Zastúpenie ochotníckych divadiel v Bratislavskom kraji je naozaj bohaté, o čom svedčí aj ich činnosť.
V našom pravidelnom seriáli vám prinášame rozhovor s vedúcim Divadla Nová Dedinka Róbertom Kubišom.
1. Ako vzniklo vaše divadlo a čo bolo hlavnou inšpiráciou začať s ochotníckym divadlom?
V lete 2019 bol vedúcim dramatickej časti denného tábora miestnej ZUŠ Martin „Tino“ Zachar, toho času študent VŠMU. Rodák z turčianskych Žabokriek už v tom čase niekoľko rokov režíroval ich miestne ochotnícke divadlo s bohatou tradíciou. V tábore mal svojho syna kamarát Jano Hargaš, ktorý sa v tom čase angažoval v bratislavskom amatérskom súbore. Slovo dalo slovo a títo dvaja sa dohodli, že sa pokúsia oživiť ochotnícku tradíciu priamo v Novej Dedinke. V septembri spravili výzvu na hercov v obci a blízkom okolí. Napodiv sa nás prihlásilo 8 záujemcov odhodlaných vytrvať a zrodil sa súbor Divadlo Nová Dedinka.
2. Ktoré predstavenie vášho divadla považujete za najdôležitejšie?
Keďže naša história je krátka a navyše poznačená pandémiou, ceníme si obe, respektíve všetky tri. Každá hra bola iná a svojská. Nezabudnuteľná ostane premiérová Divadelná komédia. Tú sme kvôli rozbiehajúcej sa pandémii odohrali až v júni 2020 v našom malom kulturáku, kde sme si museli komplet vystavať dočasnú divadelnú scénu. Tú istú hru sme o dva roky oprášili v obmenenom obsadení a presunuli sa do Kultúrneho domu v susednom Tomášove. Fantastická repríza v DK Lúky v Petržalke ostane navždy v našich spomienkach. A napokon náš aktuálny titul „Syna či dcéru?“ autorky Tatiany Kusej. Vďaka skvelým ohlasom divákov sme sa s ním trošku rozbehli aj po Slovensku a ochutnávame tak život zájazdového divadla. Navyše táto hra mnohým z nás splní veľký sen vystúpiť na doskách skutočného divadla, Vďaka aktivite Malokarpatského osvetového strediska a podpore umenia zo strany BSK sme totiž dostali možnosť zahrať divákom v divadle Astorka Korzo 90.
3. Každé divadlo dopĺňa postupne svoj repertoár, mení žáner, prináša niečo nové. Ako prebieha výber a príprava vašich predstavení?
Umeleckou hlavou je Tino Zachar. Je neuveriteľné, ako nás hneď pri prvom titule odhadol a obsadil
do jednotlivých rolí. Každému tá postava v Divadelnej komédii sadla, akoby bola písaná na mieru. Neskôr, keď sa náš kolektív rozrástol a zároveň ostal solídne generačne a aj mužsko-žensky pomiešaný, siahol po dlhšom retro titule od Tatiany Kusej. Aktuálne pripravujeme novú hru, pribrali sme ďalších členov a po dvoch komédiách sa chystáme na viacvrstvové dramatické dielo. Ako Tino hovorí, bude to riadna výzva, ale neskutočne sa na celý proces skúšania teší. My, amatérski herci, máme pred touto predlohou poriadny rešpekt, ale zároveň sme sa za tých päť rokov presvedčili, že nášmu mladému a talentovanému režisérovi sa oplatí dôverovať.
4. Čo pre vás znamená vaše ochotnícke divadlo, aký vplyv má na vašich divákov a na vás osobne?
