Dnes je to presne 35 rokov, ako v Petržalke po napadnutí svorkou policajných vlčiakov zomrel 18-ročný mladý muž.
Bol to Hartmut Tautz, študent a umelec z Východného Nemecka, ktorý sa 8. augusta 1986 rozhodol, že zo socialistického Československa ujde. Len pár metrov pred rakúskymi hranicami na neho na príkaz pohraničiarov zaútočili psi. Na druhý deň zomrel. Hartmut je prvá obeť Železnej opony, ktorá bola plne rehabilitovaná. „Vinníci už adekvátny trest nedostanú, ale aj samotnú rehabilitáciu pokladám za veľkú vec,“ hovorí predseda BSK Juraj Droba.
Župa na tridsiate výročie tohto činu osadila v miestach, kde k útoku došlo, pamätník. Nájdete ho na konci Kopčianskej ulici v Bratislave, neďaleko slovensko-rakúskej hranice. Útok sa odohral v poli, asi 450 metrov od neho. „Nie je to tak dávno, ako v miestach, kde dnes športujeme a oddychujeme, vyhasínali životy. Pamätník vám pripomenie, že sloboda nie je samozrejmosť. Uvedomíte si to najmä vtedy, ak si výlet predĺžite až do Rakúska,“ dodáva župan.
Svetlana Waradzinová, vedúca Oddelenia kultúry BSK 
Vicežupan Mikuláš Krippel
V deň 35. výročia, 9. augusta 2021 sa uskutočnila verejná pietna spomienka na Hartmuta Tautza pri pamätníku na Kopčianskej ulici v Bratislave. Týmto pietnym aktom sme si pripomenuli nezmyselnosť a krutosť komunistického režimu. Akt bol zároveň spomienkou na 42 dosiaľ zdokumentovaných obetí slovenského úseku železnej opony.
Foto: Ústav pamäti národa 
Žil v Magdeburgu v bývalej Nemeckej demokratickej republike. Miloval hudbu a jeho snom bola kariéra hudobníka – klarinetistu. Mal však smolu, že časť príbuzných žila na západe a tak mu komunisti nedovolili hrať ani vo vojenskom súbore. Mladý osemnásťročný Hartmut sa rozhodol emigrovať na západ a na svoj útek si vybral pohraničný úsek v Bratislave – Petržalke. Po príchode do Bratislavy sa ubytoval na vysokoškolskom internáte Družba. Útek naplánoval na večer 8. augusta 1986. Pri úteku sa mu podarilo prekonať ženijno-technické zátarasy a k naplneniu sna po slobode a milovanej hudbe zostávalo 260 metrov kukuričného poľa. Na zabíjanie špeciálne vycvičené vlčiaky Pohraničnej stráže dostihli útleho bezbranného chlapca 22 metrov od rakúskeho územia. Pohraničiari ho našli ležať na zemi s početnými tržnými zraneniami. Namiesto toho, aby mu poskytli prvú pomoc, hľadali ďalej potenciálnych narušiteľov hranice a pokúsili sa Hartmuta vypočuť. Takmer po dvoch hodinách ho previezli do nemocnice, kde 9. augusta 1986 o 1:15 hod. zraneniam podľahol v dôsledku šoku z vykrvácania. Ako neskôr vyplynulo zo súdnej pitvy, pokiaľ by mu bola poskytnutá prvá pomoc, mohol prežiť.
