Germánske osídľovanie Dúbravky počas doby rímskej

1879
Bratislava-Dúbravka. Rímsky kúpeľ-hypotetická rekonštrukcia vsadená do pôvodného terénu (podľa J. Minaroviech-Ratimorskej)

Na polykultúrnom nálezisku v Bratislave-Dúbravke začína germánske osídlenie krátko po zmene letopočtu, v areáli sídliska sa podarilo preskúmať obytné, hospodárske a remeselné objekty – predovšetkým železiarske pece.

Objekty boli nepravidelne rozmiestnené na skúmanej ploche, pochádzajú z nich napr. spony, niekoľko rímskych mincí, germánska keramika a nepočetná rímska importovaná keramika. Včasnogermánske osídlenie tu končí okolo prelomu 1./2. storočia čo mohlo súvisieť s vojnami cisára Domitiana (81-96) proti germánskym Kvádom.

Bratislava-Dúbravka. Plán výskumu s objektami z doby rímskej stavby. Sídliskové objekty z 1. storočia. Zdroj: archív autora

Druhá fáza osídlenia počas doby rímskej

Osídlenie počas tejto fázy súvisí s rozkvetom provincie Pannonia za dynastie Severovcov (193-235 po Kr.) a s rozvojom dobrých germánsko-rímskych vzťahov. Počas výskumu tu boli preskúmané tri stavby vybudované rímskymi staviteľmi. Prvým objektom je murovaná stavba „tzv. blokového typu“, ktorú je možno interpretovať ako rímsky kúpeľ. Základy stavby tvoria pôdorys o rozmeroch približne 13 x 11 m, pričom sa k nemu z troch strán pripájajú polkruhové apsidy. Základové murivo bolo budované na rímsky spôsob z troch vrstiev šikmo ukladaného lomového kameňa (opus spicatum), každá o výške rímskej stopy. Základy stavby mali teda hĺbku 90 cm, nadzákladové murivo je miestami zachované až do výšky 60 cm, pričom ako spojivo slúžil kvalitný rímsky betón. Apsidy mali slúžiť ako bazéniky na studenú (frigidarium), teplú (tepidarium) a horúcu (calidarium) vodu, priľahlé štvoruholníkové priestory k tepidariu a calidariu na teplý a horúci vzduch. Priestor v tvare L nemal interiérovú dlažbu a pravdepodobne mal slúžiť ako šatňa (apodyterium). V zásype kúpeľa sa popri stavebnom kameni zo zrútených stien a úlomkoch viacfarebnej omietky nachádzali početné úlomky rímskej strešnej krytiny (tegulae-škridly a imbrices-korýtka), ktorá bola dovezená zo súkromnej dielne v Pannonii, a ktorá svoje výrobky len zriedkavo signovala. Na dvoch fragmentoch škridiel boli zistené kolky výrobcov SEP(timii) VITa(lis) a CENT KARVS, tieto kolky majú analógie vo Vindobone (Viedeň) a v Carnunte. V architektúre chýba podpodlažné vykurovanie miestností tepidarium a calidarium, ktoré bolo bežné v rímskych provinciách. Rímsky architekt pravdepodobne upravil stavbu ako obytný objekt možno s prevádzkovaním len studeného kúpeľa-frigidaria, o čom svedčí výpustný otvor pre vodu pri dne apsidy. V interiéri kúpeľa sa našiel zamurovaný fragment terry sigillaty, vzácne viacfarebné mozaikové sklá millefiori pochádzajúce z tabletov alebo mís na ovocie, zlomky vínneho pohára z Trieru (Augusta Treverorum), rímske mince Alexandra Severa (222-235 po Kr.) a členov rodiny Traiana Decia (249-251 po Kr.), germánska i rímska úžitková keramika.

Bratislava-Dúbravka. Rímsky kúpeľ-pôdorys. 1 šatňa (apodyterium); 1a frigidarium (studený kúpeľ); 2a, 2-3 tepidarium (vlažný kúpeľ); 4a, 4 calidarium (horúci kúpeľ). Foto: archív autora

Výnimočným nálezom je Priapus – bronzová soška rímskeho boha plodnosti, mužskej sily a ochrancu záhrad, ďalšie rímske mince, zlomok rímskej náušnice so zlatou fóliou a i. Druhou rímskou stavbou je halová kolová stavba o rozmeroch asi 14×12 m, ktorá bola vzdialená 80 m východne od kúpeľa, mala rovnakú orientáciu a slúžila pravdepodobne ako sklad poľnohospodárskych produktov (horreum), treťou stavbou bol múr s oporným pilierom, ktorý mohol slúžiť ako prívod vody do kúpeľa.

Rímske stavby v Dúbravke boli pravdepodobne vybudované pre významné germánske knieža v čase hospodárskej prosperity Pannonie v 1. polovici 3. storočia a zanikli v priebehu 2. tretiny 3. storočia po Kr. počas nekľudného obdobia v ére nástupu vojenských cisárov. Podobnú funkciu mali pravdepodobne aj rímske stavby s viacerými prestavbami v Stupave a rímske stavby v Bratislave-Devíne. Najviac analógií k dúbravskému kúpeľu pochádza z rímskej provincie Raetia. Je možné, že rímsky architekt, ktorý realizoval projekt rímskeho kúpeľa pochádzal z uvedenej provincie (Sedlmayer 2017, 368-369). Kúrenár, ktorý mal realizovať podpodlažné vykurovanie kúpeľa, do Bratislavy-Dúbravky z neznámych dôvodov ale už neprišiel.

Tretia fáza osídlenia počas doby rímskej

Po zániku dúbravských rímskych stavieb v 2. tretine 3. stor. po Kr. prichádzajú na nálezisko Germáni znovu počas 2. tretiny 4. storočia, osídlenie tu trvá až po prelom 4./5. stor. po Kr., kedy sa časť Kvádov a Markomanov pridáva k Vandalom a odchádza smerom na západ a juhozápad. O odchode Germánov z Dúbravky svedčí náhle opustenie sídliska, čo dokladujú početné keramické nálezy i drobné predmety zanechané v obydliach tej doby.

Autor: PhDr. Kristian Elschek, CSc., Archeologický ústav SAV v Nitre