[et_pb_section fb_built=“1″ _builder_version=“3.23.3″ custom_padding=“0px|||||“][et_pb_row _builder_version=“3.23.3″ custom_padding=“0px|||||“][et_pb_column type=“4_4″ _builder_version=“3.23.3″][et_pb_text _builder_version=“3.23.3″]
Viac ako 90 hostí sa 9. júla 2019 v Bruseli zúčastnilo verejného prerokovania návrhu stanoviska predsedu Bratislavského samosprávneho kraja Juraja Drobu na tému: Výzvy metropolitných regiónov a ich postavenie v budúcej politike súdržnosti po roku 2020. Predseda Bratislavského samosprávneho kraja inicioval stanovisko k metropolitným regiónom v kľúčovom období, kedy sa nastavuje rozpočet EÚ a čerpanie eurofondov po roku 2020.
„Hlavným cieľom stanoviska je poukázať na problémy metropolitných regiónov, ktoré sú častokrát považované za bohaté, no napriek tomu čelia výzvam spojeným s dopravou, životným prostredím či sociálnou inklúziou. Pritom disponujú s obmedzeným objemom vlastných zdrojov a tiež sú limitované pri čerpaní eurofondov,“ zhrnul predseda BSK Juraj Droba. Zároveň vyzval Európsku komisiu, aby zohľadnila pri nastavovaní čerpania špecifické postavenie metropolitných regiónov, v ktorých žije viac ako 293 miliónov obyvateľov, to sú 3 z 5 ľudí v EÚ a ktoré produkujú viac ako 72 % HDP EÚ.
Predseda Bratislavského samosprávneho kraja vo svojej prezentácii zdôraznil aktuálne výzvy, ktorým musia čeliť skoro všetky metropolitné regióny v rámci Európskej únie. Sú nimi napríklad: starnutie populácie, digitalizácia, migrácia, rozvoj udržateľnej environmentálnej politiky či problémy spojené s dopravou. Podstata týchto problémov je vo všetkých metropolitných regiónoch rovnaká, aj napriek tomu, že prejavy a dôsledky sa môžu líšiť od regiónu k regiónu. Okrem potreby medziregionálnej spolupráce tiež prízvukoval nutnosť vytvárať funkčné väzby medzi mestom a vidiekom. „Ak vytvoríme efektívne väzby medzi mestami a vidiekom, môžu z následného rozvoja metropolitných regiónov profitovať všetky strany,“ dodal Droba.
Hlavným bodom, na ktorom sa zhodli všetci v sále, je nedostatočnosť ukazovateľa regionálneho HDP pre meranie rozvoja regiónu a určenie koľko financií bude do ktorého regiónu smerovať. Pre meranie blahobytu regiónov sa aktuálne používa primárne HDP na obyvateľa podľa parity kúpnej sily, ktoré však v sebe nezahŕňa sociálne, teritoriálne a environmentálne aspekty daného regiónu, čím prichádza k skresleniu údajov. Predseda Bratislavského samosprávneho kraja zdôraznil, že pre efektívne čerpanie eurofondov je kľúčové získať komplexné údaje na regionálnej úrovni.
Stanovisko bude preložené na rokovanie komisie pre regionálny rozvoj a rozpočet EÚ v Európskom výbore regiónov v polovici septembra. Do 19.8.2019 môžu zainteresované strany posielať svoje komentáre a odporúčania na dominika.forgacova@region-bsk.sk
[/et_pb_text][/et_pb_column][/et_pb_row][/et_pb_section]
