O existencii mlynov sa zmieňujú historické záznamy už v 13. storočí. Koncom 14. storočia pri Vydrickom potoku klepotalo deväť obilných mlynov. V 15. storočí sa ujalo pre Vydrickú dolinu pomenovanie Mlynská dolina.
Predposledný v poradí rátajúc od Dunaja, sa nachádza ôsmy mlyn známy ako KLEPÁČ. Názov je odvodený z nemeckého slova Klepeis, čo označovalo pozemok, ktorý tvorila lepkavá studená zemina. Poslovenčením a skomolením vznikol názov Klepáč, čo nemá ďaleko ani od pomenovania charakteristického zvuku, ktorý vydáva otáčajúce sa mlynské koleso.
Bola to relatívne malá usadlosť, situovaná v zúženej časti údolia zovretého medzi zalesnenými svahmi. Z nepatrnej obhospodarovanej plochy prischlo mlynu označenie „chudobný“.
V historických záznamoch z druhej polovice 18. storočia bol uvedený ako majiteľ mlyna Mathias Strohofer. V polovici 19. storočia usadlosť vlastnil Henrich Hackl, neskôr mlynár Krištof Cellér, ktorý ho v roku 1842 predal svojmu bratovi Samuelovi. K ďalšej zmene vlastníka prišlo v roku 1855 a potom v roku 1911, kedy usadlosť kúpil staviteľ Ľudovít Gratzl a prestaval ho na výletnú reštauráciu obľúbenú medzi obyvateľmi starého Prešporku.
V roku 1921 jeho vlastníkom stal Jozef Raban. Od roku 1932 sa stal Klepáč letným hotelom s reštauráciou a výletným miestom mnohých bratislavčanov. Koncom 60-tych rokov 20. storočia bola usadlosť opustená a tým sa začala postupná devastácia celého objektu. Dnes mlyn po dôkladnej rekonštrukcií v rokoch 2006 – 2008 opäť slúži ako miesto príjemného zastavenia okoloidúcich návštevníkov Mlynskej doliny.
Zdroj: Mestské lesy v Bratislave
