| Prof. Ing. Jozef Bača CSc. | Vysokoškolský pedagóg, vedec, bývalý vedúci Katedry tvárnenia MTF STU. Vedecký rast Jozefa Baču bol poznamenaný dobou, v ktorej sme v nedávnej minulosti žili, a preto kandidátsku prácu v odbore Strojárska technológia mohol úspešne obhájiť až v roku 1990. V tomto istom roku mu bola na základe habilitačného konania udelená hodnosť docenta. Habilitačnú prácu obhájil na tému Príspevok k problematike výroby dutinových nástrojov tvárnením. V inauguračnom konaní v roku 1995 predniesol prednášku z oblasti nekonvenčných technológii na tému Možnosti výroby dutinových nástrojov z bimetalických materiálov nekonvenčnými metódami tvárnenia. V roku 1996 ho prezident SR vymenoval za profesora. Prof. Ing. Jozef Bača, CSc. celú svoju pracovnú činnosť zasvätil pedagogickej práci na SVŠT, neskôr na STU sa významnou mierou zaslúžil o rozvoj vedy a vzdelávania a tým sa významne podieľal na výchove novej technickej inteligencie. Výsledky výskumnej práce predstavujú viac ako tri stovky pôvodných prác. V oblasti tvárnenia mu bola udelené viac ako tri desiatky patentov, množstvo zlepšovacích návrhov, veľký počet vedecko – technických projektov riešených na základe objednávok z praxe. Je špičkou doma i v zahraničí v oblasti vysoko parametrického tvárnenia. V roku 2008 bol vymenovaný za emeritného profesora STU v Bratislave. O význame jeho činnosti svedčí aj to, že má celý rad citácií vyžiadaných prednášok prednesených na medzinárodných konferenciách doma i v zahraničí. Z odboru napísal 8 vysokoškolských skrípt a 2 vysokoškolské učebnice. |
| JUDr. Anton Blaha | JUDr. Anton Blaha je niekoľko desaťročí, vlastne celú časť svojho produktívneho veku Bratislavčan. V roku 1956 bol jedným z hlavných organizátorov „Pyžamovej revolúcie“, vzbury vysokoškolákov proti vtedajšiemu režimu, pre ktorú musel opustiť vysokú školu a bol navrhnutý na vylúčenie zo všetkých vysokých škôl v bývalom Československu. Následne pracoval ako robotník v prístave v Bratislave. Po výrobnej praxi požiadal o možnosť pokračovať v štúdiu, čo mu bolo umožnené a vysokú školu ukončil v roku 1959. Po absolvovaní vysokej školy začal pracovať v advokácii a neskôr na ďalších právnickych pozíciách. Po novembri 1989 bol vedúcim kolektívu, ktorý pripravil prvý návrh zákona o súkromnej profesii v bývalom Československu – advokácie, ktorý bol v apríli 1990 schválený Slovenskou národnou radou. V roku 1990 bol zvolený za prvého predsedu Slovenskej advokátskej komory a následne za jej podpredsedu, v rokoch 1990 – 1997. Dodnes je členom jej skúšobnej komisie pre advokátske skúšky a členom Pracovnej komisie pre históriu advokácie. V roku 1990 založil spolu s kolegami súkromnú advokátsku kanceláriu, ktorá doteraz funguje. Od sedemdesiatych rokov viedol Basketbalový klub Internacionál Slovnaft, s ktorým bol štyrikrát majstrom Československa. V tomto období spolupracoval a podporoval umelecké a občianske aktivity napr. prof. V. Hložnika, akad. sochára A. Trizuljaka a Galandovcov. Za knihu súdnych príbehov „Manderla a Modrý Maurícius“, ktoré zväčša pochádzajú zo Starého Mesta získal v r. 2016 v Čechách hlavnú medzinárodnú cenu E. E. Kischa. |
| Prof. PeadDr. Zsolt Cséfalvay, PhD. | Prof. PeadDr. Zsolt Cséfalvay, PhD. Odborník, klinický logopéd, roku 2013 Profesor logopédie ku komunikácii, správnej reči pomohol mnohým deťom, mladým i starším. Je viceprezident Slovenskej asociácie logopédov, profesorom na Katedre logopédie PdF UK od roku 2013. Zastáva, alebo zastával množstvo funkcií. Spomeňme napríklad členstvo vo Vedeckej rade Univerzity Komenského v Bratislave od r. 2019, ďalej členstvo v odborovej komisii PhD. v odbore neurovedy na Masarykovej univerzite v Brne v rokoch 2014 až 2018. Je aj zástupcom Slovenskej asociácie logopédov v Stálej komisii logopédov v EÚ. Získal množstvo grantov, z tých posledných dvoch spomeňme Grand na tému Narušená komunikačná schopnosť pri Parkinsonovej chorobe, alebo aj na tému Hodnotenie zrozumiteľnosti reči u detí a dospelých. Zsolt Cséfalvay je autorom, či spoluautorom množstva vedeckých prác, publikácií a analýz. V období 1986 – 1998 pôsobil na I. neurologickej klinike Fakultnej nemocnice v Bratislave ako klinický logopéd. Od založenia Slovenskej asociácie logopédov až doteraz, je členom jeho predsedníctva. Absolvoval niekoľko krátkodobých štúdijných pobytov v Kanade, vo Švédsku, Nórsku, Švajčiarsku. Viac ako 30 rokov sa venuje výskumu afázie a dyzartrie, s osobitným akcentom na diagnostiku a terapiu základných neurogénnych porúch komunikácie. |
| Mgr. Helena Čajková | Narhujem ocenenie BSK pani Mgr. Helene Čajkovej, dlhoročnej učiteľke Základnej umeleckej školy Senci. V ZUŠ pôsobila od roku 1983 do roku 2017, odbor literárno-dramatický. Zanechala výraznú stopu na kultúrnom dianí v meste Senec. Mnohé kultúrne akcie v Senci moderovala a zásobovala nespočetnými divadelnými vystúpeniami a prednesmi svojich zverencov. Organizovala dlhé roky s odborom školstva okresné kolá súťaže Hviezdoslalvov Kubín a Šaliansky Maťko. Pozyvala do porôt odborníkov profesionálnych hercov, aby tak hodnotenie prednesov, rady pre recitátorov a objektivita súťaže boli čo najpresevedčivejšie. So svojimi žiakmi viedla niekoľko rokov detskú porotu na krajskej súťaži Hviezdoslavov Kubín, ktorá má na úrovni kraja názov Bratislavské metamorfózy. S divadelnými predstaveniami svojich zverencov sa zúčasťnovali na krajských súťažiach Malá Tália. Z radov žiakov vyšli také osobnosti ako je herec David Hartl a Andrea Sabová. Ako členka MO Matice slovenskej v Senci robila aj v súčastnosti robí dramaturgiu spevácke zbory zo západného Slovenska a profesionálych hercov – recitátorov. Okrem svojej učiteľskej práce so žiakmi na ZUŠ sa venovala aj kultúrnym aktivitám v meste Senec. Moderovala nielen interné a školské koncery, moderovala a recitovala na akciách Mestského úradu, Červeného kríža, Jednoty dôchodcov, Matice slovenskej, vo farnosti v Senci, Mestského kultúrneho strediska a mestskej knižnice v Senci. Za svoju prácu v oblasti kultúry mesta získala Cenu mesta Senec i Cenu primátora mesta Senec. Aj po odchode na zaslúžený dôchodok je stále aktívna, je vyhľadávaným pedagógom, stále pomáha deťom rovzíjať talent, či odbúravať komunikačné bloky, konzultuje jazykovedné otázky. Ak by sme mali charakterivať jej prácu, je jednožnačne v hľadaní, budovaní a raste detského talentu, vnášaní kultúry do každodenného života Senčanov. Všetky mimoškoské aktivity a aktivity mimo pracovnej doby, ktorých za tie roky bolo stovky vždy robila nezištne bez nárokov na honorár. Veríme, že láska k umeniu jej vydrží ešte veľmi dlho a ani vek ju neodradí pokračovať v šírení krásna medzi ľuďmi. V rokoch 2018 a 2019 recitovala na súťaži seniorov, ktoré organizuje Jednota dôchodcov na Slovensku. Získala prvé miesto v krajskej súťaži a úspešne reprezentovala krajskú organizáciu na celoslovenskej úrovni. |
