V roku 2021 Bratislavský samosprávy kraj kúpil národnú kultúrnu pamiatku synagógu vo Svätom Jure a začal s jej obnovou. Keďže budova bola v zlom stavebno-technickom stave, pristúpil najskôr k sanácii a stabilizácii strechy a nosných konštrukcií, kde hrozilo prepadnutie celej strechy. V tomto roku kraj pokračuje v rade predpísaných krokov Krajským pamiatkovým úradom Bratislava. To predstavuje zdĺhavý a náročný proces, pričom sa návštevníkom a obyvateľom Svätého Jura môže zdať, že sa s pamiatkou nič nedej a ďalej chátra.
V objekte župa realizuje architektonicko-historický výskum (AHV). Prinášame Vám rozhovor s pamiatkarom Petrom Horanským, ktorý tento výskum realizuje a čitateľom priblíži svoju prácu a podstatu výskumu.
Čo je cieľom AHV, a prečo je práve tento výskum v rade výskumov ako prvý, ktorý sa realizuje na pamiatke?
Pokiaľ chceme pamiatku chrániť a starať sa o ňu, musíme vedieť o nej čo najviac informácií: z čoho je postavená, aký je jej stavebný vývoj, pochopiť koncept založenia, pôvodnú dispozíciu a funkcie v minulosti, ich premeny v súvislosti so zmenami využitia. Musíme zistiť a identifikovať hodnotné prvky s pamiatkovou hodnotou, zinventarizovať ich a určiť ako s nimi ďalej pracovať. Definovaním pamiatkových hodnôt spolu s návrhom ich prezentácie môžu potom ďalší odborníci, ako architekt a jednotliví profesisti ďalej pracovať na projekte obnovy, kde sú tieto pamiatkové požiadavky a hodnoty zohľadnené. Prirovnal by som to k pacientovi, ktorého prehliada doktor, aby určil ďalší postup liečby, operácie a pod.
Realizácia výskumu často trvá dlhšiu dobu (2-3 mesiace) z čoho môže mať verejnosť pocit, že sa na pamiatke nič nedeje. Prečo je tomu tak?
Pamiatkový výskum neprebieha len priamo na mieste pamiatky (sondáž, inventarizácia pamiatkovo hodnotných prvkov, fotodokumentácia), ale zahŕňa aj výskum v archívoch, odbornej literatúre, dobovej tlači a samozrejme aj na internete, jednoducho všade tam, kde sa dajú získať informácie nielen o samotnej pamiatke, ale aj parcele a sídle, kde sa nachádza. V prípade synagógy vo Svätom Jure určite navštívim archív v Modre, múzeum vo Svätom Jure, múzeum Židovskej kultúry v Bratislave a oslovím zberateľov historických pohľadníc. Pamiatkový výskum je teda interdisciplinárny, spravidla sa na ňom podieľajú viacerí odborníci: archivár, historik, archeológ, dendrochronológ, statik. Ich poznatky potom spracuje do syntézy vedúci – hlavný riešiteľ architektonicko-historického výskumu – pamiatkar.
Prečo je dôležité robiť AHV z kontextu rekonštrukcie pamiatky (odhliadnuc od toho, že to predpisuje pamiatkový zákon)?
Ako som už spomenul v prvej odpovedi, musíme pamiatku pred obnovou dokonale spoznať a identifikovať jej pamiatkové hodnoty, bez toho sa nedá pohnúť ďalej. Ak sa tento krok preskočí, môže dôjsť pri následných stavebných a rekonštrukčných prácach k zániku cenných informácií, hodnotných prvkov a detailov alebo k strate autenticity pamiatky. V návrhu pamiatkovej obnovy sa presne povie, čo sa musí bezpodmienečne zachovať, reštaurovať, konzervovať, alebo čo sa môže nahradiť materiálovou a tvarovou kópiou, prípadne aké tradičné stavebné postupy, technológie a materiály by sa mali použiť. Ak by som to demonštroval na príklade synagógy vo Svätom Jure, kde sa zachovali okenné rámy s profiláciou, členením a závesmi, pričom okenné krídla sa nezachovali, určite navrhneme vytvoriť presné kópie, pričom zohľadníme aj požiadavku na nové tepelnoizolačné štandardy.
