Tip na jesennú prechádzku: Náučný chodník Karpatská včela

6. januára 2023

4312

Ako žijú včely, tak žijeme aj my. Venujme im pozornosť. Vychutnajte si prechádzku lesmi Malých Karpát.

Náučný chodník Karpatská včela začína v mestskej časti Lamač a z ulice Cesta na Klanec vedie plošinami Klanca a Predného vrchu až po včelnicu Mestských lesov v Bratislave.

Východisko náučného chodníka – zastávka MHD Klanec

Nenápadná odbočka do lesa z Cesty na Klanec

Trasa vychádza zo žltej turistickej značky po cyklotrase a neskôr sa napojí a prechádza po červenej značke (vedúcej z Červeného mosta na Kačín).

Lamač

Rozlohou najmenšia mestská časť Bratislavy v jej severozápadnej časti v okrese Bratislava IV ležiaca na juhozápadných svahoch Pezinských Karpát nad Lamačskou bránou – tektonickou zníženinou oddeľujúcou ich od Devínskych Karpát. Jej súčasťou sú miestne časti Podháj a Rázsochy. Dnešná obec bola založená v 16. storočí chorvátskymi kolonistami a bola poľnohospodárskou a ovocinárskou zásobárňou pre bratislavské trhy. Od počiatku má i vinohradnícku tradíciu. Názov svedčí o historickej ťažbe kameňa. V roku 1946 sa stala súčasťou Bratislavy.

Historickým centrom je Vrančovičova ulica, na ktorej stojí dominanta – funkcionalistický rímskokatolícky farský kostol svätej Margity, postavený v rokoch 1947 – 1951 na mieste staršieho menšieho kostola zo 16. storočia podľa návrhu architekta Milana Michala Harminca s mozaikovým obrazom sv. Margity Uhorskej od akademického maliara Ernesta Zmetáka na priečelí. K ďalším pozoruhodnostiam patria napr. v areáli kostola stojaci pomník padlým v prvej a druhej svetovej vojne od Alojza Rigeleho (1928), viaceré pomníky rakúsko-pruskej vojny, baroková morová kaplnka svätej Rozálie (1682), Míľnik Sovietskej armády – pamätník oslobodenia Bratislavy (1960 akad. sochár L. Snopek).

Pamätník bitky pri Lamači (1866)

Pamätník východne od Lamača v lese na juhovýchodnom okraji vrcholovej plošiny Klanca v Malých Karpatoch nad strmým svahom doliny Vydrice v oblasti Železnej studničky na počesť padlých v bitke 22. júla 1866 v oblasti Lamača v závere rakúsko-pruskej vojny. Rakúske jednotky mali na ochranu prístupových ciest od severozápadu pred Bratislavou vytvorený obranný val od Devínskej Kobyly po Hrubú pleš. Útok Prusov s cieľom dobyť Bratislavu, ako významné strategické miesto pred Viedňou, začal ráno silnou delostreleckou paľbou na Dúbravku a Lamač a pokračoval ich obchvatom lesmi cez Železnú studničku smerom na Kamzík. Rozhodujúci boj sa strhol pri hostinci Slamená búda na Kolibe, ktorý však napoludnie zastavili biele zástavy a zvony už predpoludním oznámeného predbežného prímeria uzavretého v Mikulove.

Viaceré pomníky súvisiace s touto bitkou sú v oblasti Lamača (i na jeho cintoríne), Dúbravky a Kamzíka. Pamätník bitky pri Lamači stojí zrejme na mieste pochovania padlých vojakov. Má tvar náhrobného kameňa vymurovaného z hrubo opracovaných žulových blokov s doskou s nápisom „Pamätník. Na počesť padlých 22. júla 1866. Bitka pri LAMAČI. Konečná fáza Prusko – Rakúskej vojny. Obnovené OBNV – Lamač 1970. SVVL 2010“. Pamätník bol obnovený v roku 1970 a v roku 2010, kedy Spolok vyslúžilých vojakov v Lamači vybudoval na jeho ochranu plot z kovovej tyčoviny. Pamätník stojí v hustom lesnom poraste asi 500 m východným smerom od rázcestia trasy náučného chodníka Karpatská včela a červenej turistickej značky (medzi 1. a 2. panelom chodníka).

