Piesne Honzu a Františka Nedvědovcov nás sprevádzajú už desaťročia. Skladby ako Růže z papíru, Stánky, Valčíček, Skládanka alebo Na kameni kámen vďaka svojim chytľavým melódiám a poetickým textom doslova zľudoveli.
Na koncerte v bratislavskom Ružinove 21. októbra 2024 opätovne ožijú piesne v podaní Nedvědovcov, ale aj skupín Brontosauři, Spirituál Kvintet a Příbuzní. Hoci František Nedvěd pred tromi rokmi odišiel do hudobného neba a Honza Nedvěd starší zase do hudobného dôchodku, v ich šľapajach pokračujú syn Honza Nedvěd mladší s manželkou Hankou a kapelou Příbuzní.
Skupina Příbuzní je na scéne už vyše 30 rokov. Hrávali ste s otcom Honzom aj strýkom Františkom. Dlho však o vás nebolo počuť. Kde ste boli tie dlhé roky?
V roku 1993 sme založili kapelu Příbuzní, hrali sme až do roku 2005 a potom sme ukončili kariéru. Rozleteli sme sa do celého sveta. S otcom sme mali trošku rozličné predstavy o svete a tak som sa rozhodol, že radšej zostanem nohami na zemi a založil som autoservis. Koniec-koncov sú to moje zadné vrátka. Keby náhodou v muzike to tak úplne nevyšlo, uživím sa ako automechanik, pretože autá jednoducho zvyknú robiť problémy. A problémy robia tak nové, ako aj staré. Až do roku 2019 som prevádzkoval autoservis. V tom roku prišla myšlienka, keď strýko odišiel do hviezdneho neba a otec prestal hrať, že by som mohol v tejto hudobnej tradícii pokračovať. Nielen Stánky alebo Růže z papíru, ktoré ľudia chcú, aby sme hrali, ale chcem pokračovať aj v autorskej tvorbe.
Aké piesne na koncertoch hráte?
Repertoár sa postupne formuje. Povedal by som, že je to asi z jednej tretiny moja autorská tvorba, z jednej tretiny otcove piesne, a tiež skladby skupiny Brontosauři. Hráme aj piesne od Spirituál Kvintetu, čo je už neexistujúca kapela, ale ja ju beriem ako súčasť našej rodiny, pretože otec s nimi hral a pre mňa, ako mladého človeka, to jednoducho bola rodina. Takže som sa rozhodol, že tieto piesne, ktoré sú naozaj pôvabné, krásne a hlboké, chcem nechať znieť. Prajem si, aby si ľudia občas spomenuli na to, čo bolo v minulosti krásne.
Súdiac podľa zoznamu odohraných koncertov, na Slovensko sa radi vraciate. Aké je publikum?
Na Slovensku je krásne publikum. Napríklad v Záhorskej Bystrici sme hrali päťkrát rovnaký prídavok. Ľudia sa začali približovať k pódiu a začali sme sa báť, čo sa bude diať. Ľudia boli nadšení. Takže publikum je veľmi vrelé, ale na Slovensku je to tak, že keď sa im niečo nepáči, dajú to najavo, čo sa nám našťastie nikdy nestalo – ani za otcovskej éry, ani za strýkovej. Sme za to vďační.
A v Čechách?
U nás v Čechách to trochu trvá. Tam sa ľudia na začiatku trochu hanbia, dajme tomu až od polovice programu sa to rozbehne. Som si istý, že sa im to veľmi páči, len tie emócie nevedia dať najavo tak ako tu na Slovensku. Tu vám to dajú všetci ihneď najavo.
Kapela Příbuzní začínala v deväťdesiatych rokoch. Ako sa odvtedy zmenila? Kto v nej zostal a kto hrá s vami dnes?