| PeadDr. Mária Čunderlíková | PeadDr. Mária Čunderlíková je riaditeľkou centra MEMORY, od jeho založenia t. .j. 20 rokov. Centrum MEMORY n.o. je organizácia, ktorá poskytuje komplexné služby ľuďom s poruchami pamäti a Alzheimerovou chorobou. Je to jediné centrum na Slovensku svojho druhu. Obrovská zásluha za dlhoročné a s úspešné vedenie organizácie patrí práve našej pani riaditeľke. Pani riaditeľka je tiež liečebnou pedagogičkou s dlhoročnými skúsenosťami v práci s ľuďmi s demenciou aj certifikovanou trénerkou pamäti. Zároveň pôsobí aj ako garantka vzdelávacích programov pre pracovníkov v sociálnych službách a v zdravotníctve s problematikou demencií. Je podpredsedníčkou Slovenskej Alzheimerovej spoločnosti a autorkou edukačných materiálov pre opatrovateľov. Od roku 2014 je hlavnou odborníčkou Ministerstva zdravotníctva SR pre liečebnú pedagogiku. V tomto roku oslávila významné životné jubileum a radi by sme tak ocenili jej nesmiernu pomoc a službu klientom s demenciou a v neposlednom rade aj ich rodinám, ktorých edukácia a podpora patrí k významným činnostiam nášho Centra. Publikacie: Aby pamäť lepšie pracovala; Aj s Alzeimerovou chorobou sa to dá….; Aktívny aj vo vyššom veku; zdokonaľujeme si svoju pamäť; Tréning pamäti pre každého. |
| Ing. Ing arch. Peter Derevenec | Občianske združenie Naše Zálesíčko (OZ NZ) navrhuje oceniť lng. lng. arch. Petra Derevenca pre jeho dlhoročnú verejnosti prospešnú prácu, ktorú vykonáva bez odplaty s využitím cenných skúseností architekta, múdrosti, pokory, zručnosti na úkor svojho voľného času s dôrazom na združovanie komunity a ochranu prírody. Svojou prácou robí dobré meno nielen obci Zálesie, ale aj samotnému Bratislavskému samosprávnemu kraju (BSK), a preto z nášho pohľadu napĺňa potenciál osobnosti BSK, a to hneď z niekoľkých dôvodov. Peter Derevenec je autorom viacerých architektonických prvkov, ktoré stoja v katastri obce Zálesie: 1. Park Zálesíčko – kedysi betónovými platňami zahádzaný a burinou zarastený priestor, kde mal vyrásť vysielač alebo bytovky, prekreslil na centrum obce s detským ihriskom, zatrávnenou plochou, stromami a fontánou. Úloha parku v malej obci je nesmierne dôležitá. Vďaka realizácii jeho návrhu dostali obyvatelia, ktorí sú tak ako vo väčšine obcí v okolí Bratislavy prisťahovalcami, dôstojný priestor pre stretávanie sa, debatu či nadväzovanie kontaktov. Deti tu majú priestor pre hru a šantenie na čerstvom vzduchu medzi stromami a zeleňou. 2. Korzo Zálesie – v donedávna zanedbanom priestore na brehu Malého Dunaja videl Derevenec potenciál už pred niekoľkými rokmi. Z bývalej skládky stavebného odpadu sa postupnou revitalizáciou stáva multifunkčný priestor s citom vsadený do prírody. Korzo Zálesie tvoria tieto prvky z dielne Derevenca: a. drevené mólo, b. multifunkčné altánky, c. autobusová zastávka s rozumom, d. Maják so školou na vode, e. prírodný amfiteater. Projekty z dielne Petra Derevenca nielenže poukazujú na hodnotu verejného priestoru, ale i ukazujú verejnosti, že za kvalitnou architektúrou netreba chodiť ďaleko, ale možno ju nájsť i vo vedľajšej obci. Tu by sme opäť spomenuli Korzo Zálesie, patrí sem taktiež Rozhľadňa Hniezdo v Malinove. Nemenej dôležitá je i Lávka cez Bielu vodu, ktorou Derevenec prepojil dve obce, ktoré kedysi patrili pod jednu samosprávu. Nielen deťom dochádzajúcim do školy v lvanke pri Dunaji, ale i dospelým a seniorom lávka umožňuje bezpečný prechod z jednej obce do druhej bez využitia frekventovanej hlavnej cesty. Zakladal a spoluorganizuje kultúrne podujatia s kvalitným programom, ktoré vzdelávajú a budujú uvedomelú spoločnosť. a) Podujatie Záleská divadelná púť, b) Podujatie Deň PO 1968 (Záštita prezidenta SR) c) Podujatie 30 ROKOV PO – 1989; d) Podujatie Roman Berger; e) Príprava Pamätníka- 6.robotného práporu. Peter Derevenec využíva svoje vzdelanie a prax pre projekty, ktoré slúžia pre širokú verejnosť. Svoje nápady realizuje tam: kde nestíha samospráva či inštitúcie (rekonštrukcia zastávky, bezpečná lávka medzi obcami, drevené mólo, ktoré prepája dve časti obce a umožňuje bezpečný prechod); rozdáva nákazlivé nadšenie pre dobrovoľnícku činnosť – do OZ NZ pribúdajú každoročne členovia; vedomosti a intelekt používa na osoh celej spoločnosti; skromnosť a kolektívna práca – hoci je autorom vyššie uvedených architektonických prvkov, nezabudne vždy dodať, že ide o prácu celého občianskeho združenia a všetkých zúčastnených. Vďaka jeho práci získala obec Zálesie ocenenie Dobrovoľník roka 2014 z rúk prezidenta SR. Hodiny dobrovoľníckej činnosti vykonáva bez nároku na honorár. Ak by sme chceli činnosť Petra Derevenca charakterizovať jedným slovom, azda najvhodnejším by bol výraz „premosťovanie“ so všetkými vecnými i metaforickými variáciami. Svoju profesionálnu činnosť totiž spája s dobrovoľníckou prácou, inšpiruje nadšencov a obyvateľov pre ďalšiu aktívnu prácu pre samosprávu. Spája ľudí v kultúre a vytvára mosty medzi obcami i časťami obcí, kde dlhodobo absentovali. Prepája lokálnu činnosť so širším regiónom, a napokon i s BSK. Sú to práve jeho diela, ktoré reprezentujú malú obec navonok a ukazujú jej výnimočnosť svetu. Vníma nepovšimnutý potenciál, neviditeľné robí viditeľným. Z nášho pohľadu je Peter Derevenec rozhodne ašpirantom na ocenenie osobnosť Bratislavského samosprávneho kraja. |
