Výročná cena Samuela Zocha

Výročná cena Samuela Zocha je od roku 2003 každoročne udeľovaná fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré sa významným spôsobom zaslúžili o spoločenský a ekonomický rozvoj Bratislavského samosprávneho kraja a jeho reprezentáciu doma i v zahraničí. Vo výnimočných prípadoch môže byť cena udelená aj zahraničným občanom.

Dr. Samuel Zoch sa narodil v roku 1882 v Cerove. Pôsobil ako evanjelický farár a biskup. V roku 1907 bol zvolený za farára v Modre, kde sa okrem farárskeho úradu ujal správy evanjelického sirotinca, ktorý dobudoval a zorganizoval preň verejnoprospešné zbierky. Na modranskej fare žil spolu s manželkou Marienkou. Medzi jeho blízkych priateľov patrili Štefan Krčméry, Kornel Stodola či Martin Rázus, dôkazom čoho je aj bohatá korešpondencia.

Po roku 1918 sa stal prvým bratislavským županom. Dr. Samuel Zoch je však predovšetkým známy ako autor Martinskej deklarácie, prijatej 30. októbra 1918 v Martine. Od roku 1925 pôsobil ako poslanec Národného zhromaždenia. Svojou všestrannou iniciatívou a túžbou pomáhať ostatným sa zaslúžil o rozvoj modranskej keramickej dielne založením účastinnej spoločnosti Slovenská keramika. Samuel Zoch zomrel v roku 1928 na porážku v bratislavskej nemocnici.

Udelenie výročných cien za rok 2020

• lng.Viliam Nagy
• Ladislav Holásek
• Ján Švehlík
• Eva Rysová
• MgA. Ľubomír Piktor
• Jana Matulová
• Hilda Múdra
• lvan Štrpka
• Jozef Leikert
• Milan Lasica
• Magdaléna Vášáryová
• JUDr. lng. Jiří Vlach CSc.
• lng. Dorota Pospíšilová, PhD
• Jozef Vengloš

Ing. Viliam Nagy
po nežnej revolúcii sa stal prvým starostom mestskej časti Podunajské Biskupice, kde pôsobil 2 volebné obdobia od roku 1990-1998. Bolo to náročné obdobie, kde bolo treba vybudovať od základov miestny úrad. K Podunajským Biskupiciam sa pričlenili aj Dolné Hony a Medzi Jarkami, ktoré dovtedy patrili pod Obvodný národný výbor Bratislava II. Ako starosta sa aktívne zapojil do tvorby prvého štatútu hlavného mesta Bratislavy, bol aj mestským poslancom. Neskôr sa stal zástupcom prednostu Okresného úradu Bratislava II. Po vytvorení samosprávnych krajov bol prvým riaditeľom Úradu BSK. Činnosť úradu začínali traja ľudia , predseda BSK Ľubo Roman, asistentka Ing. Kropáčková a Ing. Viliam Nagy v dvoch miestnostiach Krajského úradu Bratislava na Staromestskej úlici. V tomto období kreovala činnosť úradu BSK, medzinárodné vzťahy a spolupráca s Rakúskom, s juhomoravským krajom, s Maďarskom, s Čínou (ŠangHai) a s Moskovskou oblasťou, s ktorou mal skúsenosti, nakoľko od roku 1976 do 1982 pracoval v Inštitúte technickej noveliácie RVHP v Moskve, v odbore medzinárodných technologických noriem. Napísal viac publikácií v oblasti územných systémov riadenia akosti výrobkov. Svojou činnosťou významne prispel k rozvoju samosprávneho systému riadenia obcí a miest.

Ladislav Holásek
stál pri zrode našich popredných zborových telies a má významný podiel na ich umeleckom napredovaní a formovaní. So zborom Slovenskej filharmónie, zborom Opera SND, komorným vokálnym zborom Slovenskí madrigalisti, ako aj Speváckym zborom mesta Bratislavy uskutočnil množstvo koncertov na Slovensku i v zahraničí a získal významné domáce a medzinárodné ocenenia. S týmito umeleckými telesami realizoval rad rozhlasových a televíznych nahrávok i viaceré CD. Na čele Speváckeho zboru mesta Bratislavy stojí nepretržite od roku 1977 ako jeho umelecký vedúci a dirigent. Teleso pod jeho vedením pravidelne umelecky spolupracovalo s poprednými domácimi i zahraničnými orchestrami. Ladislav Holásek sa dlhodobo venoval pedagogickej činnosti. Vyučoval na Konzervatóriu v Bratislave, Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, kde zároveň viedol Akademický dievčenský spevácky zbor. Za svoju doterajšiu umeleckú činnosť získal viacero ocenení.

