Každý z nás má svoj proustovský stratený svet, môže ním byť detstvo, spomienky, vône, staré fotografie, ľudia, ktorí sa vytratili z našich životov, alebo krajina. Práve krajina prináša dôkazy o vyspelosti a spôsobe nášho života, evolúcii času.
Cyklus reportáží nazvaný Objavovanie strateného sveta je reflexiou, obrazom našej spoločnosti, kultúrnej krajiny, prostredia, ktoré sme zdedili a prispôsobili svetu dnešného človeka.
Centrum digitalizácie a dokumentácie vás pozýva spoznávať a zachraňovať to čo nám zo starého sveta ešte zostalo.
Železničná stanica JABLONOVÉ
V okrese Malacky leží obec Jablonové. Obec známa tvrdým jabloňovým drevom, kde jablone obrastali takmer všetky cesty. Ak by ste si mysleli, že domáci ich pestovali na konzumovanie, mýlite sa, pretože stromy slúžili v 11. a 12. storočí na vyrábanie zátarasou pred nepriateľom.
Málokto by hádal, že Jablonové s množstvom rozkvitnutých a voňavých jabloní môže byť tajomným miestom skál a kameňov, ako ho opísal Hurban: „kráľovstvo skál“, kde umĺknuť musí tu duch, bo čuje v týchto nemotách akýsi hlas tajomný…“ Možno to boli práve skaly, dobývanie mangánových rúd v starých štôlňach, sklo z miestnych hút a drevo z okolitých lesov, ktoré dali vzniknúť malej železničnej stanici. Stavba bola postavená ako časť Bratislavskej župnej miestnej železnice spolu s traťou Zohor – Záhorská Ves. Prechádzala nenáročným terénom Záhorskej nížiny na úpätí Malých Karpát.
Koncesiu na stavbu trate získal doktor Emil Révesz z Malaciek a inžinier Ľudovít Fabián z Budapešti. Prvý vlak prešiel stanicou na Leopolda, 15. novembra roku 1911.
Podobne ako ostatné železničné stanice na západnom Slovensku aj tá jablonovská bola postavená podľa tradičného rakúsko – uhorského železničného štýlu. Architektúra týchto staníc bola ovplyvnená tvorbou maďarského architekta Ferenca Pfaffa, známeho staviteľa železničných objektov. Vedľa železnice nechýbala studňa a záhrada s ovocnými stromami, z ktorých sa cestujúci mohol pokojne obslúžiť. Meškanie vlakov tak bolo iste príjemnejšie.
Budova stanice zažila monarchistických cestujúcich, prežila dve svetové vojny, neprežila však našu dobu.
Fotografie, ktoré sú zaarchivované v digitalizačnom stredisku zachytávajú stanicu v dobe najväčšej slávy v roku 1930 a v dobe úpadku v roku 2011, kedy sme zachytili stavbu v žalostnom stave. Netušili sme však, že sa môže dočkať toho najhoršieho. Osud jablonovskej stanice zažívajú aj ďalšie malebné železničné stavby, objavme ich opäť. Chceli by sme na nich upozorňovať, pretože si myslím, že aj toto je účel nášho digitalizovania, povedala autorka Agáta Petrakovičová.
Zdroj: Agáta Petrakovičová
