Divadlo Aréna uvádza novú inscenáciu JÁNOŠÍK s podtitulom PRÍBEH VRAHA?, ktorá je súčasťou známeho Občianskeho cyklu Divadla Aréna. Hra Jakuba Nvotu, napísaná na objednávku Divadla Aréna, vznikla v spolupráci s Historickým ústavom SAV a predstavuje osudy nášho národného hrdinu Juraja Jánošíka v novom svetle, na základe autentických dobových materiálov.
JÁNOŠÍK – príbeh vraha?
Dobrá otázka. A nebude jediná.
Aj ďalšie prináša hra Jakuba Nvotu v spolupráci s Historickým ústavom Slovenskej akadémie vied, ktorá predstavuje osudy nášho národného hrdinu Juraja Jánošíka v novom svetle, na základe autentických dobových materiálov.
Ako Jánošíka vnímali štúrovci?
Koľko síl ich stálo vytvoriť zo zbojníka legendu?
Zbojníctvo či lúpežníctvo predstavuje v našich dejinách veľmi zaujímavý jav. Na jednej strane pôsobilo na území dnešného Slovenska v minulosti viacero skupín zo zbehnutých poddaných, bývalých vojakov a z rôznych marginálnych skupín obyvateľstva. Išlo o obyčajných lupičov, ktorí neváhali okrádať kohokoľvek, kedykoľvek a nezastavili sa pred páchaním násilia toho najhrubšieho zrna. Na druhej strane tu boli zbojníci, okolo ktorých sa vytvorila ľudová tradícia. Tá ich skutky heroizovala, dávala im punc odbojnosti voči existujúcemu spoločenskému poriadku a považovala ich za bojovníkov za slobodu. Patrili k nim bývalí poddaní, ktorí svoje násilné činy zamerali na predstaviteľov privilegovaných skupín obyvateľstva a ostatných ľudí neokrádali, alebo len v menšej miere. Ich správanie vidiecke obyvateľstvo tolerovalo a podporovalo. Zo všetkých „legendárnych“ zbojníkov si najpevnejšie pozície získala postava Juraja Jánošíka.
Jánošík je v dnešnom chápaní mýtická postava, ktorá vznikla prostredníctvom literatúry 19. storočia a bola zakonzervovaná na svoju dobu priekopníckym dielom Andreja Melicherčíka v 50. rokoch 20. storočia. On prispel k stabilizovaniu Jánošíkovského klišé v povedomí aj súčasnej spoločnosti. Téma zbojníctva bola zároveň ideálnym nástrojom historickej propagandy komunistického režimu, ktorý takto ískal bojovníka proti feudálnemu zriadeniu.
Nemalou mierou k mytologizácii Jánošíkovskej témy prispela aj literatúra, divadlo a najmä nové médium – film. Už prvé slovenské kinematografické dielo bratov Siakeľovcov je venované práve Jánošíkovi, ale pre bežného diváka sa priam kánonom chápania tejto postavy stalo spracovanie režiséra Paľa Bielika z roku 1963. Dvojdielny film, priam holywoodskeho charakteru, je sugestívnou epopejou, ktorá prináša nereálneho mýtického Jánošíka do povedomia každého, kto mal možnosť toto dielo vzhliadnuť. Jánošík spersonifikovaný v osobe charizmatického Františka Kuchtu sa stal doslovne národným hrdinom. Je aj dôsledkom toho, že o Jánošíkovi sa vlastne nediskutuje, aj súčasní autori sa podriaďujú obrazu vznešeného zbojníka Andreja Melicherčíka a tak konzervujú mýtickým Jánošíkom toho reálneho, historického. Obdivovanie „tohto“ Jánošíka je na tej istej úrovni ako obdiv k Robinovi Hoodovi, ktorý vlastne ani nebol reálnou postavou.