| MUDr. Natália Dimová | Pani doktorka pracuje na ambulancii a stacionári nielen ako zamestnanec, ale do svojej práce vnáša entuziazmus a svoje srdce. Výsledky celého kolektívu pracoviska pedo-psychiatrickej ambulancie a stacionáru sú výborné. Po rokoch si pacienti a ich rodičia s láskou spomínajú na starostlivosť a hlavne výrazné zlepšenie zdravotného stavu malých pacientov. Často a do hĺbky konzultuje s kolegami z tej istej odbornosti ale aj s kolegami z odlišných odborností, aby dosiahla úplný obraz o pacientovi a vedela zvoliť najlepšiu cestu liečby. Pani doktorka pracuje na základe licencie ako súdny znalec vo svojom odbore. Takéto pôsobenie je mimoriadne náročné časovo aj emocionálne. Zvláda to však úžasne a s profesionálnym nadhľadom. Pri našich rozhovoroch často odznelo od nej to že „nie je dostatočné liečiť len dieťa, treba veľmi často liečiť rodinu ako celok“. |
| Juraj Hammar | Už celé desaťročie uplynulo odvtedy ako minister kultúry odovzdal menovací dekrét Jurajovi Hammarovi a pri tejto príležitosti ho vyzval ako nového generálneho riaditeľa Slovenského ľudového umeleckého kolektívu k rozšíreniu náplne činnosti a programovej koncepcie tohto kolektívu. Slovenský ľudový umelecký kolektív, ktorý už desiatky rokov neodmysliteľne patrí k bratislavskej mestskej časti Rusovce, je profesionálnym telesom, pôsobiaci v oblasti umeleckého spracovania a interpretácie tradičnej ľudovej kultúry na Slovensku od roku 1949 a členovia súboru za tie roky odprezentovali náš folklór takmer vo všetkých krajinách Európy, Ázie, Afriky a Ameriky. Generálny riaditeľ tohto umeleckého telesa, ale aj významnej kultúrnospoločenskej inštitúcie sídliacej v Rusovciach, doc. Mgr. Juraj Hammar Csc., sa snažil vždy udržiavať úzke kontakty s MČ Bratislava – Rusovce. Z jeho iniciatívy sme spoluorganizovali viac podujatí, SĽUK má zamestnaných mnohých ľudí z Rusoviec, často volajú na výpomoc aj brigádnikov z Rusoviec, spolupracujú s miestným pánom farárom, s nezávislými združeniami a miestnymi komunitami, Jednotou dôchodcov a napokon sme začali organizovať aj spoločné medzinárodne podujatia. |
| Ladislav Holásek | Ladislav Holásek stál pri zrode našich popredných zborových telies a má významný podiel na ich umeleckom napredovaní a formovaní. So zborom Slovenskej filharmónie, zborom Opera SND, komorným vokálnym zborom Slovenskí madrigalisti, ako aj Speváckym zborom mesta Bratislavy uskutočnil množstvo koncertov na Slovensku i v zahraničí a získal významné domáce a medzinárodné ocenenia. S týmito umeleckými telesami realizoval rad rozhlasových a televíznych nahrávok i viaceré CD. Na čele Speváckeho zboru mesta Bratislavy stojí nepretržite od roku 1977 ako jeho umelecký vedúci a dirigent. Teleso pod jeho vedením pravidelne umelecky spolupracovalo s poprednými domácimi i zahraničnými orchestrami. Ladislav Holásek sa dlhodobo venoval pedagogickej činnosti. Vyučoval na Konzervatóriu v Bratislave, Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, kde zároveň viedol Akademický dievčenský spevácky zbor. Za svoju doterajšiu umeleckú činnosť získal viacero ocenení. |
| Iveta Kačkovičová | Súčasnosť je príznačná vysokou rozvodovosťou resp. rozpadom rodičovských vzťahov. Osobitne v Bratislavskom kraji je rozvodovosť fenoménom, ktorý veľmi bolestivo zasahuje do života detí. Rodičia sa po rozchode dostávajú do konfliktov a deti často prichádzajú o jedného z rodičov. Konfliktnosť rodičovských rozchodov sa stáva problémom verejného zdravia a systém starostlivosti o maloletých nedokáže dostatočne sanovať zložitú situáciu. V tejto atmosfére je akousi oázou pre pokoj detských duší práca lvety Kačkovičovej, ktorú navrhujeme na ocenenie BSK. Venuje sa sanácii rodinných kríz s cieľom chrániť deťom dobré rodinné vzťahy aj po rozpade rodiny. Ročne pomáha niekoľkým desiatkam rodín, v posledných rokoch vykonala 300 intervencií a pomohla desiatkam detí dostať sa z traumatizujúcich situácií a uchovať si rodinné väzby. Pomáha najmä tam, kde systém rezignoval a vzdal akékoľvek rodinné intervencie. Často sa stáva, že ak si na úradoch sociálnoprávnej ochrany detí nevedia poradiť s prípadom, odporúčajú rodičom l. Kačkovičovú. Za dlhé roky tejto dobrovoľníckej práce sa jej podarilo usporiadať rodinné väzby detí spôsobom, ktorý deťom umožňuje existovať medzi rozdelenými rodičmi bez veľkých tráum a žiť relatívne pokojné detstvo. lveta Kačkovičová sa nadšene zapája aj do rôznych vzdelávacích a osvetových aktivít, a svoje skúsenosti a vedomosti prenáša nielen medzi ďalších aktivistov, ale najmä medzi rodičov, ako prevenciu, a medzi odborných pracovníkov. ktorým, poskytuje spätnú väzbu a pomáha im osvojovať si nové zručnosti pri práci s rodinami. Navrhovaná adeptka na ocenenie sa stala verejne známou odborníčkou na riešenie krízy v rodine a rozsahom svojich aktivít v rámci BSK prispieva k zlepšovaniu života v rozdelených rodinách. Sekundárnym výsledkom tejto dobrovoľníckej práce sú nesporné ekonomické úspory a skvalitňovanie života obyvateľov BSK všeobecne. Pretože je dokázané, že psychická pohoda človeka má priamy vplyv na jeho kvalitu života, pracovnú výkonnosť i na celé svoje okolie, v ktorom funguje – vzťahy v rodine i na pracovisku, medzi blízkymi i priateľmi a dopad na atmosféru v životnom prostredí okolo seba. Navrhujeme udeliť ocenenie BSK lvete Kačkovičovej za dlhodobú úspešnú a verejne prospešnú dobrovoľnícku činnosť pri sanácii rodinných kríz a ochrane dobrých rodinných vzťahov detí z rozdelených rodín. |
| Prom. Ped. Fridrich Kolarovič | Pán Fridrich Kolarovič oslávil v tomto roku 100. výročie narodenia. Dlhoročný pedagóg, viedol ochotnícke divadlá a spevácke zbory, medzi inými i ženský spevácky zbor pri MO Matice Slovenskej v Senci. Pôsobil speváckom zbore slovenských učiteľov 30 rokov a na orgáne hral viac než 70 rokov – v knihe rekordov zapísaný ako najstarší slovenský organista. V miestach svojho pôsobiska bol obrovským pedagogickým a kultúrnym prínosom, o čom svedčí i počet jeho priaznivcov a žiakov, ktorí na neho s láskou a úctou pamätajú. |
