Bratislavský samosprávny kraj v spolupráci s AiNova a inými partnermi oceňujú každoročne snahu o zachovanie, obnovu a využívanie historického stavebného fondu. Zvyčajne sú to objekty, ktoré nie sú predmetom pamiatkovej ochrany, avšak napriek tomu urobili ich vlastníci všetko pre záchranu ich kultúrnych a historických hodnôt.
Každý rok vyberá odborná porota objekty, za ktoré môžete hlasovať v kategórii cena verejnosti aj vy. Svoj hlas môžete odovzdať vybranému objektu v galérii: https://www.prikladnaobnova.sk/galeria-objektov/ do 31. mája 2021.
Dedinka Studienka leží v pekných borovicových lesoch na Záhorí. Ďaleko od „hlučného davu“, diaľníc a železníc. Jej obyvatelia tu po stáročia pestovali raž, kukuricu, zemiaky a konope, zaoberali sa lisovaním ľanového oleja, tkaním konopného plátna, košikárstvom a pálením smoly. Niektorí dedinku stále volajú Hasprunka, podľa pôvodného nemeckého názvu Hausbrun odvodeného zo slov haus – dom a brunn – studňa. Jej centrum sa rozkladá okolo kostola, ktorý má vlastné opevnenie so štvorcovou dispozíciu s vysokými múrmi, štyrmi bastiónmi a kaplnkami. Pôsobí monumentálne a nedobytne. Studienka leží v katolíckom regióne, kde má viera zakorenenú tradíciu. Duchovným centrom dediny je zväčša kostol, avšak v prípade Studienky je to aj Chválanská kaplnka.
Kaplnka sa nachádza pravdepodobne v najstaršej časti obce, v ktorej kedysi stáli domy so slamenou strechou. Dnes sa v tesnej blízkosti za ňou rozprestiera nová štvrť moderných rodinných domov. Kaplnka stála na tzv. sološnickej, alebo aj chválanskej ceste, ktorá viedla do osady menom Chvály, kde bol jeden z viacerých mlynov v okolí. Osada Chvály a ani cesta dnes už neexistujú. Osada zanikla po tom ako bolo územie, kde ležala, vyhlásené za vojenský priestor. Takto zaniklo všetkých päť mlynov, ktoré patrili k obci.
Podľa ústneho podania dal kaplnku postaviť Andrej Chvála, majiteľ mlyna zo spomínanej osady Chvály, v roku 1717. Hovorí sa, že pán Chvála sa počas svojej cesty s remeselníckym tovarom zastavil v Lozorne, ktoré malo v tej dobe hrdelné právo, práve vo chvíli, keď sa konala poprava odsúdeného. Ten pred svojou popravou dostal posledné slovo a povedal: „Ak sa tuná nachádza niekto z obce Hasprunka, tam je ukrytý zlatý poklad.“ Prezradil aj presné miesto úkrytu. Mlynár po návrate domov toto miesto našiel a z ukrytého lupu dal postaviť drevenú kaplnku. Či to skutočne tak bolo sa dnes už asi nedozvieme. Zatiaľ sa môžeme oprieť len o údaje z jednej listiny – pán Igor Rakár, ktorý sa v Studienke venuje histórii obce, hovorí: „Faktom je, že existenciu drevenej kaplnky vieme doložiť dokumentom z Batthyányovskej vizitácie z roku 1783. Zasvätená bola Nesmrteľnému Bohu v smrteľnom tele trpiacemu. Vieme, že kaplnka bola spočiatku drevená a po viacerých úpravách a rekonštrukciách došla až k dnešnej murovanej podobe. Podľa zápisu z kanonickej vizitácie tiež vieme, že v jej okolí smerom k potoku sa kedysi aj pochovávalo.“
Je zrejmé, že niekoľko storočí bola kaplnka dôležitým miestom pre náboženské obrady v obci, avšak koncom dvadsiateho storočia začala upadať do zabudnutia.
