26.- 27. júna 2019 sa uskutočnilo 135. plenárne zasadnutie Európskeho výboru regiónov v Bruseli. Zasadnutie sa nieslo v duchu tzv. Novej strategickej agendy Európskej únie na roky 2019 až 2024. Táto agenda má za cieľ posilniť rolu Európskej únie a nastoliť priority na nadchádzajúce obdobie. Nová strategická agenda sa zameriava na 4 hlavné oblasti, ktorými sú: ochrana občanov a slobôd, rozvoj silnej a konkurencie schopnej ekonomiky, budovanie udržateľnej a férovej Európy, presadzovanie záujmov a hodnôt Európskej únie vo svete. Novú strategickú agendu môžete nájsť tu.
Plenárneho zasadnutia sa zúčastnil aj predseda BSK Juraj Droba, ktorý sa vo svojom prejave vyjadril k novému smerovaniu Európskej únie na nadchádzajúcich 5 rokov. Zdôraznil, že Európska únia potrebuje nový spôsob fungovania, ktorý tiež zohľadní územný dopad novej legislatívy na regióny v oblastiach migrácie, klimatických zmien, životného prostredia a sociálnej inklúzie. Sú to témy, ktoré si Európska únia určila ako svoje priority.
Na druhú stranu upozornil aj na možné reálne dopady pripravovaných zmien hlasovania v Rade EÚ v oblastiach daňovej a sociálnej politiky: „Sme presvedčení, že moc prijímania daňovej a sociálnej politiky je úzko spätá so suverenitou každej krajiny. Nesúhlasíme s predpokladom, že zavedenie kvalifikovanej väčšiny v daňových a sociálnych otázkach povedie k lepšej legislatíve. V skutočnosti to povedie k prehlasovaniu menších členských štátov a vytváraniu väčšej nerovnosti medzi krajinami EÚ z hľadiska možnosti rozhodovania o vlastnej ekonomickej budúcnosti.“ Európsky výbor regiónov pripravil k Novej strategickej agende rezolúciu.
Ďalšou témou, ktorú diskutovali primátori a predsedovia krajov spolu s komisármi Katainenom a Canetem boli tzv. Ciele udržateľného rozvoja (Sustainable Development Goals), ku ktorým sa zaviazali všetky členské štáty Európskej únie v rámci Agendy OSN 2030. Odhaduje sa, že až 65% zo 169 čiastkových cieľov, ktoré spadajú pod 17 cieľov udržateľného rozvoja, nie je možné dosiahnuť bez podpory a zapojenia regionálnych samospráv, z toho dôvodu je potrebná diskusia na pôde Európskeho výboru regiónov. Zároveň v novom viacročnom finančnom rámci EÚ po roku 2020 bude až 25 % všetkých finančných prostriedkov EÚ smerovaných do životného prostredia a adaptáciu na zmenu klímy, preto je potrebné pracovať na projektoch, ktoré zohľadnia environmentálne aspekty.
FOTO: EÚ