| PhDr. Zuzana Gabrišová Košecová | Poslankyňa Msú v Senci druhé volebné obdobie, aktívna činnosť v oblasti sociálnej politiky, aktívna činnosť pri vypracovaní úspešného projektu „Podpora opatrovateľskej služby“ pri ktorom Mesto Senec dosiahlo úsporu na mzdách opatrovateliek počas obdobia 26 mesiacov trvania projektu 222 300 EUR. Počas prvej vlny korona krízy sa dobrovoľne prihlásila do prvej línie v zariadení Domova sociálnych služieb v Pezinku, kde pracovala ako sestra priamo na oddelení pozitívnych klientov. Vypracovala projekt prevencie závislostí na školách s názvom „Pravá tvár návykových látok“, ktorého hlavným cieľom je aby sa žiaci a študenti na základe životných skúseností prednášajúceho sami za seba rozhodli pre život bez drog. |
| Milan Lasica | Docent Milan Lasica je svojím celoživotným dielom neodmysliteľnou súčasťou najkvalitnejšej kultúry na Slovensku. Vyštudoval Vysokú školu múzických umení v Bratislave. Už počas štúdia začal vystupovať s Júliusom Satinským s autorským dialógmi v Tatre. Koncom šesťdesiatych rokov pôsobil v divadle Na Korze. V rokoch 1971 – 1972 sa nerozlučná dvojica udomácnila na doskách kabaretu Večerní Brno. V roku 1972 dostali angažmán v spevohre bratislavskej Novej scény, od roku 1978 účinkovali spolu aj v činohre Novej scény. V roku 1982 sa stal Milan Lasica neoddeliteľnou súčasťou novozaloženého Štúdia L+S, kde je v súčasnosti konateľom. Svoje intelektuálne herectvo využíva Lasica aj vo filmoch. Hral napríklad v snímkach Sladké hry minulého leta (1969), Buldoci a třešně (1981), Srdečný pozdrav ze zeměkoule (1982), Vážení přátelé, áno (1989), Výchova dívek v Čechách (1997), Pasti, pasti, pastičky či Obsluhoval jsem anglického krále (2006). Milan Lasica je známy aj na hudobnej scéne. S Juliusom Satinským a hudobníkom Jarom Filipom vydal album Bolo nás jedenásť (1981), S vetrom o preteky (1982) a My (1987). Svojím zameraním je to herec, textár, spevák, režisér, moderátor, dramatik. Všetky jeho profesijné cesty však spája spoločný fenomén – inteligentný humor. Jeho prínos pre kultúru ďaleko presahuje územie Bratislavského kraja, čoho dôkazom sú i doteraz udelené významné ocenenia tomuto veľkému umelcovi nielen na Slovensku ale i v Čechách. |
| Jozef Leikert | Prof. PhDr. Jozef Leikert, PhD., Litt.D. je úspešný slovenský básnik, spisovateľ, autor literatúry faktu, historik, publicista a vysokoškolský pedagóg. Dve funkčné obdobia bol predsedom Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska, v súčasnosti je predsedom Klubu spisovateľov literatúry faktu a Klubu historikov, výtvarných umelcov a spisovateľov Slovenského zväzu protifašistických bojovník. Založil aj niekoľko rokov viedol Kulturologickú spoločnosť a Spoločnosť Jozefa Kronera. Pracoval v niekoľkých redakciách (Slovenský rozhlas, Smena, Pravda, Expoze) naposledy bol šéfredaktorom Gama magazínu, ktorý bol v tom čase najrozsiahlejší v Československu. Vyše dvadsať rokov pôsobil ako vedecký pracovník Historiského ústavu Slovenskej akadémie vied. Potom bol hovorcom prezidenta slovenskej republiky Rudolfa Schustera, riaditeľom tlačového odboru Kancelárie prezidenta SR a neskôr osobným poradcom prezidenta republiky. Na Filozofickej fakulte Univerzity Konštatína Filozofa v Nitre viedol Katedru kulturológie a neskôr bol dekanom Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy v Bratislave. V súčasnosti pôsobií na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Obnovil Malú galériu Smeny, malú galériu Pravdy, založil Galériu Sala Terrena, Galériu na schodoch a Galériu Karola Kállay. O živote a tvorbe Jozefa leikerta vyšiel zborník Časy a čas (2010) a monografie prof. PhDr. Dalimíra Hajka, DrSc. bBásnický svet Jozefa Leikerta (2017) a Literatúra faktu Jozefa Leikerta (2018). |
| prof. PeadDr. Yvetta Macejková, PhD. | Za celoživotnú pedagogickú prácu v oblasti trénerstva plávania a práce s mládežou na akademickej pôde. 45 rokov sa venuje trénerstvu plávania mládeže na celoslovenskej a klubovej úrovni VŠK ÚK. Držiteľka mnohých ocenení v oblasti vzdelávania a práce s mládežou. Pod jej vedením ako reprezentačnej trénerky získali jej zverenci veľa ocenení, nielen v SR, ale aj na majstrovstvách Európy a sveta. Je členkou mnohých odborných rád a komisií v akademickom prostredí. Je jednou z najuznávanejších odborníkčok pre prípravu teoretických a praktických podkadov na akreditáciu vzdelávania trénerov v Slovenskej republike. Pani profesorka je rodená Bratislavčanka. |
| Prof. RNDr. Jozef Masarik DrSc. | Významnou mierou prispel k rozvoju a vysokej, medzinárodnej zrovnateľnej úrovni Fakulty matematiky, fyziky a informatiky počas jeho pôsobenia vo funckii dekana. V súčasnosti je prorektorom UK pre vedu a doktorandské štúdium . Svojou vedeckou činnosťou pripel k šíreniu dobrého mena slovenskej vedy vo svete. Patrí k najuznávanejším a najcitovanejším slovenským vedcom v zahraničí. Pôsobil v popredných svetových vedeckých centrách a špičkových univerztách. Už ôsmy rok vedie Agentúru na podporu výskumu a vývoja. Za vedecké výsledky a popularizáciu vedy bol mnohonásobne ocenený doma i v zahraničí. Takisto pôsobí v komunálnej politike ako nezávislý poslanec miestneho zastupiteľstva v Záhorskej Bystrici. |
