Na Úrade Bratislavského kraja sa konal Župný znamienkový deň

446
Na Úrade Bratislavského kraja sa konal Župný znamienkový deň
Na Úrade Bratislavského kraja sa konal Župný znamienkový deň

Župný znamienkový deň prináša príležitosť ukázať, aký význam má prevencia a včasná diagnostika nádorových ochorení kože.Bratislavský samosprávny kraj dlhodobo podporuje osvetový projekt SunSafe s cieľom edukácie a zvýšenia povedomia o nebezpečenstve kožných nádorov a možnostiach ich prevencie. V minulosti sa zameral na správne SunSafe návyky v bratislavských materských školách či u rekreačných športovcov. Tento raz sa pozornosť sústredila na zamestnancov. V dňoch 20. a 23. mája sa konajú preventívne dni zamerané na kontrolu znamienok a zamestnanci sa dozvedia viac aj o bezpečnom pobyte na slnku a význame pravidelných dermatologických vyšetrení.

„Uvedomujeme si, že takéto iniciatívy majú potenciál významne prispieť k zvýšeniu povedomia o zdraví a prevencii medzi širokou verejnosťou. Župným znamienkovým dňom chceme poskytnúť podporu a odborné vedenie pri edukácii aj našich vlastných zamestnancov, motivovať ich k zodpovednému prístupu k svojmu zdraviu a zároveň prispieť k lepšiemu monitorovaniu ochorenia pojazdným skríningom, ktorý ponúka vyšetrenie kože bezplatne priamo na pracovisku,“ hovorí lekár BSK MUDr. Tomáš Szalay, PhD.

Slnko a kožné nádory

Ultrafialové lúče slnečného žiarenia dokážu preniknúť hlboko do kože, poškodiť bunkovú DNA a spôsobiť jej mutácie. Opakované intenzívne slnenie, akútne spálenie a celková celoživotná dávka žiarenia, ktoré dopadne na kožu, významne zvyšujú riziko rakoviny kože. Riziko kožných nádorov môže zvýšiť tiež bledší typ pokožky so sklonom k spáleniu (fototyp I a II), vyšší vek, genetické predispozície či slabý imunitný systém, ale aj pravidelné dovolenky pri mori bez patričnej ochrany – rizikové sú najmä pobyty pri mori v zime.

Najnebezpečnejším nádorom kože je malígny melanóm so schopnosťou rýchlo metastázovať. Nemelanómová rakovina kože (bazocelulárny karcinóm, spinocelulárny karcinóm,…) patrí zasa k najčastejším zhubným nádorom, vyskytuje sa 18 – 20-krát častejšie ako melanóm.  Na tele sa objavuje na miestach, ktoré sú najviac vystavované slnečnému žiareniu, ako je hlava, krk, uši, pery, chrbát, dekolt, plecia a vrchná strana rúk.

Ako sa chrániť?

Dermatovenerológovia odporúčajú:

·      používať krémy s ochranným faktorom minimálne 30, špeciálnu pozornosť je potrebné venovať tým častiam tela, ktoré sú viac vystavované slnku

·      vyvarovať sa priamemu slnku medzi 10 až 16 hodinou

·      nosiť ľahký priedušný odev, ktorý pokryje väčšinu tela

·      nezabúdať na pokrývku hlavy chrániacu uši aj zátylok a slnečné okuliare

·      kontrolovať pokožku, všímať si znamienka a zmeny na koži a absolvovať pravidelné odborné vyšetrenie kože

Diagnostika a liečba

Malígny melanóm a nemelanómové nádory kože, ako aj ich predrakovinové štádiá sú dobre viditeľné voľným okom a hmatateľné, preto sa zväčša dajú odhaliť vo včasnom štádiu, kedy je možnosť úspešnej liečby bez rizika a komplikácií. Čím je ochorenie pokročilejšie, tým ťažšie sa lieči, a to najmä vtedy, ak sa nachádza na exponovaných miestach (očné mihalnice a kútiky, okolie nosových dierok a uši).

Najrýchlejší a najlepší spôsob liečby nádorov kože je kompletné chirurgické odstránenie. Okrem operatívnej liečby je pri nízkorizikových bazaliómoch možné použiť aj liečbu napríklad zmrazovaním (kryoterapia tekutým dusíkom), kyretáž, prípadne lokálnu liečbu. Rizikové, ťažko operovateľné alebo neoperovateľné nádory, sú liečené ožarovaním (rádioterapiou) postihnutého miesta alebo biologickou liečbou. Inovatívnym prístupom liečby spinaliómu je imunoterapia.

Vyšetrenia kože

Preventívnymi vyšetreniami kože je možné zistiť predrakovinové alebo včasné štádiá kožných nádorov, ktoré sú menej rizikové.Domáca samodiagnostika  spočíva v  systematickej pravidelnej kontrole pokožky a zmien na koži.

Vhodné je začať na vlasatej časti hlavy, pokračovať cez tvár, uši, krk, horné končatiny, trup až po palce dolných končatín. Všímať si pritom treba zmeny farby a hladkosti kože, zmenu tuhosti kože a prípadné hrčky, šupiny či krvácanie. Osobitnú pozornosť treba venovať znamienkam, predovšetkým ak sa objavia nové, alebo tie pôvodné zmenia farbu, tvar, začnú mokvať, krvácať, alebo sú bolestivé,“ radí dermatovenerologička  MUDr. Elena Šustrová, PhD. Samo vyšetrenie sa odporúča vykonávať raz za 3 mesiace.Preventívnu prehliadku u dermatológa by mal bežný človek absolvovať raz za 12 mesiacov, v prípade rizikových pacientov a pri zistení atypických prejavov 1x za 3 – 6 mesiacov.

Dermatoskopické vyšetrenie je neinvazívne, nebolestivé a rýchle. Ide o vysoko špecializované vyšetrenie kožných prejavov, ktoré umožňuje mnohonásobné zväčšenie problematického miesta. Tento spôsob vyšetrenia má veľký význam v diagnostike  predrakovinových stavov, malígneho melanómu, ale aj nemelanómovej rakoviny kože,“ vysvetľuje  MUDr. Šustrová.     

www.sunsafe.sk
www.rakovinakoze.org