Moja žena Hanka zostala v kapele, za čo som veľmi rád, pretože jej hlas je nenahraditeľný. Aj keď sa hovorí, že všetci ľudia sú nahraditeľní, Hanka nie je. Bratia Oršulíci hrali so skupinou Buty, vokálne trio a perkusie. Za to som veľmi rád. Navyše Honzu Oršulíka poznám od svojich 15 rokov, keď nám otec založil prvú kapelu Pražce. Nuž a Ľáďa Zvak hral v skupine Příbuzní od začiatku.
Za tú dobu sa veľa zmenilo. Vinylové platne sa zmenili na CD nosiče, CD nosiče na mp3 súbory. Neskôr to všetko nahradili streamovacie služby. Vnímate ten rozdiel?
Veľmi ma prekvapilo, že nové autá už vôbec nemajú CD prehrávače. Všetko je cez Bluetooth na mobile alebo na USB kľúčoch. Ale pre mňa ako pre človeka, ktorý s touto dobou úplne nesúhlasí, je CD veľmi dôležité. Platne alebo CD-čka mali svoje čaro. Aj preto sme sa rozhodli, že keď budúci rok vydáme nový album, bude dostupný na CD nosiči. Premýšľame, že možno vydáme aj flashku alebo dokonca limitovanú edíciu na LP. Tie pôvodné vinylové platne mi pripomínajú dobu minulú a mám pocit, že sa to zase vracia späť.
Na koncertoch dávate publiku možnosť zaspievať si spolu s vami. Ako na to diváci reagujú? Nehanbia sa prísť?
Je to krásne. Možnosť spievať na pódiu robíme už od roku 1993. Tá interakcia s publikom je skvelá, odvaha tých ľudí, ktorí prídu na pódium a postavia sa pred 200–300 ľudí, je neskutočná. Ja sám by som to asi nedokázal, ale o to krajší zážitok majú tí ľudia. Ľudia nadšene tlieskajú a vážia si týchto odvážlivcov. Stalo sa nám aj to, že na jednom koncerte ich prišlo až deväť. Takže sme mali asi o 40 minút dlhší koncert, ale vôbec mi to nevadilo, pretože je to naozaj pôvabné. Je to také ľudské, sme si bližší. Aj o tom sú naše piesne.
Spomínali ste aj vlastnú autorskú tvorbu. Diváci si budú môcť vypočuť na koncerte úplne novú pieseň Krásný tón z pripravovaného nového albumu. O čom je?
Hanka spieva pieseň s takou jemnosťou a hĺbkou, že sa skutočne dotýka poslucháčov. Jej hlas nesie silné posolstvo o strate a hľadaní Božieho hlasu v dnešnom svete. Vyjadruje tú krehkú rovnováhu medzi nádejou a smútkom, keď text hovorí o tom, ako sme sa vzdialili od prírody, od viery a možno aj sami od seba. Pieseň Krásny tón je hlbokým zamyslením nad tým, ako naše činy ovplyvnili svet, v ktorom žijeme, a ako v ňom mnohí už nepočujú ten „krásny tón“, ktorý symbolizuje Božiu prítomnosť. Hanka tento príbeh rozpráva s takým citom, ktorý rezonuje s každým veršom, a prenáša poslucháčov do sveta, kde túžime po návrate k niečomu, čo sme kedysi stratili. My, ľudia, sme Zemi dali zabrať natoľko, že niektorí z nás toho Boha prestávajú počuť.
Tento rok ste v Bratislave už tretíkrát. V apríli to bola Záhorská Bystrica, v septembri Petržalka a teraz v októbri to bude Ružinov. Ako často hráte na Slovensku?
S kapelou sme rozmýšľali, či sa sem trocha nepresťahovať, pretože tu hráme 6–7 koncertov mesačne. Tento rok sme si povedali, že to trošku obmedzíme, ale nepodarilo sa (smiech). Hrali sme aj na veľkých festivaloch, ako bola Country Lodenica alebo v Jaslovských Bohuniciach. Sme veľmi radi, že nás publikum týmto spôsobom prijíma a že strýko sa na nás z neba pozerá snáď s radosťou, a pevne všetci dúfame, že aj otec sa raz na jednom z našich koncertov znovu objaví.