| Jana Matulová | BSK od vzniku pandémie venoval mimoriadnu pozornosť preventívnym opatreniam vo všetkých zariadeniach sociálnych služieb, vrátane domovov sociálnych služieb, zariadení pre seniorov a špecializovaných zariadení. Napriek tomu, Domov sociálnych služieb a zariadení pre seniorov na Hrnčiarskej ul. č. 37, Pezinok, ktorého zriaďovateľom je BSK, bol prvým zariadením na Slovensku, v ktorom bol potvrdený COVID – 19 tak u klientov ako aj u zamestnancov. V zariadení sa poskytuje sociálna služba prevažne ľudom v seniorskom veku s ťažkým zdravotným postihnutím. S narastajúcim počtom klientov s potvrdeným ochorením na COVID – 19 sa situácia v zariadení zhoršovala. Zariadenie bolo uzavreté v karanténe, strážené políciou a armádou. Bojovalo s veľkým nedostatkom zamestnancov, situáciu sťažovali médiá, verejnosť ale i strach a obava o chorých klientov. Bola to práve Janka Matulová, ktorá sa rozhodla pomôcť a využiť svoje skúsenosti s poskytovaním sociálnych služieb a prácou s klientmi. Dobrovoľne vstúpila do toho zariadenia, podrobila sa izolácii a začala v zariadení pracovať ako krízová manažérka. V zariadení v karanténe pracovala 6 týždňov bez prestávky a bez toho, aby zo zariadenia odišla a mohla sa stretnúť so synom a svojou rodinou. Počas pôsobenia v zariadení sa jej podarilo získať posily – odborníkov do rady zamestnancov zariadenia, stabilizovať personál zariadenia, zistiť a saturovať požiadavky zo strany pracovníkov zariadenia, zrevidovať stav OOPP v zariadení, nácvik manipulácie s ochrannými osobnými oblekmi, určiť postupy vyplývajúce z každodennej prevádzky zariadenia, dôsledná a otvorená komunikácia s prijímateľom sociálnych služieb o aktuálnom stave v zariadení a dôvodoch prijatia opatrení, zabezpečiť pravidelnú celoplošnú dezinfekciu zariadenia. Napriek ťažkej situácii bola v zariadení vždy usmiata, zapájala sa do práce nielen odborných, ale aj pomocných prác, dôsledne sledovala zdravotný stav klientov, dbala na ich starostlivosť. PhDr. Jana Matulová je nominovaná za odvahu, nezištnosť a nasadenie vlastného zdravia. Aj vďaka nej je v Domove sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov opäť veselo. Patrí jej veľká vďaka. |
| Ľudmila Moková | Pani Ľudmila Moková oslávila v tomto roku životné jubileum 85 rokov. Je zakladajúcou členkou klubu dôchodcov v Záhorskej Bystrici. Po celý svoj dôchodkový vek, ale aj pred ním, sa venuje činnosti prospešnej seniorom zo Záhorskej Bystrice. Po jej vedením sa členská základňa klubu rozšírila až na 300 členov. Klub sa stal organizáciou s pevne vybudovaným organizačným systémom, využívala vhodné formy a metódy práce pre uspokojovanie potrieb a záujmov seniorov. Podujatia, ktoré pre seniorov organizovala zanechávali v nich nezabudnuteľné zážitky a pocity. Spolupracovala tiež s pracovníkmi miestneho úradu ako členka komisie sociálnych vecí po dobu niekoľkýhch volebných období. Aj po ukončení aktívnej práce predsedníčky klubu dôchodcov pracuje naďalej vo výbrore, spoluorganizuje najmä rekreačné a liečebné pobyty pre nepracujúcich dôchodcov, a to aj niekoľkokrát v roku. Pani Ľudmila Moková má veľmi láskavú a priateľskú povahu, pre ktorú ju majú ľudia radi, obracajú sa na ňu s rôznymi osobnými problémami a starosťami a pokiaľ je to v jej moci, tak im vždy rada pomôže. Za jej obetavú prácu v prospech seniorov Záhorskej Bystrice jej ocenenie právom patrí. |
| Ing. Soňa Molnárová | Ing. Soňu Molnárovú nominuje MČ Bratislava – Vajnory za jej elán, energiu a tvorivé nápady, ktoré počas svojho 30 ročného pôsobenia v samospráve premieňa do každodennej reality, aby sa aj vďaka jej podpore žilo v krajších a lepších Vajnoroch. Ako gestorke pre sociálnu oblasť, za jej dlhoročnú pomoc seniorom a sociálne slabším či odkázaným obyvateľom. Počas tohto obdobia zastávala na miestnom úrade rôzne funkcie, 4 volebné obdobia pôsobí vo funkcii zástupkyne starostu, ako miestna poslankyňa pracuje od roku 1986, je členkou rôznych komisií, miestnej rady a rady školy v ZŠ Kataríny Brúderovej. Podieľa sa na rozvíjaní dlhoročných družobných vzťahov s talianskym mestom Alviano a rakúskym mestom Wolfsthal. Úzko spolupracuje s dvomi seniorskými zduženiami na území MČ, pôsobí 27 rokov v pozícii sobášiacej poslankyne a aktívne sa venuje činnostiam v sociálnej a školskej oblasti. Zúčastňuje sa mnohých charitatívnych podujatí a často ju možno stretnúť s „vysúkanými rukávmi“ pri realizačných prácach a prípravách rôznych kultúrnych a spoločenských podujatí ( Slávnosť vítanie detí do života, Deň seniorov – jubilantov, Deň učiteľov, Vajnory na kolieskach, Vajnorský minimaratón, Jablkové hodovanie, Vajnorská šarkaniáda, Odrazy v zrkadlách, Karneval na ľade, kultúrne leto, Medzinárodný deň žien, Deň matiek…) V roku 2016 jej Združenie ZPOZ človek človek v SR, Ústredná rada Banská Bystrica udelila „ZLATÉ SRDCE za aktívnu prácu pri napĺňaní humánno – občianskeho poslania Združenia ZPOZ človek – človeku SR“. Je aktívnou členkou miestného spolku Slovenského Červeného kríža a študentkou Univerzity tretieho veku, na ktorej vzniku vo Vajnoroch sa významným spôsobom podieľala. Za touto angažovanosťou v celospoločenskom reprezentovaní Vajnor sa skrývajú mnohé hodiny neúnavnej práce, vďaka ktorým prispieva k podpore šírenia a zachovaniu kultúrneho dedičstva a rozvoju tradičných hodnôt vo Vajnoroch. Neustále je vzorom šírenia dobého mena Vajnor doma i v zahraničí. |
| Hilda Múdra | Hilda Múdra je slovenská trénerka krasokorčuľovania rakúskeho pôvodu. Viedla zdravých aj mentálne postihnutých. Pätnásť rokov bol jej zverencom najúspešnejší slovenský krasokorčuliar, olympijský víťaz Ondrej Nepela. Viedla aj Miroslava Šošku, Jozefa Sabovčíka, Mariana Filca, Agnesu Búřilovú a iných. Trénovala aj juhoslovanskú krasokorčuliarku Sandru Dubravičočvú, ktorú doviedla k európskému striebru na sarajevskej zimnej olympiáde 1984. Narodila sa v Rakúsku vo Viedni 1926. V roku 1947 sa vydala za Jozefa Múdreho, odvtedy žije v Bratislave. Na jej počesť sú pomenované medzinárodné majstrovstvá špeciálnych olympiád v krasokorčuľovaní pod názvom Pohár Hildy Múdrej. V roku 2000 prevzala od Prezidenta Rudolfa Schustera cenu za Ondreja Nepelu pre najlepšieho slovenského športovca 20. storočia. |
| Ing. Viliam Nagy | Ing. Viliam Nagy, po nežnej revolúcii sa stal prvým starostom mestskej časti Podunajské Biskupice, kde pôsobil 2 volebné obdobia od roku 1990-1998. Bolo to náročné obdobie, kde bolo treba vybudovať od základov miestny úrad. K Podunajským Biskupiciam sa pričlenili aj Dolné Hony a Medzi Jarkami, ktoré dovtedy patrili pod Obvodný národný výbor Bratislava II. Ako starosta sa aktívne zapojil do tvorby prvého štatútu hlavného mesta Bratislavy, bol aj mestským poslancom. Neskôr sa stal zástupcom prednostu Okresného úradu Bratislava II. Po vytvorení samosprávnych krajov bol prvým riaditeľom Úradu BSK. Činnosť úradu začínali traja ľudia , predseda BSK Ľubo Roman, asistentka Ing. Kropáčková a Ing. Viliam Nagy v dvoch miestnostiach Krajského úradu Bratislava na Staromestskej úlici. V tomto období kreovala činnosť úradu BSK, medzinárodné vzťahy a spolupráca s Rakúskom, s juhomoravským krajom, s Maďarskom, s Čínou (ŠangHai) a s Moskovskou oblasťou, s ktorou mal skúsenosti, nakoľko od roku 1976 do 1982 pracoval v Inštitúte technickej noveliácie RVHP v Moskve, v odbore medzinárodných technologických noriem. Napísal viac publikácií v oblasti územných systémov riadenia akosti výrobkov. Svojou činnosťou významne prispel k rozvoju samosprávneho systému riadenia obcí a miest. |
