S príchodom nového roku zvyknú ľudia bilancovať ten starý. Aký bol rok 2023 pre vás osobne, a aký pre Bratislavský samosprávny kraj?
Rok 2023 bol akčný, plodný a náročný. V mojom osobnom živote pribudol nový člen rodiny – Jakub Móric. Som hrdý na svoju manželku, že všetko statočne zvládla a som rád, že všetko dobre dopadlo. Už sme si to doma nastavili tak, aby sa dala zladiť práca s rodinným životom.
Čo sa týka Bratislavského kraja, zrevitalizovali sme desiatky kilometrov ciest, otvorili sme centrá odborného vzdelávania a prípravy na stredných školách, dokončili sme stavebné práce v Divadle Aréna, Bratislavskom bábkovom divadle, seneckej Synagóge i v Kaštieli Čunovo. Rovnako sme pokračovali v očkovaní proti HPV vírusu, otvorili sme moderný športovo-rekreačný areál na Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej K. Adlera v bratislavskej Dúbravke, ale aj sme zrevitalizovali záhradu v modranskom kaštieli. Tých vecí, ktoré sa podarili je naozaj veľa a to v každej našej oblasti, o ktorú sa staráme. Z každej jednej veci, či už menšieho alebo väčšieho formátu, sa veľmi teším.
Pozrite si rozhovor so županom Jurajom Drobom:
Z toho, čo sa vám podarilo v roku 2023, na čo ste najviac hrdý?
Najviac hrdý som na to, že rozvoj kraja sa nezastavil. A to aj napriek obmedzeniam, či už finančného alebo systémového charakteru. Dokázali sme pokračovať v rozbehnutých projektoch a dokonca začať aj nové.
Považujem za veľmi dôležité, že sme nezatvorili oči pred narastajúcimi problémami mladých ľudí a spustili sme pomáhajúci projekt zameraný na duševné zdravie detí s názvom „Je OK, ak nie si OK“. Sily sme spojili s občianskym združením IPčko, ktoré má v tejto oblasti obrovské skúsenosti a najmä výsledky. Cieľom je pomáhať žiakom, učiteľom, ale aj rodičom a najmä dať vedieť, že v tom nie sú sami. Že pomoc existuje. Projekt mal veľký ohlas, preto v ňom pokračujeme aj v tomto roku.
Rovnako ma teší, že aj napriek kríze sme zachránili dotácie. V rámci dotačnej schémy sme tak mohli v roku 2023 podporiť vyše 370 občianskych projektov.
A vyzdvihol by som aj to, že sme otvorili športovo-rekreačný areál na už spomínanej Adlerke, s čím sme priniesli aj unikátny elektronický rezervačný systém. Naším cieľom je sprístupňovať moderné športoviská verejnosti a vytvárať jej tak priestor pre športové aktivity. Adlerka je naša vlajková loď, ale postupne tam budeme pridávať ďalšie možnosti pre športovú činnosť. Najbližšie tam pribudne areál Obchodnej akadémie na Račianskej 107 či bazény na Gymnáziu L. Novomeského na Tomášikovej ulici v Bratislave. Stačí ísť na web Bratislavského kraja, vybrať si konkrétne športovisko, konkrétny čas a je to hotovo. Samozrejme ihriská, telocvične, plavárne nebudú len pre žiakov školy, športové kluby a rezervácie, ale vo vybraných časoch bude môcť verejnosť športovať aj zadarmo.
Poďme ale do roku 2024. Tak aký podľa vás bude?
Prelomový a otvárací. To asi najviac vystihuje to čo nás čaká. Stavebne sme dokončili viaceré rekonštrukcie kultúrnych a historických pamiatok, ktoré práve tento rok otvoríme a sprístupníme verejnosti. Naši divadelníci sa už veľmi tešia do svojich vynovených priestorov a verím, že aj verejnosť potešia všetky novinky, ktoré pre nich pripravujeme.
Na rok 2024 sa podarilo schváliť rozpočet – vyše 300 miliónov eur. Aké budú priority, na aké aktivity sa kraj zameria?
Rozpočet je výrazne ovplyvnený najmä znížením daňových príjmov z dôvodu zavedenia nových pravidiel daňového bonusu. A tiež rastúcimi cenami tovarov a služieb z dôvodu stále vysokej inflácie. Napriek tomu ho nepovažujem iba za údržbový. Naopak, dovoľujeme si rozpočet označiť za rozvojový. Na rok 2024 sme navýšili finančné prostriedky na všetky kľúčové kompetencie žúp ako sú vzdelávanie, sociálne služby, prímestská doprava, cesty II. a III. triedy a kultúra. Podarilo sa nám navýšiť aj finančné prostriedky do cestovného ruchu.