Kačín

Lokalita pri rovnomennej horárni v mestskom lesoparku v Malých Karpatoch v severozápadnej časti Bratislavy na styku jej mestských častí Lamač a Nové Mesto v rámci rozsiahlych rozvodných plošín medzi Hrubým vrchom a Predným vrchom v nadmorskej výške okolo 330 m.

V území dubovo-hrabových a bukových lesov s enklávami lúk sa nachádza upravený oddychovo-rekreačný areál s lavičkami, besiedkami, detským ihriskom, ohniskami na opekanie a grilovanie a toaletami. V okolí je lesný bufet Lesanka (so + ne), futbalové ihrisko a domček na strome. Lokalita je prístupná turistickými chodníkmi, lesnou asfaltovou cestou, náučnými a cyklistickými trasami, v letnom období aj linkou MHD (bus č. 43 z Patrónky, resp. Železnej studničky).

Kaverny z prvej svetovej vojny

Bývalé delostrelecké betónové podzemné kryty a sklady munície v lesoch o. i. aj v oblasti Hornej Mlynskej doliny a vrchu Kamzík. Boli vybudované v rokoch 1914 – 1915 na obranu jediného pevného mosta v Bratislave cez Dunaj – mosta Františka Jozefa I. –, aby ruská armáda postupujúca zo severu cez Karpaty neprenikla cez Slovensko do Rakúsko-Uhorska (do Viedne, Budapešti) či na Moravu. Kaverny boli stavané tak, aby bolo vidieť z jednej na druhú. V priamom boji využité neboli, ruské vojská boli zatlačené späť. Celkovo je kaverien v oblasti Bratislavy (Devínska Kobyla – Kamzík) viac ako tridsať, miestami sú dnes dobre viditeľné v teréne. Dobrovoľníci niektoré z nich postupne čistia a sprístupňujú verejnosti.

Železná studnička (historicky Železná studienka, nem. Eisenbrünnl, maď. Vaskutacska). Prímestská rekreačno-oddychová lokalita bratislavského lesoparku v severozápadnej časti Bratislavy v Hornej Mlynskej doline pri sútoku Bystričky a Vydrice.

Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty

Chránené územie vyhlásené v roku 1976 v troch izolovaných areáloch na väčšine územia jadrového pohoria Malé Karpaty medzi Devínom a Novým Mestom nad Váhom na juhozápadnom Slovensku. Horské územie – väčšinou náhle sa dvíhajúce z oboch susediacich nížin – s nadmorskými výškami kulminujúcimi vrchom Záruby (758 m) nad Smolenicami budujú najmä žuly, vápence, kremence, fylity a amfibolity. Nachádza sa tu osem krasových oblastí s približne 300 jaskyňami, z ktorých je jediná sprístupnená so sprievodcom (Driny) a dve neveľké (Deravá skala a Veľká pec) sú verejnosti voľne prístupné. Podstatnú časť pokrývajú listnaté lesy s bukom, dubom či hrabom, na skeletnatých podložiach tiež jaseňom, javorom horským a lipou. Miestami sa vyskytuje nepôvodný gaštan jedlý, borovica čierna, teplo- a suchomilné travinno-bylinné porasty, skalné a sutinové spoločenstvá, vzácne i rašeliniská a slatiny. Najvyššie časti najmä na obalových a príkrovových štruktúrach ako aj krasové areály sú turisticky veľmi atraktívne a frekventované. V rámci oblasti leží takmer dvadsať rôzne veľkých území európskeho významu (najrozsiahlejšie sú: Devínske Karpaty, Homoľské Karpaty, Kuchynská hornatina a Biele hory) a dva veľké areály z nej zaberá chránené vtáčie územie Malé Karpaty (obe kategórie sú súčasťou sústavy Natura 2000).