Šľachtická kúria, dnes nazývaná Krone, je jednou z dominánt na námestí v centre Mestskej pamiatkovej rezervácie Svätý Jur. Objekt mal to šťastie, že ho do vlastníctva získal investor s citom pre obnovu pamiatok – v r. 2006 ho od Mesta a rôznych vlastníkov odkúpil subjekt naviazaný na akciovú spoločnosť Bencont Group.
Motiváciou ku kúpe bol fakt, že ide o veľmi hodnotný dom priamo v srdci mesta a súčasne bolo možné kúpiť všetky časti uličného aj dvorového krídla, čo býva vo Svätom Jure obvykle problém vzhľadom na rozdrobenosť vlastníctva. Členovia menovanej spoločnosti majú tiež osobný vzťah k mestu a bohatá história objektu dávala tušiť, že práca na jeho obnove bude pre všetkých veľmi zaujímavou a unikátnou skúsenosťou.
Očakávanie, že dom odhalí novým majiteľom svoje skryté „poklady“ sa naplnilo. Bolo síce potrebné čakať deväť rokov, avšak nález bol skutočne potešujúci – v pravom rohu uličnej fasády, tesne pod strechou pri odkvape sa odlúpil kus omietky a odkryla sa tak renesančná výzdoba s maľovaným černo-bielym kvádrovaním. Prizvaný reštaurátor následne našiel aj ďalšie časti renesančnej výzdoby fasády a to v takom rozsahu a dochované v takej kvalite, že bolo možné celú plochu omietok a náterov na uličnej fasáde riešiť v duchu renesancie. Všetky nálezy sú prezentované ako kópie na rekonštrukčnej omietke. Je to prvá fasáda v centre Svätého Jura, ktorá v takejto ucelenej forme prezentuje obdobie renesancie v architektonickom vývoji mesta.
Ďalším nečakaným nálezom boli maľby dvoch uhorských kráľovských koruniek v prešovni, ktoré náhodne objavili štukatéri počas odstraňovania nevhodných náterov. Korunky sú datované do polovice 17. storočia a zatiaľ sa nepodarilo objasniť, prečo sú tu vyobrazené. Nepochybne sú však pre históriu objektu dôležité a vďaka nim bol objekt nazvaný Krone. Donedávna bol najstarším zistením majiteľom domu šľachtický rod Podmanických, ktorý ho vlastnil v druhej polovici 18. storočia. Novým archívnym výskumom bolo zistené, že tento dom získal v roku 1610 status kúrie a v tom období patril Jelšičovcom.
Práca na záchrane tohto starobylého domu priniesla mnoho zaujímavých zistení a vo výsledku príkladne obnovený a obdivuhodný objekt, avšak cesta k nemu nebola ľahká. Niektoré časti dvorového krídla boli v dezolátnom stave s narušenou statikou a dokonca sa zvažovala aj ich demolácia. Vlastníci sa však po konzultácii s pamiatkovým úradom rozhodli, že sa pokúsia všetky časti zachovať. Svoju úlohu v tomto procese zohral aj fakt, že dom bol v roku 2008 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Problematické časti domu sa podarilo stabilizovať spôsobom vhodným pre pamiatkové objekty a to vďaka statikom, ktorí mali v tejto oblasti bohaté skúsenosti.
Projektová príprava prebiehala veľmi dlho a plány boli viac krát menené. Jednak z dôvodu, že dom sa v priebehu plánovania stal kultúrnou pamiatkou a tiež kvôli hospodárskej kríze v rokoch 2008 – 2010, ktorá skomplikovala financovanie obnovy. Kontinuálne práce sa podarilo spustiť v roku 2012. Ako prvé sa riešili spomínané problémy s narušenou statikou – stabilizovali sa všetky nosné konštrukcie a tiež strešná konštrukcia. Objekt sa následne zastrešil a dostal nové okenné výplne, vyrobené podľa vzoru pôvodných. Dispozičné riešenia a funkcie sa v priebehu rokov menili a upravovali. Aj prístup vlastníkov sa vyvíjal – v priebehu prác sa objavovali rôzne nálezy, ktoré sa dokumentovali a projekt sa im prispôsoboval – čoraz väčší dôraz bol kladený na čo najvyššiu kvalitu pamiatkovej obnovy. Vlastníci prirodzene zverili vybrané časti objektu do rúk reštaurátora, ale veľmi dbali aj na kvalitu práce umeleckých remeselníkov – štukatérov, stolárov, kováčov, kamenárov, zámočníkov.
Objekt bol uvedený do prevádzky postupne – jedna časť v roku 2019 a celý objekt v lete r. 2020. Ako prvú mohli návštevníci vidieť kaviareň v uličnom krídle, ktorá pokračovala aj do časti dvorového krídla. Sprístupnené bolo za účelom tejto funkcie aj podbránie a časť dvora. Hlavná miestnosť kaviarne, z vchodom z ulice, bola miestnym obyvateľom známa ako bývalé mäsiarstvo a z tohto obdobia sa tu na podlahe zachoval keramický obklad s geometrickým vzorom, ktorý sa vlastníci „z nostalgie“ rozhodli zachovať ako pripomienku na tieto časy. V priestore kaviarne boli reštaurované omietky a opätovne bola vytvorená zaniknutá peniažková výzdoba na strope.
Postupne bolo sprístupnené aj horné poschodie uličného krídla, v ktorom je dnes reštaurácia. Dokončené boli aj práce na časti dvorového krídla, kde sa na poschodí a tiež v podkroví nachádzajú izby na ubytovanie hostí. Z dvora sa schodíkmi dole vstupuje do prešovne a z tej ešte hlbšie ďalšími schodíkmi do pivnice. V prípade obnovy prešovne stojí za zmienku fakt, že bola v strede predelená novodobou priečkou a polovica z nej bola zavezená zeminou až do výšky terénu – táto bola pri obnove prešovne vyvezená a priestoru bola vrátená jeho pôvodná hĺbka. Pivnica, ktorá nadväzuje na prešovňu, je pravdepodobne jednou z najstarších v meste, jej vek je odhadovaný na približne 500 rokov. Do podkrovia uličného krídla bola vstavaná konferenčná miestnosť. Priestor na takúto funkciu sa „otvoril“ vďaka použitiu kombinácie oceľovej a drevenej konštrukcie, pričom bol zachovaný pôvodný sklon a tvar strechy.
V celom objekte môžeme vidieť množstvo zachovaných originálnych prvkov. Zvláštnu pozornosť si zaslúži okrem iného aj množstvo obnovených interiérových dverí. Náročná bola tiež obnova kovového zábradlia na pavlači pozostávajúceho z mnohých častí. Od návrhu po realizáciu prebehol celý rok. Kópie zničených častí bolo možné odliať iba v zváračskom ústave v Bratislave. Kováč následne skladal nové a pôvodné komponenty do daného celku. Z kamenných prvkov prirodzene zaujme reštaurovaný portál na uličnej fasáde, ale napríklad aj zachovaná kamenná dlažba, ktorá dotvára atmosféru v podbrání.
V poslednej fáze bola dokončená nová stavba, ktorá je pokračovaním dvorového krídla. Je to konferenčno-ubytovací blok, ktorého objem, členenie, farebnosť a aj povrchová úprava boli dobre zvolené v kontexte daného historického prostredia. Objekt Krone je určite výborným príkladom komplexnej obnovy historickej budovy, súčasne osviežujúcou kombináciou „starého a nového“ a jeho návšteva môže byť inšpiráciou pre iných stavebníkov.