Postupne dokončíme naše významné investície či už ide o centrá odborného vzdelávania a prípravy v školskej oblasti alebo deinštitucionalizáciu sociálnych služieb. Prebiehať budú revitalizácie parkov v Malinove a Stupave. Pokračovať budeme takisto v rozsiahlej modernizácii cestnej siete na území župy. Čiže ten náš Investičný plán je mimoriadne ambiciózny. Celkový suma investičných výdavkov je na úrovni 70,7 miliónov eur, čo je historicky najvyššie číslo. Do modernizácie ciest II. a III. triedy pôjde vyše 31 miliónov eur. Avšak z celkového pohľadu najviac finančných prostriedkov poputuje do oblasti vzdelávania, a to 108 miliónov eur.
Asi najviac projektov bude dokončených a otvorených práve v oblasti kultúry. Na čo sa obyvatelia kraja môžu tešiť?
V novej divadelnej sezóne 2024/2025 sa môžu obyvatelia kraja tešiť na otvorenie vynoveného Divadla Aréna, ktoré sme komplexne zrekonštruovali. Ide o jednu z najvýznamnejších a najväčších investícii do kultúrnej infraštruktúry na území Bratislavského kraja za posledné dekády. Nielenže sme obnovili unikátnu divadelnú budovu, ale vytvorili sme jedno z najmodernejších divadiel na Slovensku. Zároveň sme zatraktívnili vnútorné aj vonkajšie prostredie a rozšírili sme aj obsahovú ponuku pre obyvateľov a návštevníkov kraja. Vytvorili sme tak verejne prístupný areál, ktorý sa bude využívať nielen na divadelné predstavenia, ale aj na rôzne kultúrno-spoločenské podujatia, prípadne príjemné posedenie pri káve na brehu Dunaja v novovzniknutej kaviarni. Kompletne sme obnovili javiskovú technológiu, zvukovú, osvetľovaciu, projekčnú techniku a opravili sme aj vodnú vežu. Tá v budúcnosti rozšíri ponuku kultúrnych priestorov v areáli divadla.
Aréna však nebude jediné zrekonštruované divadlo.
Áno, je to tak. Tento rok na staronovú adresu na Dunajskú ulicu vrátime Bratislavské bábkové divadlo. Je to najnavštevovanejšie divadlo v kraji. Roky fungovalo v náhradných priestoroch a konečne má pôvodnú starú budovu komplexne zrekonštruovanú a získalo aj úplne novú prístavbu, kde sa nachádza hľadisko a javisko. Novinkou je zelená strecha, výťah, workshopové priestory, depozitár bábok. Pribudli tu šatne, skúšobňa pre hercov, kancelárie. Premenou prešlo aj foajé, ktoré bude nielen vstupnou bránou do divadla, ale fungovať tu bude detská cukráreň s interaktívnymi prvkami a na stenách sa budú môcť návštevníci začítať do stručnej histórie divadla. Má modernú projekčnú, zvukovú a svetelnú techniku, čiže to bude divadlo 21. storočia, čo verím divákom prinesie úplne nový zážitok.
V roku 2024 otvoríme verejnosti aj kultúrne centrum v zrekonštruovanej Synagóge v Senci. Teším sa aj na, že sa nám podarilo zrevitalizovať záhradu v Kaštieli v Modre. Obnovili sme tu vodné prvky, ako jazero a fontány, vybudovali sme okrasné záhony a vyvýšené bylinkové záhony. Verejnosť si ju bude môcť pozrieť v blízkej dobe. Verím, že záhrada bude slúžiť ako oddychové a kultúrne miesto pre obyvateľov Modry a návštevníkov. Tí sa tu budú môcť stretávať na rôznych podujatiach, workshopoch, ochutnávkach, tvorivých dielňach, seminároch a pri iných komunitných príležitostiach alebo si len tak posedieť v záhrade a oddychovať.
V rámci zveľaďovania a obnovy historických a kultúrnych pamiatok ste sa pustili aj do komplexnej rekonštrukcie Kaštieľa v Čunove. Čo v ňom verejnosť nájde a kedy doň oficiálne bude môcť vstúpiť?
V čunovskom kaštieli nájde svoju dušu unikátne environmentálne a vzdelávacie Ekocentrum, ktoré v regióne dlhodobo absentovalo. V našom kraji síce existuje niekoľko menších environmentálnych centier, ale jedno hlavné, ucelené s nadnárodnou úrovňou tu absentovalo. Určené bude tak odborníkom, školám, žiakom, ako aj širokej verejnosti všetkých vekových kategórií, tak z Bratislavského kraja, ako aj celého Slovenska, s presahom na rakúske a maďarské územie. Slúžiť bude na workshopy, vzdelávacie programy pre žiakov a študentov, exkurzie, dobrovoľnícke dni, letné tábory, cezhraničné konferencie, nové turistické atrakcie či prezentáciu prírodných zaujímavostí, a to všetko v spolupráci s domácimi i zahraničnými partnermi. V budove kaštieľa vznikne interaktívna expozícia zameraná na rôzne oblasti prírodného dedičstva regiónu ako sú Delta Dunaja či Lužné lesy. Vnútri budú tvorivé dielne a multifunkčná sála. V záhrade zase umiestnené rôzne zážitkové a interaktívne prvky ako biotopové jazierko schopné samočistenia, vtáčie hniezdo, drevená dráha nad mokraďou, šplhací totem, interaktívna stena, zážitkový chodník „bosou nohou“, ako aj záchranná stanica pre zranené živočíchy. V rámci projektu sa pripravujú denné a pobytové vzdelávacie programy a exkurzie viazané na okolité územie, prírodu, miestne tradície a ľudské aktivity v krajine. Otvorené pre verejnosť bude od jari 2024.
