Čo sa týka popráv, Bratislava má bohatú a temnú minulosť. Popraviská stáli na miestach, ktorými denodenne prechádzame, stretávame sa, či nakupujeme. Prečítajte si desivé historky o prešporských popravách.
Dnes už nie je po popraviskách ani stopy. V stredoveku sa však popravovalo často a na viacerých miestach v Starom Meste. Popravy boli divadlom, ktoré si nenechali ujsť dokonca ani deti. Tieto dni boli niečo ako sviatok, kedy sa nemuselo pracovať a v meste boli stánky, kde sa dalo kúpiť pivo a rôzne grilované jedlá. Verilo sa, že všetky popravy sú zaslúžené a že sa tým mesto očisťuje od zla. Povolanie mestského kata bolo veľmi vážené, aj keď bol obávaný a šíril strach. Drevené popraviská sa stavali vždy nanovo a hneď po poprave sa opäť rozložili, prvé stálo na Hlavnom námestí presne pred Starou radnicou, z ktorej veže sa ozývalo „pozvanie“ na toto kruté divadlo.
Najčastejšie tresty boli obesenie na šibenici a sťatie, lámalo sa však aj na kolese, upaľovalo a topilo. Tie posledné spôsoby sa používali najmä pri obvinení z čarodejníctva. Verilo sa totiž v očistnú silu plameňov a napríklad utopenie bolo akousi skúškou neviny. Keď údajná čarodejnica vyplávala nad hladinu, bol to znak, že jej pomohol diabol a je vinná. Takže smutný koniec ju vlastne čakal v každom prípade. Tento spôsob popravy sa odohrával pri Rybárskej bráne. Prvou upálenou bratislavskou bosorkou bola Agáta a na Hurbanovom námestí nájdete na jej počesť pamätnú tabuľu. Popraviská sa okrem Hlavného námestia a Rybárskej brány stavali aj na Krížnej ulici, pri Trnavskom mýte, či pri Vydrickej bráne. Keď budete prechádzať týmito miestami, spomeňte si na osudy (často nevinných) ľudí, ktorí tu boli pred očami obyvateľov mesta popravení.