| MgA. Ľubomír Piktor | Ľubomír Piktor je mimoriadne talentovaný a kreatívny herec, bábkoherec, klaun, divadelník. Celý svoj tvorivý život zasvätil najmä tvorbe pre najmenších, a tak pozitívne ovplyvnil niekoľko generácií detí, o čom svedčia listy aj osobné prejavy vďaky, ktoré dostáva dodnes. V jeho živote je niekoľko výnimočných období, ktoré zanechali výraznú stopu (pôsobenie v jedinečnom divadelnom zoskupení Alfréd a spol. v Prahe, realizácia cyklickej televíznej relácie pre deti Elá hop, spolupráca s Milanom Sladkom na medzinárodnom projekte Figarova svadba…) Najvýraznejšie a najvzácnejšie je však jeho pôsobenie v nezávislom divadle PIKI, ktoré založil spolu s Katarínou Aulitisovou v porevolučnom roku 1990. Divadlo PIKI „vypiplali“ z ničoho, s minimom finančných prostriedkov na renomovanú značku, známu predovšetkým v zahraničí. Piktor s divadlom PIKI prekročil nielen hranice Bratislavského samosprávneho kraja, ale aj Slovenska. Za tridsať rokov existencie Divadla PIKI účinkoval na desiatkach zahraničných divadelných festivalov vo všetkých krajinách Európy, ale aj na iných kontinentoch. Reprezentoval Slovenskú republiku na dňoch slovenskej kultúry v Kanade aj na festivale Eurokids vo Washingtone. Počas svojho tvorivého života bol ocenený na medzinárodných divadelných festivaloch približne päťdesiatimi cenami. Okrem cien za herecké výkony, Grand prix za najlepšie predstavenia, cien za réžiu, choreografiu, imagináciu, kreativitu, či cien detského diváka, treba vyzdvihnúť najmä ceny za najhumánnejšie posolstvo. Tie totiž potvrdzujú, že Ľubomír Piktor – kreatívny človek, talentovaný bábkoherec, charizmatický herec a dojemný klaun, je citlivým tvorcom, pre ktorého je dôležité odovzdávať myšlienku ľudskosti a tolerancie najmladšej generácii. Ľubomír Pitkor tento rok oslávil 60 rokov svojho života, 45 rokov tvorivého života a 30 rokov života Divadla PIKI. Návrh na udelenie Výročnej ceny ho zastihol v plnej životnej sile a energii. Verím, že toto ocenenie by mohol byť nie bodkou, ale impulzom pre jeho ďalšie tvorivé aktivity. |
| Ing.Dorota Pospíšilová, PhD. | Založila veľký sortiment zahraničných odrôd viniča (okolo 1300 kultivarov) ako predpoklad pre vyšľachtenie nových odrôd požadovaných kvalít, najmä v kategórii odrôd stolových a muštových modrých na výrobu červených vín konkurenčnej kvality. Vyšľachtila 24 registrovaných a v Štátnej odrodovej knihe zapísaných prvých nových slovenských odrôd viniča: 3 muštové biele, 9 muštových modrých, 9 veľkoplodých stolových a 3 bezsemenné veľkoplodé stolové. V súčasnosti v roku 2018 založil ďalší Štátny odrodový pokus s tromi novými muštovými odrodami – Inzuchta, Ipeľ a Rubín. Pre tokajskú vinohradnícku oblasť Dorota Pospíšilová vyšľachtia klony tokajských odrôd Furmint, Lipovina a Muškát žltý. Okrem 4 vlastných odborných kníh spolupracovala na 20 odborných knihách a jednom 6 jazyčnom slovníku vinohradnícko – vinárskych termínov. Vydala viac ako stovku vedeckých publikácií v domácich a zahraničných vedeckých periodikách a vyše 350 odborných článkov v rôznych odborných časopisoch. Za svoju činnosť získala viacero ocenení, medzi ktoré sa zaradili: Medaila Československej akadémie poľnohospodárskych vied za rozvoj poľnohospodárskych vied, Štátne vyznamenanie Rád Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne významné zásluhy v oblasti rozvoja vedy v SR, Cenu ministra pôdohospodárstva SR za prínos v slovenskej agrodiplomacii, Krištáľové krídlo a i. |
| Eva Rysová | Energická divadelná, filmová, rozhlasová a televízna herečka pani Eva Rysová oslávila 16. augusta 2020 svoje 88. narodeniny. Známa slovenská herečka stála na divadelných doskách prvýkrát v roku 1955. Začínala ako ochotníčka. Po zavŕšení štúdií na VŠMU nastúpila mladá herečka do Armádneho divadla SNP v Martine. Hrala tiež v nitrianskom i trnavskom divadle. Jej prvou rolou bola Hanka v Karvašovom Pacientovi 113. Od roku 1966 bola stálicou divadla Nová scéna v Bratislave až do roku 2010. Vytvorila tam množstvo zložitých ženských postáv, recitačných vystúpení. Účinkovala v Gladkovej Večenej mladej histórii, vo Wildovom Ideálnom manželovi, Pagnolovom Topáze. Konferovala na estrádach. Ohurovala svojim talentom a šarmom tisícky divákov v desiatkach divadelných inscenácii, televíznych filmov či seriálov a svoje uplatnenie našla aj ako dabingová herečka. Jej hlasom prehovárala na slovenských obrazovkách svetová herecká diva Sofia Loren a Gina Lollobrigida. Nadabovala postavy vo filmoch Pre mňa nehrá blues (1964), Panna zázračnica (1966), Šepkajúci fantóm (1975) či kráľovnú v obľúbenej rozprávke Kráľ Drozdia Brada. Zažiarila tiež napríklad v televíznej inscenácii Mladá mníška (1968) v roly Anny, malú rolu redaktorky Potockej si zahrala v krimi filme Prípad krásnej nerestnice (1973), rolu matky v hudobnej komédii Toto leto doma (1980), v rozprávke Kto chce získať princeznú (1984), v psychologickej dráme Mesto plné dáždnikov (1989) v úlohe Smikovej. Naposledy tešila divákov v televíznom seriáli Búrlive víno. Dlhé roky pôsobila v Slovenskom rozhlase kde nahovorila stovky rozprávok. Na jej nezameniteľnom hlase je odchovaných niekoľko generácii. Ako sama hovorí, je vďačná osudu za to, že dostala takú možnosť pretože podľa nej je rozprávka základ výchovy. Človek sa tam dovzie čo je dobré a čo zlé. Herectvu zasvätila celý svoj život a aktívnou zostala do veľmi vysokého veku. Čo však považuje za ešte väčší úspech ako stvárnenie množstva žánrovo i charakterovo rozmanitých postáv je