Medzinárodný deň žien je sviatkom žien a boja za ich rovnoprávnosť. Vznikol na Medzinárodnej ženevskej konferencii v roku 1910. Ako dátum tohto sviatku bol stanovený 8. marec na počesť veľkého štrajku 40 000 newyorských krajčírok z textilných tovární, ktorý sa konal v roku 1908. Tieto bojovali za zrušenie desaťhodinového pracovného času, proti nízkym mzdám a zlým pracovným podmienkam.
Pri príležitosti tohtoročného Medzinárodného dňa žien sa Európsky parlament snaží upriamiť pozornosť na úlohu žien v boji proti pandémii COVID-19. V boji proti koronavírusu by sme sa nezaobišli bez žien. Všetky lekárky, zdravotné sestry, ale aj ženy pracujúce v supermarketoch, kde práca z domu neprichádza do úvahy, pracovali na plné obrátky.
Pohľad z histórie
- Tradícia oslavovať MDŽ zavedená na medzinárodnej ženskej konferencii v roku 1910 v Kodani.
- Myšlienka koordinovať v jeden deň akcie za zlepšenie pracovných podmienok žien nadväzovala na opakujúce sa demonštrácie robotníčok v amerických textilných továrňach, z ktorých sa rokmi stala tradícia. 8. marca roku 1908 pochodovalo ulicami New Yorku asi 15 000 žien, žiadajúc skrátenie desaťhodinového pracovného času, vyššie platy a politické požiadavky, najmä získanie volebného práva.
- V roku 1909 členky Socialistickej strany Ameriky vyhlásili symbolicky Deň žien. Prvý krát sa oslavoval 28. februára 1909 a v nasledujúcich rokoch sa mal konať vždy v poslednú februárovú nedeľu. O rok na to, v roku 1910, sa v Kodani stretli ženy zo 17 krajín na Medzinárodnej konferencii pracujúcich žien a na návrh Kláry Zetkinovej rozhodli, že oslavu symbolického Medzinárodného dňa žien, zatiaľ bez fixného dátumu.
- V roku 1911 sa 19. marca prvý krát MDŽ masovo oslavovalo v Rakúsko-Uhorsku, Dánsku, Nemecku a Švajčiarsku, kde sa ho zúčastnilo vyše milióna žien a mužov.
- Týždeň po týchto oslavách sa odohrala tragická udalosť v továrni Triangle Shirtwaist Factory, ktorá vyvolala solidaritu so ženami pracujúcimi v prekérnych podmienkach. V centre New Yorku, na 8. až 10. poschodí veľkej fabrickej budovy na Washingtonovom námestí, pracovalo vyše päťsto žien a okolo sto mužov. Ženy boli zväčša mladé prisťahovalkyne, najmä Talianky a poľské i ruské Židovky. Pracovný čas bol 14 hodín denne. V halách plných horľavých materiálov sa svietilo otvorenými plynovými horákmi, pohotovostné hasiace prístroje chýbali. V tom čase to boli v podobných výrobách štandardné pracovné podmienky. V sobotu 25. marca 1911, len niekoľko minút pred koncom pracovného času, vzbĺkol na ôsmom poschodí požiar. Hoci hasiči prišli na miesto pomerne rýchlo, nemohli zasahovať, pretože ich rebríky boli príliš krátke. Zúfalé ženy sa rozhodli zachrániť si život skokom z okna, ale mnohé z nich netrafili do hasičských plachiet a sietí. Ostatným neostala nijaká šanca. Požiar si vyžiadal 146 ľudských životov, prevažne žien.
- V ČSR sa Medzinárodný deň žien prvýkrát oslavoval v roku 1921. Na našom území tento sviatok okamžite získal masový charakter, hoci bol počas druhej svetovej vojny zrušený. Po roku 1945 bol opäť obnovený a neskôr úzko spojený s obdobím socializmu, kde sa stratil jeho pôvodný význam a zmenil sa na formálne oslavy spojené s rozdávaním povestných červených karafiátov.
Zdroj: Wikipédia
