Na východnom úpätí Malých Karpát je malá obec, v ktorej sa dejú veľké veci. Je známa veľkolepými leteckými dňami, skvelými vínami aj miestnou špecialitou – scískanicami. Predstavujeme vám Dubovú.
Prvá písomná zmienka o obci je z 1.2. 1287 v darovacej listine kráľa Ladislava IV. Kumána a bola založená podomovými kupcami na brehu potoka Žlabka. Od 16. storočia patrila k hradnému panstvu Červený kameň. Po tureckých nájazdoch sa tu usadili chorvátski kolonisti. Títo však odišli a obec zostala bez osídlenia. V roku 1590, pričinením grófa Mikuláša Pálffyho, bola znovu osídlená.
Názov obce nie je náhodný
V obci sa nachádza socha sv. Jána Nepomuckého z konca 18. storočia, kríž na začiatku obce z roku 1894 a rímskokatolícky kostol z roku 1907, ktorý je zasvätený Ružencovej Panne Márii. Samotná obec sa spája s legendou o Jánovi Krstiteľovi, ktorý je vyobrazený aj v erbe. Tomuto svätcovi bol zasvätený pôvodný farský kostolík, ktorý tu stál už v r. 1332. Pôvod Dubovej v 13. storočí nás vedie k presvedčeniu, že obec si sv. Jána Krstiteľa za svoj symbol zvolila už v čase gotiky. Ján Kristiteľ je na erbe vyobrazený s tanierom, na ktorom nesie svoju hlavu ako obeť. Na želanie obce sa pri heraldickej úprave symbolu pridali dve dubové vetvičky. V chotári obce prevládajú dubové a bukové porasty a aj pomenovanie obce nie je v tejto súvislosti náhodné.
Vzácne vtáčie druhy a rastlina, ktorá sa dokáže samovznietiť
Dubová a jej okolie je rajom pre pozorovateľov prírody, špeciálne vtákov. Obec leží v chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a chránenom vtáčom území. Keď sa budete túlať lesmi, môžete stretnúť ďatla čierneho a prostredného, muchárika bielokrkého či žlnu sivú. Vo viniciach, sadoch, či lúkach zase ďatla hnedkavého, krutihlava hnedého, strakoša červenochrbtého, hrdličku poľnú a prepelicu poľnú. V okolí tiež rastie chránený jasenec biely, ktorý sa ľudovo nazýva aj Boží oheň. Má vysoký obsah éterických olejov a vraj sa vie v horúcich dňoch samovznietiť, prípadne vás popáliť.
Letecký deň v Dubovej je veľkolepým divadlom
Pred príchodom pandémie bolo v obci často veselo. Jednou z najobľúbenejších letných akcií bol Letecký deň na letisku v Dubovej. Bolo to najväčšie podujatie svojho druhu v západoslovenskom kraji. Pozorovať ste mohli akrobatické letecké vystúpenia, simulácie bojov, prehliadky leteckej techniky, ukážky špeciálnych zásahových jednotiek policajného zboru a mnoho ďalších.
K lokálnym vínam najlepšie chutia scískanice
Obec bola od začiatku známa svojimi vínami, vraj najlepšími v červenokamenskom panstve. Dubová je súčasťou Malokarpatskej vínnej cesty a nadväzuje tým na vinársky odkaz minulosti – tradične dobrých dubovských vín. Okrem vinárstva tu pretrváva aj tradícia známych trakovických výšiviek. Ale asi najznámejšou tradíciou sú jedinečné scískanice.
Majú dokonca vlastný festival, ktorý prezentuje zručnosti miestnych obyvateľov a samozrejme samotnú špecialitu. Pripomínajú lokše a robia sa zo zemiakov, múky, krupice, bravčovej masti a oškvarkov. Scískanice sa tradične podávali k fazuľovej polievke nakyslo, alebo len tak k vínu – samozrejme miestnemu. Obec ich má zaregistrované a ochutnať ich môžete aj na rôznych slávnostiach a festivaloch v celom Bratislavskom kraji, kam ich chodia pre veľký záujem ponúkať dubovské gazdinky.
Dubová na historických fotkách (zdroj www.dubova.sk)
Recept na scískanice: Prelisujte pol kila uvarených zemiakov, pridajte 300 g hladkej múky a soľ, vypracujte cesto do tvaru vaľčeka. Ten nakrájajte na menšie časti a z nich vyvaľkajte placky. Do stredu dajte oškvarky a lyžičku krupice, ktorá vsiakne pri pečení masť. Navrch opäť soľ a korenie a okraje pritlačte k sebe tak, aby plnka držala vnútri a stisnite – odtiaľ názov scískanice. Potrite vajíčkom a pečte dozlata.
