V celosvetovom stave meniacej sa klímy mnohí z nás premýšľajú nad tým, akým spôsobom by mohli v menšom, či vo väčšom meradle napomôcť stav zvrátiť. Popri rozsiahlych národných programoch vznikajú aj menšie iniciatívy a projekty, za ktorými stoja bežní ľudia, zodpovední občania, jednotlivci, ktorým nie je problém našej planéty ľahostajný. Každá snaha a každý, hoc aj menší krok môže pomôcť situáciu zmeniť, ovplyvniť alebo zlepšiť život obyvateľom na lokálnej úrovni. Jedným z nich je už realizovaný projekt úpravy malého vonkajšieho priestoru bytového domu v centre Bratislavy.
Bytový dom, v ktorom sa priestor nachádza nie je pamiatkovo chránený, ide však o hodnotnú budovu od známeho bratislavského architekta Josefa Konrada, postaveného údajne pre manažérov cvernovej továrne, tzv. Cvernovky. Dom je obývaný takmer výlučne pamätníkmi-pôvodnými obyvateľmi z rokov vzniku domu (1933-1934) alebo ich potomkami, ktorí majú k domu hlboký citový vzťah. Jeho okolie však bolo dlhodobo spustnuté a narúšané necitlivými zásahmi najmä z podnikateľského prostredia, nezáujmom okolia o zveľadenie priestoru ale aj únavou a oslabenou schopnosťou pôvodných obyvateľov domu brániť sa tejto „presile“. Príklad tohto obytného domu nie je ojedinelý. Ľahostajnosť k riešeniu problémov pôvodných obyvateľov, znižovanie kvality ich života v dôsledku realizácie nových podnikateľských zámerov vedie na mnohých miestach k ich odchodu mimo mesto, v ktorom prežili svoj život, mali k nemu citovú väzbu a úprimne im na ňom záležalo. Dôvodov odchodu pôvodných obyvateľov, ktorí v meste žili naprieč generáciami je viacero. Je to devastácia pôvodného prostredia príchodom developerov, či vplyvom rozličných podnikateľských zámerov, ktorí znižujú kvalitu života obyvateľov hlukom, znečisťovaním ovzdušia či ničením verejného priestoru. Situácii nepridávajú ani krátkodobé prenájmy pre turistov tzv. AirBnB, ktorí miestom iba prechádzajú a nezanechávajú žiadne hodnoty. Smerovanie má byť však opačné. Vstup do prostredia má byť citlivý, má rešpektovať životný priestor obyvateľov a má ho spoločne zlepšovať v prospech všetkých a to aj s ohľadom na meniacu sa klímu. V prípade obytného domu na Námestí SNP sa tento stav podarilo zvrátiť.
V rámci projektu, ktorý môže slúžiť ako akýsi manuál pre mnohé priestory mesta, či pre iné samosprávy aj v rámci menších miest na Slovensku, vzniklo vďaka iniciatíve miestnych obyvateľov nové, kvalitné, atraktívne a motivujúce prostredie určené najmä pre seniorov, starobratislavčanov a deti bývajúce v lokalite. Slúžiť bude tiež pre návštevníkov kaviarní, ktoré sa nachádzajú na prízemí domu v bezprostrednom kontakte s námestím a ako priestor na hru pre deti, ktorý v lokalite úplne absentuje. Realizáciou projektu sa dosiahlo odstránenie betónovej plochy, ktorú nahradila zeleň a vodozádržné materiály. Znížila sa prašnosť, teplota vzduchu a povrchov v letnom období a hluk. Úprava prostredia bude poskytovať adekvátnu ochranu nielen pred negatívnymi vplyvmi, ktoré sa s centrálnymi časťami miest dlhodobo spájajú, ako znečistené ovzdušie, prachové častice, exhaláty, výpary z prevádzok a hluk, ale veľmi aktuálne aj pred vplyvmi klimatickej zmeny.
Projekt sa bude ďalej rozvíjať, jeho ambíciou do budúcnosti je využitie plochých striech domu na vytvorenie tzv. zelenej strechy s pestovateľskou, klimatickou (vodozádržnou, termoregulačnou) a komunitnou funkciou. Doplnkom by mali byť slnečné kolektory a mechanizmus na zber zrážkovej vody. Bol navrhnutý autorizovanou krajinnou architektkou Ing. Tamarou Reháčkovou, PhD., ktorá pôsobila ako vedúca útvaru krajinnej architektúry FA STU a špecializuje sa na pamiatkovo chránenú zeleň a krajinárske úpravy v pamiatkovo chránených územiach.
Projekt podporila Nadácia Bratislava z programu Komunity a Mestská časť Bratislava – Staré Mesto.
Zdroj: ts FALLOPIA
