Prečítajte si, kedy budú tento rok tie najväčšie fašiangové sviatky, ako ich osláviť doma a kam sa oplatí ísť, aký je ich pôvod, tradície, či kto patrí do fašiangového sprievodu.
Maškarné bály, slávnosti a zabíjačky, fašiangy sú sviatky radosti a hodovania! Viete však, prečo sa jedia práve šišky a fánky, aký význam ma pochovávanie basy či sprievod s maškarami?
Fašiangy v roku 2023
Ich termín sa odvíja od Veľkej noci a tradične začínajú na Troch kráľov a trvajú do Popolcovej stredy. Najvýznamnejšie sú však len tri dni, ktoré predchádzajú kresťanskému pôstu a veľkonočným sviatkom. V roku 2023 pripadá fašiangová nedeľa na 19. februára, pondelok na 20.teho a zakončia ich utorkové veselice 21. februára. Pôst začne v stredu 22. februára a potrvá až do 6. apríla.
Maškarný sprievod
Zastavil sa v každom dome v dedine. Fašiangové maškary s gazdinami vtipkovali, často na ich účet. Masky boli väčšinou inšpirované zvieratami, často bolo vidieť medveďa, ktorého na retiazke viedol niekto zo sprievodu. Medveď tancoval s gazdinkami, aby im zaistil dobrú úrodu. Tie najlepšie masky boli odmenené výslužkou – dostávali napríklad šišky, vajcia, údené alebo pálenku. Sprievody sa spájajú s oslavami konca zimy. Od dediny k dedine sa zvyky mohli líšiť. Napríklad mládenci vtrhli do domu a naháňali gazdiné a ženy v domácnosti, ktoré sa potom museli vykúpiť. Na domy milencov sa zvykli maľovať srdcia, ale vymýšľali sa aj rôze iné neplechy.
Urobte si výlet za dobrým jedlom a zábavou
Koniec Fašiangov sa bude oslavovať vo všetkých kútoch kraja, ale odporúčame vám urobiť si výlet na Záhorie. Pochovávanie basy vo veľkom štýle môžete zažiť napríklad vo Vysokej pri Morave. Kedysi (a možno niekde aj dnes) sa muselo pri vstupe do obce platiť mýto a domáci vás vyzvali tancovať, spievať a pridať sa k zábave.
Šišky, fánky a iné dobroty
Fašiangy sú obdobím hodovania pred 40-dňovým pôstom. V tomto období sú bežné aj zabíjačky, ktoré sa častokrát stanú spoločenskou udalosťou. Doma môžeme Fašiangy osláviť napríklad typickými fánkami a šiškami. Nezabudniete, že do správnych šišiek musí ísť trochu rumu a mali by kysnúť na dvakrát – prvýkrát cesto a druhý vykrojené šišky.
Tradície a rituály
Počas fašiangovej nedele sa hodovalo a tancovalo, v niektorých oblastiach sa aj nazývala „tanečná nedeľa“. Tradičným zvykom boli čisto ženské zábavy. Veselice si zorganizovali samy pre seba. Na stole nesmela chýbať údená šunka. Fašiangový pondelok zase patril mužským bálom. Prísť mohli len ženatí muži a vydaté ženy. Pri tanci sa malo vysoko skákať, čo malo zaručiť dobrú úrodu po celý rok. Fašiangový utorok je posledný deň pred pôstom a bol vrcholom fašiangových osláv. Dedinami chodili maškarné sprievody a pochovávala sa basa. Zábavy však museli skončiť presne úderom polnoci. Tradícia pochovávania basy symbolizuje koniec fašiangov a zákaz hodovania počas nadchádzajúceho 40-dňového pôstu. Často sa pochováva presne v utorok o polnoci.
Pôvod Fašiangov
Názov pochádza z nemčiny – Faschang. Korene má pravdepodobne vo výraze vast-schane, ktorý sa dá voľne preložiť ako nápoj pred pôstom. Samotné sviatky sa však datujú až do antiky a nazývali sa saturnálie, luperkálie, dionízie, bakchanálie, mamurálie či liberálie. Rôzne slávnosti a obrady súviseli s bohmi, napríklad Bakchus bol patrón vínnej révy a hodovania. Saturn boh poľnohospodárstva a úrody.
