Niekedy za zážitkami netreba cestovať ďaleko a máme ich na dosah. Napríklad v Malackách nájdete hneď niekoľko krásnych miest, pozývame vás na výlet na Záhorie!
Medzi Malými Karpatmi a riekou Moravou sa rozprestiera rovina pretkaná borovicovými lesmi, známe Záhorie. Jeho centrom boli odjakživa Malacky. V stredoveku cez túto obec prechádzala dôležitá obchodná cesta z Bratislavy do Šaštína, Brna a Olomouca. Dejiny Malaciek sú vlastne aj dejinami tohto kraja. Malacky po dlhé stáročia ovplyvňovali život v okolitých obciach. Už aj preto, že od začiatku 17. storočia tu žil a panoval vtedajší zemepán a feudál gróf Pavol Pálffy.
Prvá písomná zmienka o Malackách pochádza z roku 1206, keď veľmoži Sebuš a Alexander zo Svätého Jura a Pezinka dostali okrem iných obcí a krajov aj chotár zvaný Malucha. V nasledujúcich desaťročiach sa osada rozvíja vďaka obchodnej ceste, známej pod názvom Magna via, ktorá dosiahla svoj rozkvet za vlády Karola Róberta v 14. storočí.
Pôvod názvu Malaciek je zahmlený. Existujú viaceré alternatívy jeho vysvetlenia. Za celé zväzky kníh však hovorí fakt, že Malacky aj Záhorie si udržiavali slovenské povedomie, hoci boli z jednej strany tiesnené Rakúskom a z juhu sem prenikali maďarizačné tendencie.
Synagóga
Je architektonickým pokladom nielen Malaciek, ale celého regiónu. Prvá známa zmienka o Židoch v Malackách je z roku 1735 a náboženskú obec vytvorili v roku 1823. Od polovice 19. storočia tu bol rabinát. Synagóga bola postavená v roku 1887. Bola miestom na spoločné modlenie, stretávanie, radenie. Poskytovala útočisko cestujúcim. Pred synagógou bol malý dvor s oplotením. V okolí synagógy mali židia rituálny kúpeľ, byt učiteľa a školu. Je zrekonštruovaná v maurskom štýle:
Čierny kláštor
Pôvodná farba kostola bola tmavopopolavá, resp. čierna. Pôvodne bol osamotený na kraji Malaciek. Pri ňom išla cesta východným smerom do Perneka a západným smerom do Rakúska. Po roku 1874 začali pribúdať okolité stavby, obkolesujúce kláštorný múr.
Na mieste dnešného kostola a kláštora stál kedysi zrejme vodný hrad, neskôr prestavaný na lovecký kaštieľ, chránený múrom. Patril zemepanskému rodu Balassovcov, v polovici 17. storočia ho nechal prestavať nový zemepán Pavol IV. Pálffy na kláštor a povolal doň rád františkánov.
Pálffyovský zámok
Malacký kaštieľ má bohatú históriu. Kedysi bol sídlom urodzeného rodu, ale aj františkánskym internátom, vojenským skladom i nemocnicou. Pôvodne barokové reprezentačné sídlo bolo postavané začiatkom 17. storočia a bolo výrazne prestavané začiatkom 19-teho. Vtedy sa fasády, interiér i záhrada zmenili na klasicistické. Z pôvodnej fasády sa zachoval ohradený balkón nad hlavným vchodom a unikátne francúzske komíny.
Baroková záhrada sa zmenila na anglický park, kde sa v súčasnosti konajú rôzne slávnosti či trhy. Okrem studne je zrekonštruovaná aj fontána, predná brána a majestátne schodisko s krištáľovými lustrami. V interiéri je aj izba s dobovým nábytkom a vo výstavných priestoroch sa konajú umelecké a odborné výstavy a prednášky.
Na nádvorí sa nachádza zrekonštruovaná studňa s jeleňom – symbolom Pálffyovského rodu. Do zámku viedli tri brány, Čierna z tepaného železa stojí dodnes. Druhá bola Biela, ktorá viedla do parku a tretia Červená slúžila na zásobovanie zámku. K zámku vás dovedie čarovná alej platanov, od brány až k františkánskemu kostolu viedla pôvodne lipová alej, ktorú neskôr nahradili pagaštany. Zachovala sa len jedna – posledná lipa.
Slávna malacká pálenica
Liehovar bol postavený okolo roku 1918 a stojí v lokalite Vinohrádku pri potoku Malina. Oproti nemu stál pálffyovský majer, ktorý sa spomínal už v roku 1885. Liehovor bol kvôli blízkemu potoku pôvodne spojený s mlynom a počas svojej existencie mal veľa vlastníkov. Liehovar mal spracúvať predovšetkým zemiaky, v prípade neúrody aj iné škrobovité alebo cukornaté suroviny, pričom lieh bol určený na predaj a z odpadu malo vzniknúť krmivo pre dobytok. V roku 1938 odkúpil družstevný liehovar bývalé pálffyovské stajne, ktoré využíval ako skladisko pre zemiaky a uhlie. V roku 1942 bola schválená výstavba pri liehovare a mala sa vybudovať sušiareň na zemiakové vločky.
