Metropolitný inštitút Bratislavy navrhol pravidlá, ktoré určia maximálnu výšku budov

777

Zachovať panorámu Bratislavy s ohľadom na Malé Karpaty a vyniknutie dominánt ako Kamzík či Bratislavský hrad a zastaviť nekoncepčnú výstavbu má pomôcť nová Urbanistická štúdia výškového zónovania. Dokument, ktorý spracovala Sekcia územného plánovania Metropolitného inštitútu v Bratislave v spolupráci s magistrátom a ďalšími odborníkmi, prináša dôležité usmernenie, ako sa má hlavné mesto rozvíjať do výšky.

Čo prináša štúdia výškového zónovania?

Štúdia podporuje kompaktnú zástavbu na území celej Bratislavy, teda súvislé celky, z ktorého nevyčnievajú príliš nízke alebo vysoké budovy.

Odborníci v štúdii tiež navrhujú maximálnu výšku pre výškové budovy, pričom pri jej určovaní sa zohľadňuje aj územie, kde sa môžu viacposchodové stavby postaviť. Maximálna výška celomestských dominánt je podľa štúdie 160 metrov.

Pri každej navrhovanej výškovej stavbe je potrebné zohľadniť viacero kritérií. Napríklad preferovať územia s rozvojovým potenciálom, v technickom riešení klásť doraz na ekológiu stavby, požadovať celospoločenský prínos pre mesto, vysokú kvalitu architektonického riešenia či zabezpečiť napojenie na hromadnú dopravu.

Mimo konkrétnych maximálnych výšok pre jednotlivé budovy, štúdia stanovuje pre urbanizovateľné územia päť výškových hladín (11, 16, 21, 30 a 46 metrov), podľa ktorých sa určí výška zástavby v danom území. Práve stanovením výškových hladín sa stabilizuje súčasný stav tak, aby bola zachovaná charakteristická mierka či už kompaktného mesta alebo obytných štvrtí a nedochádzalo k neprimeraným výškovým kontrastom pri novej výstavbe.

Urbanistická štúdia výškového zónovania je podkladovým materiálom, ktorého pravidlá sa cez zmeny a doplnky zapracujú aj do územného plánu mesta.

Viac o štúdii si môžete prečítať TU.

Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy www.mib.sk