Na druhej strane dverné krídla hlavného vstupu sú zachované na 80%, spodná časť rámu je narušená, tu je namieste zachovať originál a doplniť narušené časti. Pri návrhu zábradlia empory, ktoré sa nezachovalo budeme vychádzať z historických fotografií (pokiaľ sa nájdu) alebo siahneme po analógii z iných objektov z konca 19. storočia. Rečou odbornej terminológie bude pri pamiatkovej obnove synagógy použitá konzervačná metóda v kombinácii s rekonštrukčnou metódou, prípadne kontextuálnym novotvarom.
Čo predpokladáte, že by mohol priniesť AHV zatiaľ po prvej obhliadke synagógy vo Svätom Jure?
Po prvej obhliadke môžem konštatovať, že na objekte sú čitateľné najmenej tri vývojové fázy. Za najstaršiu časť, murovanú konštrukciu, možno určiť južnú fasádu, kde sú pod opadanou omietkou viditeľné zamurované okenné otvory, ktoré patrili predchodcovi synagógy – dvorovému krídlu vinohradníckeho domu, ktorý stojí v čele parcely. Najviac čitateľná je zatiaľ posledná prestavba z roku 1876, kedy nadobudla synagóga dnešný rozsah, podlažnosť, dispozíciu a tvar strechy. Vtedy bola pôdorysne rozšírená smerom na sever, pribudol vstupný trakt, schodisko a empora, všetky okenné a dverné otvory, vrátane výplní, výzdoba fasád a samozrejme strecha. Túto fázu je ľahké odlíšiť podľa tehlového muriva, pričom staršie murivá sú kamenné. Podarilo sa dokonca identifikovať aj značky na tehlách, boli vyrobené v miestnej tehelni s iniciálami St. G (St. Georgen). Aj takéto detaily pomáhajú pri datovaní, rozmery tehál a značky sa v priebehu času menili a sú pomerne spoľahlivým datovacím prostriedkom. Pri krove a stropných trámoch odoberieme vzorky letokruhov, ktoré nám umožnia určiť dátum zoťatia stromu, z ktorého boli vyrobené. Ak sú podmienky ideálne, vieme to určiť s presnosťou na rok. Sled letokruhov totiž predstavuje niečo ako čiarový kód, ktorý vedia dendrochronológovia dešifrovať a určiť jeho zhodu so všeobecným dendrochronologickým štandardom. Podľa typu krovovej konštrukcie, nepredpokladám však nejaké prekvapenie v datovaní, ale nepredbiehajme.
Aký príklad z Vašej praxe by ste uviedli ako zaujímavý, kuriózny alebo nečakaný objav?
Pri výskumoch možno najčastejšie nájsť zamurovaný portál, okno alebo výzdobu stien. To sú viac menej očakávané veci. Ako nečakaný objav uvediem nález zamurovaných rakov. Pri výskume Miestrodržiteľského paláca na Hlavnom námestí Bratislave, boli v jednej z miestností pri odstraňovaní omietok nájdené v kútoch miestnosti dutiny, do ktorých boli vložené raky, starostlivo prekryté omietkou. Podľa tehál a omietky išlo o raky z 18. storočia. Prečo tam boli zamurované? Spočiatku sme pracovali s hypotézou, že ide o doklad poverovej predstavy – rak v slovenskom ľudovom liečiteľstve mohol spätiť priebeh choroby. Problém bol ten, že vtedy palác obývali nemecky hovoriaci príslušníci šľachty. Napokon sa nám podarilo zistiť, že v nemeckom kultúrnom priestore sa zamurovaný rak alebo rak zavesený v stodole používal na odpudenie ploštíc a škodlivého hmyzu. Miestnosť zrejme slúžila ako spálňa, preto sa majiteľ chcel zbaviť otravných ploštíc týmto spôsobom. Treba ešte dodať, že to mohlo mať aj racionálny základ: rozkladajúci sa rak (tvrdý vonkajší obal ostal však perfektne zachovaný) mohol v škárach za omietkou šíriť pre ploštice nepríjemný pach. Úžitok z tohto objavu mali nakoniec aj prírodovedci zo Slovenského národného múzea. Identifikovali, že ide o jedincov z pôvodnej dunajskej populácie rakov, ktorá koncom 19. storočia vyhynula na račí mor. Dnes sú raky deponované v Slovenskom národnom múzeu.
Rozhovor s výskumníkom Petrom Horanským
Autor článku: Petra Kalová, oddelenie kultúry BSK
Foto: Monika Kováčová
