Má slávnu minulosť, zatiaľ však neistú budúcnosť. Pálenica v Malackách bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku a veríme, že sa dočká rekonštrukcie a budú ho obdivovať aj generácie po nás.
Liehovar bol postavený okolo roku 1918 a stojí v lokalite Vinohrádku pri potoku Malina. Oproti nemu stál pálffyovský majer, ktorý sa spomínal už v roku 1885. Liehovor bol kvôli blízkemu potoku pôvodne spojený s mlynom a počas svojej existencie mal veľa vlastníkov.
Liehovar mal spracúvať predovšetkým zemiaky, v prípade neúrody aj iné škrobovité alebo cukornaté suroviny, pričom lieh bol určený na predaj a z odpadu malo vzniknúť krmivo pre dobytok. V roku 1938 odkúpil družstevný liehovar bývalé pálffyovské stajne, ktoré využíval ako skladisko pre zemiaky a uhlie. V roku 1942 bola schválená výstavba pri liehovare a mala sa vybudovať sušiareň na zemiakové vločky.
Začiatkom roku 1944 sa spojil s Roľníckym mlynárskym a pekárskym družstvom v Malackách. Družstvo prijalo názov Roľnícky liehovar, mlyn a sušiareň v Malackách a členovia družstevného liehovaru sa automaticky stali členmi Roľníckeho mlynárskeho a pekárskeho družstva. Družstvo prestalo existovať po roku 1948, k 1. januáru 1949 malo viac ako 130 členov. Majetok prevzal štát.
Liehovar je jedinou autenticky dochovanou stavbou bývalého hospodárskeho dvora Pálffyovcov v Malackách a je zároveň dokladom kvalitnej stavebnej a remeselnej práce zo začiatku 20. storočia v regióne, so zachovaným hmotovo-priestorovým a čitateľným pôvodným architektonickým konceptom budovy s využitím historizujúcich motívov v skladbe hmôt ako aj vo výzdobe fasád, pričom je dochovaný aj pôvodný tehlový komín situovaný pri severozápadnom rohu obytnej časti liehovaru (bytu správcu). Stavba svojím architektonickým prevedením, estetickými a urbanistickými kvalitami je dodnes jednou z najvýznamnejších technických stavieb regiónu.
Budúcnosť liehovaru
Pamiatkový úrad Slovenskej republiky ho pred pár rokmi vyhlásil za národnú kultúrnu pamiatku, avšak na svoju záchranu stále čaká. Primátor Malaciek Juraj Říha sa v posledných rokoch snažil, aby sa liehovar dostal do vlastníctva mesta a mohli ho zrekonštuovať. O zachovanie sa mesto snažilo aj preto, že veľa pamiatok z pálffyovskej éry nenávratne zmizlo a nepodarilo sa ich zachrániť. Odkúpenie historického objektu však sprevádzalo viacero problémov. Napriek tomu veríme, že sa ho spoločnými silami podarí zachrániť a raz bude opäť prístupný verejnosti.
Zdroj: Mesto Malacky