Čo sa týka modernizácie a rekonštrukcií župných komunikácií II.a III. triedy, tam bol kraj veľmi aktívny. Budete v tomto tempe pokračovať?
V rozsiahlej modernizácii ciest II. a III. triedy budeme samozrejme pokračovať aj v tomto roku. Do údržby a rekonštrukcie župných komunikácií plánujeme investovať vyše 31 miliónov eur. V rámci revitalizácie zmodernizujeme okolo 61 km ciest a sedem mostov. Medzi najvýznamnejšie úseky budú patriť napríklad úsek z Kuchyne do Plaveckého Mikuláša, z Modry do Budmeríc alebo z Veľkého Bielu do Malého Bielu. Cesty rekonštruujeme modernými technológiami, napríklad recykláciou za studena alebo za horúca, čím nielen šetríme materiál a životné prostredie, ale výsledný efekt je trvácnejší a kvalitnejší.
Súčasťou investícii bude aj nákup ďalšieho menšieho príslušenstva pre správcu župných komunikácií v celkovej hodnote 850 000 eur. Do aktuálnej cestnej zostavy tak pribudne valník do 3,5 tony s hydraulickým žeriavom, ako aj tri valníky do 3,5 tony so zaplachtením a dva univerzálne traktorové nosiče s príslušenstvom.
Od svojho zvolenia v roku 2017 ste opakovane deklarovali, že školstvo je pre vás priorita a srdcová záležitosť. Táto ambícia sa zdá, je naplnená. Z celkového rozpočtu na rok 2024 najviac finančných prostriedkov pôjde práve do oblasti vzdelávania, a to 108 mil. eur. Skúsme tieto financie rozmeniť na drobné. Čo konkrétne bude z nich financované?
Školstvo zostáva mojou prioritou aj srdcovkou. Postupnými krokmi školstvo modernizujeme, rekonštruujeme, pridávame nové odbory, odmeňujeme učiteľov a o tom, že to funguje svedčí aj fakt, že o župné školy opäť vzrástol záujem. Minulý rok bolo podaných o takmer tritisíc prihlášok viac ako rok predtým. A v tomto všetkom budeme pokračovať. Realizovať budeme centrá odborného vzdelávania a prípravy (COVP), modernizovať športoviská a otvárať ich verejnosti, ale zameriame sa aj na zvyšovanie energetickej efektívnosti budov.
Začali ste aj s ambicióznym projektom kampusu športu a zdravia v bratislavskej Petržalke. V akej je fáze?
Pôjde o výnimočný projekt, ktorého cieľom je prepojiť vzdelávanie a šport vo forme rozsiahleho areálu. V Petržalke chceme vybudovať modernú strednú športovú školu s komplexným zázemím a infraštruktúrou, ktorá bude slúžiť na účely nielen športovej škole, ale aj športovcom z najrôznejších športových odvetví, iným školám s príbuznými odbormi a širokej verejnosti. V spolupráci s kľúčovými partnermi bude vybudovaná infraštruktúra poskytovať domovské zázemie pre hokejovú akadémiu a rozvojové centrum volejbalu. Projekt bude realizovaný v zmysle konceptu SMART škôl. Súčasťou kampusu bude Spojená škola, Ostredková a relevantní partneri z oblasti športu, ktorí sa budú finančne podieľať na vybudovaní športovej infraštruktúry. Aktuálne máme vypracovaný stavebný zámer a podklady na posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Nasledovať bude fáza vypracovania predprojektovej dokumentácie.
Bude to jediný kampus alebo plánujete aj iné?
Pripravujeme aj ďalšie. V Bernolákove pre oblasť energetiky a poľnohospodárstva a v Modre zase vinohradnícky. Cieľom je spojiť teoretické vyučovanie s praxou a vedeckou činnosťou a to v jednom areáli, ktorý je moderný, vybavený a plne funkčný.
Minulý rok ste otvorili tému decentralizácie verejnej správy. Pohlo sa to niekam?
V minulosti decentralizácia verejnej správy zostala akoby na pol ceste. Súčasný systém je neefektívny a byrokraticky komplikovaný. Potrebujeme preto riadenie zjednodušiť z trojstupňového na dvojstupňové. V praxi to znamená preniesť kompetencie okresných úradov na samosprávy a priradiť im adekvátne financie. Určite tiež chceme otvoriť tému systému a kritérií financovania samospráv vrátane vytvorenia spravodlivejšieho systému prerozdeľovania daní. A kam sa táto téma posunula? Tému otvorila ešte predchádzajúca vláda, ale dosť nešťastne. Preto pripravujeme vlastný návrh a budeme o ňom rokovať už s novou vládou.