Myslím, že pre všetkých je to skvelá forma relaxu od bežných starostí. Byť na chvíľu niekým iným, obliecť si kožu človeka s úplne iným príbehom a uvažovaním a pokúsiť sa ho hodnoverne stvárniť. Samozrejme je tam aj kopec smiechu a zábavy na skúškach či zájazdoch. V neposlednom rade celá tá magická divadelná atmosféra – spoznávanie rovnako ladených ľudí z iných súborov alebo kultúrnych inštitúcií, nervozita pred vystúpením, kreativita pri príprave scén a kostýmov. A nebudem zakrývať, že je to aj pre ten slastný pocit, keď sa všetko podarí a súznenie publika s hercami na predstavení hladí na duši. Ba občas až vytlačí slzu dojatia. Minule mi volala jedna moja známa, že aj dva dni po predstavení sa usmieva, keď si naň nevdojak spomenie.
5. Pre ochotnícke divadlo je najdôležitejší kolektív účinkujúcich – neprofesionálnych hercov. Aký je ten váš divadelný kolektív?
Už bolo spomenuté, sme viacgeneračný súbor s celkom rovnomerným zastúpením mužov a žien. Zatiaľ sa nám spolu darí dobre vychádzať. Samozrejme sú prítomné aj chvíle napätia, hlavne keď ide do tuhého pred predstavením, alebo pri nácviku kľúčových scén. Predsa len každý sme iný, máme aj súkromný život a vlastné problémy a starosti. Ako sa hovorí, niekedy má človek kratšiu zápalnú šnúru, kedy aj dobre mienená rada alebo kritika padne ako iskra do bandasky s benzínom. Ale zatiaľ sme sa nepobili a vždy sa to podarilo nejak utriasť. Napokon sa každý teší, keď nám to spolu na javisku aj v zákulisí klape.
6. Na aké nové predstavenia sa môžu tešiť vaši diváci a aké máte plány do budúcnosti?
V novej sezóne sa režisér rozhodol pre náročnejší titul, kde bude extrémne dôležité dobre pochopiť postavy a motívy ich konania. Tým sa môžu na javisku rozohrať komplikované vzťahy, ktoré dokážu diváka osloviť a vtiahnuť do deja. Toto nám síce Tino vštepuje od začiatku, ale pri tejto novej hre to bude obzvlášť náročné, keďže okrem istej komičnosti musí vystúpiť do popredia aj dráma jednotlivých postáv. Viac momentálne prezradiť nemôžem.
7. Zažili ste počas Vášho pôsobenia v divadle niečo výnimočné?
Asi každý z nás prežíva vďaka divadlu výnimočné chvíle, ktoré by inak nezažil. Tým, že takmer nikto predtým nemal žiadnu vážnu hereckú skúsenosť, všetko je pre nás nové a vzrušujúce. Viacerí sme sa zhodli, že najsilnejším emocionálnym zážitkom bola večerná premiéra našej prvotiny v Novej Dedinke a potom neskôr oprášená repríza v DK Lúky. Ale napríklad aj teraz naposledy, keď sme hrali Syna či dcéru? V Starej Ľubovni, odkiaľ pochádzajú dvaja naši herci, to bolo silné. Hlavne pre nich dvoch, keďže tam mali veľa svojich rodákov a za mladi do tých priestorov chodili za zábavou.
8. Aké najkrajšie úspechy dosiahlo vaše ochotnícke divadlo?
Úspechom sú pre nás spokojní diváci a povzbudivé slová od rodinných príslušníkov, priateľov, známych i neznámych, aby sme vytrvali v tom čo robíme. Ľudia vravia, že vraj to je veľmi vidieť, ako nám tie naše ochotnícke srdcia horia na javisku. A to teplo hreje na duši všetkých prítomných.
Robert Kubiš
Vedúci súboru Divadlo Nová Dedinka
divadlonovadedinka@gmail.com
http://facebook.com/divadlonovadedinka
Za rozhovor a fotodokumentáciu ďakujeme vedúcemu súboru Robertovi Kubišovi a celému súboru želáme veľa úspechov pri ďalšej tvorbe a samotných predstaveniach.