jej pôsobenie na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave. Do roku 2012 tam vyučovala umelecký prednes a javiskovú reč. Ako pedagogička pôsobila i na Vysokej škole múzických umení. Jej rukami prešli mnohí známi televízni, divadelní a dabingoví herci či operní speváci. Za mnohých môžeme spomenúť zosnulú herečku činohry SND Moniku Potokárovú, muzikálovú herečku a speváčku Andreu Gábrišovú, dabingového a divadelného herca Jakuba Abraháma, herca a operného speváka Filipa Túmu či herca Alexandra Bártu. Jej študentkou bola aj Sisa Lelekes Sklovská, sólista opery SND Pavol Remenár alebo sólista opery SND Ľudovít Ludha, Martin Malachovský a Klaudia Račič Dernerová. V roku 2005 získala cenu Karla Čapka. Sme hrdí, že táto vzácna dáma aj s rodinou je dlhoročnou obyvateľkou Karlovej Vsi a napriek tomu, že sa tu nenarodila sa považuje za Karlovešťanku. V jej úctyhodnom veku neustále sleduje spoločenské dianie a má radosť z každodenných maličkostí. A určite hovoríme za mnohých, že je dobré, že neuprednostnila štúdium architektúry pred štúdiom herectva. |
| PeadDr. Edita Szabóová, PhD. | Menovaná pracuje v odbore predprimárneho vzdelávania 40 rokov, má bohaté teoretické i praktické skúsenosti. Od roku 1980 pôsobí v materskej škole ako učiteľka predprimárneho vzdelávania, od roku 1998 do 2004 sa obohacovala o skúsenosti vedúcej pedagogickej pracovníčky, keď pôsobila ako riaditeľka materskej školy. Od roku 2004 pôsobí i na Katedre predškolskej a elementárnej pedagogiky Pedagogickej fakulty Univerzity J. Selyeho v Komárne, v súčasnosti ako odborný asistent. Aktívne prednáša na rôznych medzinárodných i národných konferenciách, pôsobí ako lektorka profesijného rozvoja, recenzuje atestačné práce a vykonáva funkciu predsedníčky atestačnej komisie v odbore predprimárneho vzdelávania. Je držiteľkou viacerých ocenení za inovačnú pedagogickú činnosť. Je autorkou a spoluautorkou monografií ako i viacerých odborných publikácií, z ktorých sa väčšina využíva i počas výučby v odbore učiteľstvo materskej školy a vychovávateľstvo na úrovni stredoškolského odborného vzdelávania SŠ s VJM v Senci. Tento odbor je aktívny na uvedenej škole od roku 2011, menovaná je jednou z iniciátorov vypracovania študijného programu pre tento odbor. Od začiatku vyučuje predmet pedagogika, vedie pedagogickú prax ako i záujmový krúžok pod názvom Hry v materskej škole, kde zabezpečuje priamy kontakt žiačok s deťmi predškolského veku, čím prispieva k rozvíjaniu ich profesijných praktických kompetencií. Organizuje rôzne odborné dni, napr. návštevu materských škôl s rôznym zameraním v sprievode odborných konzultácií, sprevádza žiačky na Deň otvorených dverí v organizovaní UJS v Komárne, kde majú možnosť pokračovať v štúdiu v materinskom jazyku, oboznamuje žiačky s možnosťami štúdia v odbore na iných vysokých školách a univerzitách. |
| MUDr. Adriana Šimková, PhD. | MUDr. Adriana Šimková pôsobí ako všeobecná lekárka v Pezinku. Je tiež Hlavnou odborníčkou MZ SR pre všeobecné lekárstvo a expertkou na tvorbu štandardných diagnostických a terapeutických medicínskych postupov. Počas vypätej doby pandémie COVID-19 aktívne organizovala a usmerňovala fungovanie všeobecnolekárskej starostlivosti. Keď v apríli 2020 pandémia tragicky zasiahla DSS v Pezinku a nastal akútny problém so zabezpečením zdravotnej starostlivosti pre klientov DSS nakoľko lekárka, ktorá sa starala o klientov pred vypuknutím nákazy, bola v domácej izolácii a po ukončení izolácie už do zariadenia nenastúpila.. Dr. Šimková sa sama ponúkla a dobrovoľne prevzala DSS do svojej starostlivosti. Žiaden iný oslovený lekár nebol ochotný podstúpiť túto rizikovú misiu. Aj vďaka obetavému prístupu a osobnému nasadeniu Dr. Šimkovej bolo možné dostať epidémiu Covid-19 v DSS Pezinok pod kontrolu. Od 1. 7.2020 sa Dr. Šimková stala ošetrujúcou všeobecnou lekárkou klientov DSS a ZPS v Pezinku. |
| Ivan Štrpka | Ivan Štrpka – je slovenský básnik, prozaik a textár, člen básnickej skupiny Osamelí bežci. Osamelý bežec sa okrem písaniu poézie textársky podieľal na jedenástich albumoch hudobníka a speváka Deža Ursinyho ( napr. Pevnina detstva, Nové mapy ticha, Modrý vrch, 4/4 Bez počasia, Zelená , Momentky, do tla či Príbeh). Časť týchto textov vyšla v roku 1998 aj knižne pod názvom Modrý vrch. Ivan Štrpka sa narodil 30. 06. 1944 v Hlohovci. Mladosť prežil na juhozápadom Slovensku. V rokoch 1963 – 1969 študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského španielčinu a slovenčinu. Po kratšom pôsobení v literárnych redakciách Kultúrny život, Mladá tvorba a vo vydavateľstvách Slovenský spisovateľ, Tatran pracoval ako dramaturg pre deti a mládež v Slovenskej televízii v Bratislave. Pre svoje politické názory a postoje nesmel v 70. rokoch publikovať. V druhej polovici 80. rokov sa stal redaktorom Mladých rozletov, potom zástupcom šéfredaktora novovzniknutého Literárneho týždenníka a v rokoch 1990 – 1993 šéfredaktorom Kultúrneho života. Od roku 1999 do roku 2010 bol šéfredaktorom časopisu Romboid. Tvorba Ivana Štrpku ohodnotili Cenou Ivana Krasku za debut (1969), Cenou asociácie spisovateľských organizácií Slovenska (1995), Cenou Dominika Tatarku (1997), Cenou Tatra za umenie (2003) alebo cenou Jána Ondruša (2004). |
| Ján Švehlík | Ján Švehlík je bývalý futbalový reprezentant ČSSR, ktorý svoj futbalový život spojil so Slovanom Bratislava, v ktorého drese pôsobil ako hráč 13 sezón. Po skončení aktívnej kariéry zostal klubu verný naďalej. Pôsobil v ňom ako tréner, športový riaditeľ a v súčasnosti vedúci mužstva. V roku 2020 sa dožil významného životného jubilea a pri tejto príležitosti mu BFZ navrhuje udeliť ocenenie BSK. Pán Švehlík za svoju kariéru získal mnohé ocenenia. V roku 1972 titul ME -Československo do 23r., ME v roku 1976 ME-Československo, Majster Československa – 4x, Víťaz Česko-slovenského pohára 2x, Víťaz Slovenského pohára-4x. Je jedným z najväčších osobností Česko-slovenského, Slovenského a Bratislavského futbalu. |
