![](https://bratislavskykraj.sk/wp-content/uploads/2021/02/150885972-2894443407454660-5838457369526817509-o-696x445.jpg)
Drobné sakrálne objekty ako symbol náboženskej viery v krajine a duchovného života.
Pri hlavnej ceste, v blízkosti areálu 8.vydrického mlyna Klepáč, stojí prícestný stĺp, božia muka Panny Márie. Na kamennom stĺpe je postavená hranolová nika, v ktorej je umiestnený obraz Panny Márie, pôvodne tam bola soška Najsvätejšej Trojice. Podľa nápisu na stĺpe, bol vztýčený v roku 1740 a opravený bol v roku 1940. Patrí medzi malé sakrálne pamiatky. Je zapísaný medzi pamätihodnosťami mestskej časti Bratislava Nové Mesto.
![](https://bratislavskykraj.sk/wp-content/uploads/2021/02/151128226-2894443680787966-1366843568158709207-o-1024x791.jpg)
![](https://bratislavskykraj.sk/wp-content/uploads/2021/02/150382276-2894443880787946-6491386156406290642-o-1024x768.jpg)
Božia muka na Kamzíku sa nám zachovala ako pamiatka na obliehanie Bratislavy vojakmi tureckého spojenca Imricha Tökölyho v júli 1683. Popri letopočte je na nej vytesaná modlitba v nemčine, ktorá prosí Ježiša Krista o ochranu pred násilím nepriateľa.
![](https://bratislavskykraj.sk/wp-content/uploads/2021/02/150915402-2894444114121256-908886318017806093-o-1024x768.jpg)
Kaplnka pri Železnej studničke. Za 3. jazerom na Železnej studničke bola postavená už v 19. storočí drevená kaplnka so sochou Panny Márie. Ku koncu tisícročia schátrala aj následkom požiaru od zapálenej sviečky. Novú kaplnku dala postaviť architektka Eva Ondrušková podľa svojho projektu v rokoch 2003-2004. V decembri 2004 ju požehnal kaplán z bratislavskej farnosti sv. Alžbety Vladimír Šimunek. Pri požehnaní získala meno Kaplnka pokoja.
![](https://bratislavskykraj.sk/wp-content/uploads/2021/02/150543309-2894444130787921-4615595073421675079-n.jpg)
Medzi drobné sakrálne objekty patria aj drevené kríže v areáli Železnej studničky a na Červenom kríži z roku 1815. Kríže a stĺpy postavené pri ceste, mali ďakovný, prosebný či ochranný ráz. Ľudia, ktorí sa ráno vydali na cestu za prácou do lesa, či do polí a večer sa vracali domov, sa pri kríži zvykli krátko pristaviť, pomodliť alebo aspoň prežehnať. Každodenná práca sa tak začínala s Božou pomocou. Kríže aj božie muky sú postavené v blízkosti krížnych ciest.
Ku krížnym cestám mali ľudia takzvanú poverovú úctu, dokonca z nich mali až strach, preto kríž postavený na krížnej ceste symbolizoval ochranu pred temnými silami. Na krížne cesty sa viaže množstvo povestí o zjavovaní sa záhadných bytostí a nebožtíkov, ktorí nenašli po smrti pokoj. Rozšírené sú povesti o vílach – nevestách, ktoré zomreli v období medzi ohláškami a sobášom a potom sa zjavovali pri kríži, či o miestnych samovrahoch a iných mŕtvych, ktorí zahynuli za záhadných okolností alebo sa o nich vedelo, že počas života niekomu veľmi ublížili či viedli nezriadený život.
![](https://bratislavskykraj.sk/wp-content/uploads/2021/02/151148327-2894444420787892-4511316905158547624-o.jpg)
![](https://bratislavskykraj.sk/wp-content/uploads/2021/02/150803662-2894444510787883-5747842640733684350-n.jpg)
Zdroj: Katarína Nádaská: Prícestné kríže a kaplnky – prejav viery našich predkov, Mestské lesy v Bratislave