Stena na Jantárovej ulici bola prvou vojenskou pamiatkou v Petržalke, ktorú mesto zaradilo medzi pamätihodnosti celomestského významu. Neskôr boli vyhlásené za pamätihodnosti aj ďalšie bunkre a objekty spred a z obdobia druhej svetovej vojny.
O betónový múrik s vyčnievajúcim železom na sídlisku v Petržalke sa dlhé roky takmer nikto nezaujímal. Výkopové práce počas stavby električkovej trate však odhalili aj zasypanú časť objektu. Protitankovú stenu dnes môžeme obdivovať v celej svojej veľkosti. Je približne meter široká a päť metrov dlhá. Nachádza sa vedľa autobusovej zastávky Šintavská.
Pozrite si video:
Pár faktov z histórie
Bratislava bola jednou z pevností v línii budovanej od hraníc Poľska až po Slovinsko. Mala slúžiť na to, aby sa sovietske vojská nedostali do Rakúska. Avšak Nemci túto líniu nedokázali obsadiť dostatočne početným vojskom.
Pôvod protitankovej steny siaha do obdobia rokov 1944-45, kedy obdobné objekty boli súčasťou nemeckých príprav na obranu Bratislavy. „Svedčí o tom aj to, že stena je stavaná narýchlo, že nie je z pevnostného betónu, má vysoký obsah riečneho štrku a nie sú odstránené viazacie drôty po šalovaní. V betónovej stene je osadená pravdepodobne ruská koristná strieľňa z tzv. Molotovovej línie. Predpokladáme to preto, že na zachovanej zhodnej protitankovej stene v Petržalke-Kopčanoch sú na strieľni delostrelecké preberacie a odmerové značky v azbuke. V strieľni bol pôvodne zalafetovaný protitankový kanón a stena bola opatrená zemným záhozom na čele a aj po stranách. V Petržalke v minulosti bolo takýchto protitankových stien niekoľko, žiaľ dve podobné boli zničené pri výstavbe hypermarketu Carrefour,“ uvádzajú Ernest Húska a Iveta Plešeková z Petržalského okrášľovacieho spolku vo svojom liste primátorovi Milanovi Ftáčnikovi v roku 2013. Už vtedy totiž Petržalský okrášľovací spolok inicioval záchranu tejto vojenskej pamiatky. V tom čase bola stena z dvoch tretín zasypaná zeminou a bolo z nej vidieť len vrchnú časť a kúsok oceľovej strieľne.
Sovietske vojská vpadli do Petržalky večer 4. apríla 1945, keď sa už schyľovalo ku koncu vojny. Ich výpad smeroval z oblasti Draždiaku. Prvou bariérou v postupe bola protitanková stena. Na nepriateľov, ktorí v nej striehli, udreli húfnicou ISU-122 a ľahšie obrneným vozidlom, po ktorom zostala jediná stopa – šrapnel zapichnutý do panciera strieľne zo zadnej strany. Vozidlo muselo ísť teda z opačnej strany ako húfnica.
Veľa ľudí sa pýta, ako sa dalo zo steny strieľať, keď je takáto „utopená“ v teréne. „V minulosti sa nachádzala na úrovni terénu. To sa zmenilo až navážkami materiálu počas minulého režimu, čím sa dostala 1 až 1,5 metra pod úroveň terénu,“ vysvetľuje Ernest Húska. Ako ďalej dopĺňa, „dve protitankové steny možno nájsť aj na Zátiší v Novom Meste ako aj v poli pri bunkri BS-8.“
Podarí sa vojenskú pamiatku zachrániť?
Stena bola od roku 2013 označená nápisom po slovensky, nemecky, anglicky. „Aby aj obyvatelia a návštevníci vedeli, aká je to vojenská zaujímavosť, aj aby videli, že Petržalka má svoju históriu dlhšiu ako je história sídliska, žiaľ ako k nám stále s týmto predsudkom pristupujú obyvatelia Bratislavy žijúci za Dunajom, či vo zvyšku Slovenska. Našim cieľom je, aby takýto zaujímavý vojenský objekt nepostihol smutný osud vyššie spomenutých dvoch stien pod súčasným Carrefourom v Petržalke,“ dopĺňa Petržalský okrášľovací spolok.
Stena sa nachádza v trase budúcej električkovej trate. Zmena trasovania v tejto lokalite nebola možná, tak sa hlavné mesto rozhodlo zachrániť pamätihodnosť formou jej presunu. Termín presunu protitankovej steny do novej polohy ešte nie je známy. Aktuálne je obnažená a na základe zistenia rozmerov a po obhliadke skutkového stavu protitankovej steny treba vypracovať technologický postup, ktorý sa bude následne schvaľovať.
„Stena bola vyhotovená z nekvalitného materiálu a pri necitlivom presune by sa mohla zlomiť,“ upozorňuje Ernest Húska. „Preto ju bude treba podložiť.“
Zdroj: Hlavné mesto SR, Petržalský okrášľovací spolok, Mestský ústav ochrany pamiatok