Príbeh „znovuzrodenia“ kaplnky začal pri náhodnom stretnutí dvoch obyvateľov obce – pani Ivety Filípkovej, z miestneho občianskeho združenia a pána Rakára, ktorý upozornil na blížiace sa 300-ročné výročie kaplnky. Pani Filípková sa rozpomenula na kaplnku, na to ako sa tam spolu so starou mamou chodievali modliť. Najskôr sa „hľadal“ majiteľ. Iniciatívy sa chopil aj súčasný starosta obce Ing. Boris Soukup a spolu s pánom Rakárom zistili, že kaplnka aj pozemok patria obci. Po dohode s miestnou farnosťou proces obnovy tohto zanedbaného objektu začala organizovať obec. Ako prvé sa riešili financie na jej obnovu – poslanci obecného zastupiteľstva za týmto účelom jednohlasne odsúhlasili dotáciu z participatívneho rozpočtu obce. Občianske združenie Dedičstvo otcov obce Studienka, pod vedením pani Filípkovej, urobilo verejnú zbierku a začalo manažovať sedem rokov trvajúci proces obnovy kaplnky.
V roku 2017, pri príležitosti 300. výročia kaplnky, sa realizovala oprava strechy – bola položená nová strešná krytina. Onedlho sa v kaplnke konala svätá omša a ľudia sa tak spolu opäť stretli na tomto mieste po mnohých rokoch.
V rokoch 2017 až 2020 prešiel exteriér ďalšími obnovami – boli nanesené nové omietky, ošetrené masívne drevené vstupné dvere a kaplnka dostala nové nátery, tentokrát v odtieňoch bielej a modrej, ktoré zodpovedajú nálezom na fasáde. Okolo stavby bola urobená drenáž. Boli vyrobené nové lavičky z jelšového dreva, ktoré darovala rodina pani Veroniky Gregorovej, rodenej Chválovej, zo Sološnice.
Najzaujímavejším momentom v procese obnovy kaplnky sú starobylé maľby, ktorých fragmenty boli odkryté počas sondážneho výskumu v roku 2020. Mgr. art. Tomáš Kružlík zo združenia Restau.Art uvádza: „Počas reštaurátorskej sondáže v interiéri kaplnky bolo zistené, že súčasná dekoratívna maliarska výzdoba nerešpektuje kompozičnú schému originálu, z ktorého sú dnes viditeľné len dve maľby. Jedna maľba sa nachádza na klenbe a znázorňuje postavu Krista s anjelom. Pravdepodobne ide o výjav Krista na Olivovej hore. Druhá maľba je na stene za oltárom a znázorňuje pohľad na mesto. V tomto prípade by mohlo ísť o Jeruzalem. Sondážny výskum však potvrdil, že aj ostatné steny kaplnky sú pokryté staršími maľbami, tie sú však v súčasnosti prekryté vrstvami sekundárnych náterov. Počas výskumu bolo odkrytých hneď niekoľko figurálnych kompozícii, v dvoch prípadoch ide zrejme o postavu Krista vo výjavoch umučenia, ako napovedá aj názov kaplnky. Ďalšie dve maľby, ktoré sa podarilo objaviť, sú situované po stranách východu z kaplnky. Znázorňujú postavy akýchsi ozbrojených strážcov v brneniach a sú namaľované v životnej veľkosti. Nástenné maľby boli zhotovené na čerstvo natiahnutú omietku vápennými farbami a pravdepodobne súvisia so vznikom murovanej stavby kaplnky.“
V roku 2021 je plánované začať s reštaurovaním malieb, bude sa pokračovať vo výskume a verejnosť sa o nich snáď už čoskoro dozvie viac. Kaplnka si každopádne zaslúži veľkú pozornosť. Obec má prirodzene záujem aj o kultiváciu prostredia v jej bezprostrednom okolí a tiež o zveľaďovanie borovicového hájika, ktorý sa pred ňou rozprestiera. Cieľom je aspoň čiastočné zachovanie pôvodného osadenia kaplnky v krajine, ktoré vyzdvihuje jej krásu. Starostlivosť o jej okolie je tiež dôležité vzhľadom na fakt, že v minulosti pravdepodobne slúžilo ako pohrebisko. V neposlednom rade je priestor pred kaplnkou miestom, kde sa v súčasnosti zhromažďujú miestni obyvatelia pri rôznych slávnostných príležitostiach.
Zdroj: Academia Istropolitana Nova
