Germánske osídľovanie Zohoru počas doby rímskej

1073

Na polykultúrnej lokalite centrálneho charakteru je doložené aj intenzívne osídlenie počas doby železnej-laténskej v 3. až 1. storočí pred Kr. a počas doby rímskej v 1. až 4. storočí.

V 1. storočí po Kr. sa tu formuje germánske kniežacie sídlo, ktoré reprezentujú bohaté komorové kostrové hroby vybavené predmetmi z farebných i drahých kovov a početnými rímskymi importami, najmä bronzovými nádobami. Osídlenie sa koncentruje na vyvýšenej polohe nad záplavovým územím rieky Moravy, pozdĺž ktorej viedla Jantárová cesta. V Zohore sa predovšetkým v rokoch 1995 a 2008-2010 uskutočnil najrozsiahlejší plošný výskum na západnom Slovensku (preskúmaná plocha asi 5 ha). Na sídlisku boli preskúmané početné obydlia, zásobné jamy, železiarske pece, studne a ďalšie výrobné objekty. Zo žiarového pohrebiska poznáme vyše 30 žiarových hrobov pospolitého ľudu, vyššej spoločenskej vrstvy i bojovníkov s početnými rímskymi bronzovými nádobami, zbraňami a i.

Najvýznamnejšie nálezové komplexy však pochádzajú z kniežacích kostrových komorových hrobov germánskej elity. V súdobých rímskych prameňoch sa najvyšší germánski hodnostári uvádzajú ako reges, duces (králi, vodcovia), principes a nobiles (kniežatá, šľachtici). Z obdobia okolo prelomu 1./2. stor. pochádzajú najstaršie zo Slovenska známe kniežacie hroby. Patria k nim kniežacie hroby zo Zohora (Kolník 1959; Kraskovská 1959) a Vysokej pri Morave (Ondrouch 1957) na Záhorí. Na rozdiel od bežného obyvateľstva, u ktorého prevládal žiarový urnový pohrebný rítus, bola germánska elita pochovávaná kostrovo do hlboko založených hrobových komôr s bohatou pohrebnou výbavou. Prevažnú väčšinu milodarov tvorili luxusné rímske výrobky, ktoré sa získavali obchodom, darom a korisťou. Distribuovali sa cez hlavné germánske mocenské centra do vzdialenejších oblastí. Najvzácnejšie predmety však zostávali v rukách vládnucej vrstvy, ktoré sa im ako milodary dávali ho hrobov na ich posmrtnú púť.

Doteraz sa zo Zohora medzi kniežacie hroby zaraďujú najmenej štyri (3- 5/1957, 6/2010), pričom hrob 5/1957 pravdepodobne patril germánskemu princepsovi (kráľovi). V tomto hrobe sa okrem súboru vzácnych bronzových nádob nachádzali dve strieborné dvojuché nádoby typu kantharos, strieborné spony a masívny 305 gramov ťažký špirálovite stočený náramok zakončený hadími hlavičkami. Pri náramku sa mohlo jednať o insigniu-identifikačný odznak moci princepsa.

V roku 2010 sa počas výskumu podarilo preskúmať ďalší germánsky kniežací hrob (Elschek 2014). Význam intaktného nálezu spočíva predovšetkým v nálezových okolnostiach a kompletnom inventári komorového hrobu. Patrí medzi kniežacie hroby typu Lubieszewo/Lübsow, aké sú známe z územia strednej Európy od Baltského mora až po stredný Dunaj. Zatiaľ je však jediným kniežacím hrobom, ktorý bol kompletne preskúmaný počas regulárneho archeologického výskumu. Zvyšky 8-12 cm hrubej hrobovej komory sa farebne odlišovali od podložia, do ktorého bol zapustený. Dno hrobovej komory sa nachádzalo asi v hĺbke 170 cm od súčasného povrchu. Kostra v natiahnutej polohe patrila asi 170 cm vysokému mužovi vo veku 40-50 rokov. V hrobe sa nachádzalo sedem rímskych bronzových nádob, dve sklenené rímske rebrované misky a tri germánske nádoby uložené prevažne na nohách pochovaného, okrem keramického pohára na vysokej nôžke a bronzového vedra, ktoré ležali napravo od nebožtíka. Početné drobné predmety boli vyhotovené výlučne z bronzu (spony, súčasti opaska a obuvi, nôž, nožnice, britva a i.). Medzi najkrajšie výrobky rímskej toreutiky patrila kanvička s trojlístkovým ústím a obetná miska-patera. Držadlo kanvičky bolo zakončené postavou rímskeho boha lásky Amora, rúčka patery hlavičkou Menady, v miestach pripevnenia rúčky k patere bola hlava leva. Vedľa pravého ramena pochovaného sa našla skupinka 26 kameňov-okruhliakov, ktoré mali symbolizovať hracie kamene a preberanie hráčskych zvyklostí z rímskeho prostredia. Podobná skládka okruhliakov v počte 25 kusov sa našla v kniežacom hrobe Lübsowského typu v Prahe-Bubenči (Droberjar 2014, 400- 401). Zvyšky drevených hráčskych dosiek pochádzajú napríklad z kniežacích hrobov v Poprade (Pieta 2014) a z Lubieszewa v Polsku (Schuster 2010, 173-176). Bronzové a sklenené nádoby boli výrobkami italských a galských dielní. Kniežacie hroby zo Zohora možno datovať približne od prelomu 1./2. stor. po 2. tretinu 2. storočia. V tom čase vznikol areál s rímskymi stavbami v 4 km vzdialenej Stupave. Je pravdepodobné, že germánska elita zo Zohora si tieto stavby nechala vybudovať rímskymi staviteľmi a okolo polovice 2. storočia sa tu usadila. Medzi vzácne nálezy zo Zohora patria aj rímsky zlatý pečatný prsteň s gemou, na ktorej je zobrazený orol légií medzi štandardami rímskeho vojska, dva zlaté závesky z germánskych žiarových hrobov a úlomky držadiel rímskych kanvíc s plastickou výzdobou. Predpokladá sa, že germánska nobilita, ktorá bola postupne romanizovaná, si v bezprostrednej blízkosti rímskej hranice nechala vybudovať ďalšie rezidencie s rímskymi stavbami, ktoré sa nachádzali v Bratislave-Devíne a v Bratislave- Dúbravke v 3. storočí po Kr.

Zohor. Kniežací hrob 6/2010. Bronzová kanvička s trojlístkovým ústím a postavou amora-rímskeho boha lásky.
Zohor. Výber nálezov z lokality. 1 – rímsky zlatý prsteň s gemou, 2-3 hruškovité závesky zdobené granuláciou a filigránom, 4-6 úlomky držadiel rímskych kanvíc. Foto: archív autora

Autor: PhDr. Kristian Elschek, CSc.