duševné zdravie?
Matúš Krnčok: Záber programu by mal byť oveľa širší. Samozrejme, výživa a pohyb sú jeho prirodzenou súčasťou, ale veľkú pozornosť chceme venovať aj duševnému zdraviu. Práve psychické problémy detí a dospievajúcich predstavujú jednu z vážnych spoločenských výziev. Preto potrebujeme o duševnom zdraví otvorene hovoriť a vytvárať prostredie, v ktorom sa mladí ľudia budú cítiť bezpečne. Chceme tiež hľadať nové spôsoby, ako sa dá o zdraví vzdelávať. Nemusí ísť vždy o klasickú vyučovaciu hodinu alebo prednášku odborníka.
Dôležité je, aby sa informácie o zdraví prirodzene dostávali do každodenného života školy. Aby študenti rozumeli tomu, prečo je dôležité hýbať sa, kvalitne sa stravovať, regenerovať a starať sa o svoje psychické zdravie. Partnerom pri príprave metodiky je organizácia EDI Slovensko v rámci švajčiarsko-slovenského programu spolupráce. Metodiku chceme následne pilotne otestovať na vybraných stredných školách Bratislavského kraja. Naším cieľom je vytvoriť funkčný model, ktorý bude možné postupne rozšíriť aj do ďalších škôl a prípadne ponúknuť ostatným regiónom Slovenska.
Znamená to, že do škôl pribudnú nové predmety venované zdravému životnému štýlu?
Matúš Krnčok: V tejto fáze nechceme nevyhnutne zasahovať do formálneho vzdelávania. Primárne uvažujeme o aktivitách, ktoré sa môžu realizovať aj mimo klasického vyučovania. Zároveň však existuje priestor na inovácie v samotnom vzdelávacom procese. Školy majú určitú mieru flexibility v tom, ako vyučujú jednotlivé predmety a aké metódy používajú. Možno zistíme, že telesná výchova sa dá učiť inak. Že sa dá viac prepájať s poznatkami o fungovaní ľudského tela, prevencii, výžive alebo zdravom pohybe.
Rovnako sa môžeme pozrieť na ďalšie predmety a hľadať možnosti, ako do nich prirodzene zakomponovať princípy zdravého životného štýlu. Všetko však musí byť odborne pripravené. Preto najskôr vytvárame metodiku a budeme overovať, čo v školskom prostredí skutočne funguje. Pozitívne je, že už pri prvých rozhovoroch so zástupcami škôl sme zaznamenali veľký záujem o zapojenie do pilotného programu.
Škola môže deti učiť zdravo žiť, ale čo ak doma fungujú úplne inak? Akú úlohu v tom všetkom zohrávajú rodičia?
Matúš Krnčok: Toto je mimoriadne dôležitá otázka. Dokonca si myslím, že rodičia môžu byť v niektorých ohľadoch ešte dôležitejšou cieľovou skupinou než samotné deti. Ak dieťa v škole získava informácie o zdravom životnom štýle, ale doma nemá podmienky, aby tieto poznatky uplatňovalo, celý systém nebude fungovať tak, ako by sme chceli. Preto budeme musieť hľadať spôsoby, ako do týchto aktivít zapájať aj rodičov. Ukazovať im, prečo má zmysel starať sa o vlastné zdravie a viesť k zdravým návykom aj svoje deti.
Zdravý životný štýl sa totiž nedá naučiť iba v škole. Je to niečo, čo sa formuje každodenne, často už od útleho detstva. Našou ambíciou je preto vytvoriť systém, v ktorom sa budú škola, rodina a širšie prostredie navzájom podporovať.
Generácia zdravia: Prevencia sa začína každý deň
Bratislavský samosprávny kraj chce prostredníctvom iniciatívy Generácia zdravia posilňovať povedomie o prevencii a podporovať zdravší životný štýl. Základnou myšlienkou je, že zdravie sa nevytvára iba v ambulanciách a nemocniciach, ale predovšetkým v prostredí, v ktorom každý deň žijeme.
Súčasťou iniciatívy je aj podcast Generácia zdravia, ktorý prináša rozhovory s odborníkmi a ľuďmi venujúcimi sa zdraviu, prevencii a kvalite života.
Prvá epizóda s názvom Zdravie nevzniká u lekára otvára otázku, ako môžeme postupne prejsť od systému orientovaného predovšetkým na liečbu chorôb k spoločnosti, ktorá vytvára lepšie podmienky na ich predchádzanie.