Posledná noc v roku sa pokladala za magickú a prvý január tým najdôležitejším dňom v roku. S oslavami sa spája mnoho zaujímavých povier.
Na Nový rok sa nesmie jesť hydina, lebo by nám uletelo šťastie! Aj vy ste možno túto poveru počuli od starých rodičov a sami to dodržiavate. Je jedna z mála, ktorá sa zachovala. Možno však už neviete, že najlepšou voľbou bolo bravčové, pretože prasiatko bolo symbolom šťastia.
V mestách však úplne vymizlo typické novoročné vinšovanie. Skoro ráno 1. januára si známi a susedia chodili priať šťastie, do domu však musel prvý vkročiť mládenec ako symbol zdravia a sily. Ohňostroj tiež nebol bežný, aj keď existuje už pár sto rokov. Nahrádzalo ho hlasné plieskanie bičom či streľba z dela.
Milým zvykom tiež boli takzvané „kurine baby„. Boli to muži prezlečení za ženy, ktorí sliepkam do kurínov hádzali slamu, aby dobre znášali vajcia. Dostávali za to – podobne ako na Veľkú noc – výslužky. Už nechodia ani „ometačky„, chudobné ženy, ktoré pred príchodom Nového roka chodili symbolicky ometať piecky, aby dobre horeli.
Silvestrovská večera bola kedysi v slovenských rodinách rovnaká, ako štedrovečerná, akurát sa mohlo jesť aj mäso. Silvestrovská noc sa pokladala za magickú a verilo sa, že čo sa vám prisnije, sa v novom roku uskutoční. Posledný deň v roku sa nesmelo prať, pretože visiace prádlo znamenalo nešťastie. Do nového roka sa dávali predsavzatia podobné tým dnešným a samozrejme sa verilo známemu „ako na Nový rok, tak po celý rok„.