| MUDr. František Varga | Doktor Varga celý život zasvätil pomoci deťom a tínedžerom. Jeho entuziazmus a láska k svojmu povolaniu, ktoré je pre neho aj poslaním z neho priam srší. Počas svojej kariéry pomohol a naďalej pomáha nespočetnému množstvu detských pacientov. Ku každému pristupuje individuálne a maximálne empaticky. Jeho heslom je, že lekár sa musí vcítiť do každého svojho pacienta a tak k nemu aj pristupovať. Nezanedbá žiadnu maličkosť a je ochotný nezištne pomáhať aj v rámci svojho voľného času mimo ordinačné hodiny, nehľadiac na to či je deň a či noc. Stále sleduje trendy v oblasti pediatrie, navštevuje odborné školenia a semináre. Mnoho však čerpá zo svojich bohatých skúseností a znalostí. Možno preto je až doteraz záujem o jeho odbornú lekársku starostlivosť v celom seneckom okrese obrovský. Počas koronakrízy, aj napriek tomu, že vzhľadom na svoj vek patrí do rizikovej skupiny, ambulanciu nezatvoril, ale ordinoval a pomáhal naďalej. Je to poctivý, erudovaný doktor, ktorý môže byť príkladom pre terajšie, ale aj budúce generácie pediatrov. |
| Magdaléna Vášáryová | Magdaléna Vášáryova je činorodá a úspešná slovenská politička, diplomatka a bývalá herečka. Žije v Bratislave. Ako herečka začínala filmom Senzi mama a o rok neskôr ako 17-ročná filmom Markéta Lazarová. Vďaka snímke Markéta Lazarová sa stala slávnou nielen doma ale i v zahraničí. Počas vysokoškolského štúdia natočila filmy Zbehovia a pútnici Radúz a Mahuliena. Jej domovskými divadelnými scénami boli divadlo Na korze, Nová scéna a Slovenské národne divadlo. Nezabudnuteľný výkon podala vo filme Jiřiho Menzela Postřižiny. V roku 1990 prijala ponuku prezidenta Václava Havla na veľvyslanecký post v Rakúsku. V roku 1999 kandidovala na post prezidentky SR. Následne sa stala slovenskou veľvyslankyňou v Poľsku. Pôsobila tiež ako poslankyňa Národnej rady SR, aj ako štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných veci Slovenskej republiky. V roku 1993 založila Slovenskú spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA), ktorú viedla do roku 2000. V roku 2011 založila MVO Via Cultura, prvý think – thank v oblasti kultúrnej politiky, ktorý vydával internetový časopis Kultúrny kyslík. Od 17.novembra 2013 je predsedníčkou najstaršieho ženského spolu Živena. Venuje sa aktívne publicistike a prednáša na vysokej škole CEVRO v Prahe. |
| Jozef Vengloš | V rokoch 1954 – 1966 hrával na poste stredopoliara v Slovane Bratislava, v roku 1955 získal titul majstra. V úlohe hlavného trénera pôsobil v Sydney Prague (1967 – 1969) a zároveň viedol výber Nového Južného Walesu a Austrálie. V rokoch 1970 – 1972 bol trénerom tímu ČSSR do 23 rokov a priviedol ho k titulu majstra Európy. Od roku 1973 bol asistentom pri seniorskej reprezentácii, s ktorou triumfoval na ME 1976 v Belehrade. V období od roku 1978 do 1982 bol koučom reprezentácie ČSSR, na ME 1980 získal bronz a vybojoval postup na MS 1982. v ďalších rokoch viedol Sporting Lisabon, FC Kuala Lumpur, reprezentáciu Malajzie a v roku 1990 priviedol opäť tím ČSSR na svetový šampionát v Taliansku. Ako prvý tréner mimo Britských ostrovov viedol v pozícii manažéra tímu Aston Villu, kariéru trénera ukončil v roku 2002 v JEF United Ičihara. Je slovenským trénerom storočia, na lavičke reprezentácie ČSSR koučoval rekordných 77 zápasov, slovenskú viedol v 16 stretnutiach (6. 4. 1993 – 15. 6. 1995). |
| JUDr. Ing. Jiří Vlach CSc. | Jiří Vlach 92-ročný známy vďaka mnohým úspechom dosiahnutým jeho cieľavedomosťou, šikovnosťou, a tvrdou prácou počas celého života. Aj napriek tomu, že je pôvodom z Čiech, v Bratislave žije už 66 rokov a Slovensko považuje sa svoj domov. Za prvé a vážne pracovné a spoločenské úspechy jeho života možno považovať vytvorenie metodiky a zavádzanie malej integrácie riadenia stavieb do praxe v spolupráci s ministerstvom stavebníctva a stavebnými národnými podnikmi v 60tzch rokoch 20 storočia. V tomto období sa mu podarilo prežiť aj pád dopravného lietadla pred Brnom na ceste do Prahy. Vďaka svojej odbornosti má na konte mnoho publikácií o metodike riadenia stavieb či článkov v odbornej tlači, dokonca aj vyučoval a prednášal na Stavebnej fakulte STU v Bratislave. Bol členom Česko – Slovenskej vedecko – technickej spoločnosti. Za najvýznamnejšie možno považovať roky 1970 až 1990, kedy začal využívať metódy sieťovej analýzy pre výpočet najvýhodnejšieho harmonogramu postupu stavby v podmienkach digitalizácie s využitím vtedajších sálových počítačov. Tento počin predstavoval na tú dobu obrovský pokrok pre celé Česko-Slovensko. Dnes tento pojem všetci poznajú ako projektové riadenie. Ako jediný zo socialistických krajín bol členom výboru medzinárodnej spoločnosti projektového riadenia IPMA, kde prednášal na jej pravidelných kongresoch v Amsterdame, Štokholme, Birminghame, Petrohrade a Ľubľane. Na Slovensku sa stal prezidentom spoločnosti projektového riadenia a tiež bol členom medzinárodnej organizácie ICIS pre klasifikáciu stavebných prác. Po Nežnej revolúcii v roku 1991 ho ministerstvo výstavby, vďaka jeho znalostiam niekoľkých svetových jazykov, poslalo na školenie o povinnom verejnom obstarávaní, ktoré usporiadalo OECD vo Viedni a v Paríži pre štáty východnej Európy. Bol členom kolektívu pri vytváraní prvého slovenského zákona o verejnom obstarávaní, školil tiež prezidentku Transparency International pani Sičákovú-Beblavú. Na jej návrh bol menovaný členom slovenskej delegácie na rokovaniach o verejnom obstarávaní v Anglicku, USA a Kanade a na konzultáciách v Instanbule, Dubrovníku a v Belehrade. Jiří Vlach bol súčasťou vytvorenia Úradu pre verejné obstarávanie na Slovensku. Ako 74-ročného ho cestou na jednanie na priechode pre chodcov zrazilo auto. Týždeň ležal v kóme a ani táto vážna neho ho nezastihla v boji proti korupcii. Možno povedať, že za svoj dlhý život toho zažil toľko, čo iní nemusia zažiť ani za tri životy. Precestoval celý svet, naučil sa mnohé svetové jazyky, spoznal tisícky zaujímavých a významných ľudí. Nikdy sa nestal členom komunistickej strany, a o to viac sú cenné všetky jeho dosiahnuté úspechy a pozitívny prínos pre spoločnosť, nie len v Bratislave ale aj za hranicami Slovenskej republiky. |