MUDr. František Varga
celý život zasvätil pomoci deťom a tínedžerom. Jeho entuziazmus a láska k svojmu povolaniu, ktoré je pre neho aj poslaním z neho priam srší. Počas svojej kariéry pomohol a naďalej pomáha nespočetnému množstvu detských pacientov. Ku každému pristupuje individuálne a maximálne empaticky. Jeho heslom je, že lekár sa musí vcítiť do každého svojho pacienta a tak k nemu aj pristupovať. Nezanedbá žiadnu maličkosť a je ochotný nezištne pomáhať aj v rámci svojho voľného času mimo ordinačné hodiny, nehľadiac na to či je deň a či noc. Stále sleduje trendy v oblasti pediatrie, navštevuje odborné školenia a semináre. Mnoho však čerpá zo svojich bohatých skúseností a znalostí. Možno preto je až doteraz záujem o jeho odbornú lekársku starostlivosť v celom seneckom okrese obrovský. Počas koronakrízy, aj napriek tomu, že vzhľadom na svoj vek patrí do rizikovej skupiny, ambulanciu nezatvoril, ale ordinoval a pomáhal naďalej. Je to poctivý, erudovaný doktor, ktorý môže byť príkladom pre terajšie, ale aj budúce generácie pediatrov.

Ján Švehlík
je bývalý futbalový reprezentant ČSSR, ktorý svoj futbalový život spojil so Slovanom Bratislava, v ktorého drese pôsobil ako hráč 13 sezón. Po skončení aktívnej kariéry zostal klubu verný naďalej. Pôsobil v ňom ako tréner, športový riaditeľ a v súčasnosti vedúci mužstva. V roku 2020 sa dožil významného životného jubilea a pri tejto príležitosti mu BFZ navrhuje udeliť ocenenie BSK. Pán Švehlík za svoju kariéru získal mnohé ocenenia. V roku 1972 titul ME -Československo do 23r., ME v roku 1976 ME-Československo, Majster Československa – 4x, Víťaz Česko-slovenského pohára 2x, Víťaz Slovenského pohára-4x. Je jedným z najväčších osobností Česko-slovenského, Slovenského a Bratislavského futbalu.

Eva Rysová
oslávila 16. augusta 2020 svoje 88. narodeniny. Známa slovenská herečka stála na divadelných doskách prvýkrát v roku 1955. Začínala ako ochotníčka. Po zavŕšení štúdií na VŠMU nastúpila mladá herečka do Armádneho divadla SNP v Martine. Hrala tiež v nitrianskom i trnavskom divadle. Jej prvou rolou bola Hanka v Karvašovom Pacientovi 113. Od roku 1966 bola stálicou divadla Nová scéna v Bratislave až do roku 2010. Vytvorila tam množstvo zložitých ženských postáv, recitačných vystúpení. Účinkovala v Gladkovej Večenej mladej histórii, vo Wildovom Ideálnom manželovi, Pagnolovom Topáze. Konferovala na estrádach. Ohurovala svojim talentom a šarmom tisícky divákov v desiatkach divadelných inscenácii, televíznych filmov či seriálov a svoje uplatnenie našla aj ako dabingová herečka. Jej hlasom prehovárala na slovenských obrazovkách svetová herecká diva Sofia Loren a Gina Lollobrigida. Nadabovala postavy vo filmoch Pre mňa nehrá blues (1964), Panna zázračnica (1966), Šepkajúci fantóm (1975) či kráľovnú v obľúbenej rozprávke Kráľ Drozdia Brada. Zažiarila tiež napríklad v televíznej inscenácii Mladá mníška (1968) v roly Anny, malú rolu redaktorky Potockej si zahrala v krimi filme Prípad krásnej nerestnice (1973), rolu matky v hudobnej komédii Toto leto doma (1980), v rozprávke Kto chce získať princeznú (1984), v psychologickej dráme Mesto plné dáždnikov (1989) v úlohe Smikovej. Naposledy tešila divákov v televíznom seriáli Búrlive víno. Dlhé roky pôsobila v Slovenskom rozhlase kde nahovorila stovky rozprávok. Na jej nezameniteľnom hlase je odchovaných niekoľko generácii. Ako sama hovorí, je vďačná osudu za to, že dostala takú možnosť pretože podľa nej je rozprávka základ výchovy. Človek sa tam dovzie čo je dobré a čo zlé. Herectvu zasvätila celý svoj život a aktívnou zostala do veľmi vysokého veku. Čo však považuje za ešte väčší úspech ako stvárnenie množstva žánrovo i charakterovo rozmanitých postáv je jej pôsobenie na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave. Do roku 2012 tam vyučovala umelecký prednes a javiskovú reč. Ako pedagogička pôsobila i na Vysokej škole múzických umení. Jej rukami prešli mnohí známi televízni, divadelní a dabingoví herci či operní speváci. Za mnohých môžeme spomenúť zosnulú herečku činohry SND Moniku Potokárovú, muzikálovú herečku a speváčku Andreu Gábrišovú, dabingového a divadelného herca Jakuba Abraháma, herca a operného speváka Filipa Túmu či herca Alexandra Bártu. Jej študentkou bola aj Sisa Lelekes Sklovská, sólista opery SND Pavol Remenár alebo sólista opery SND Ľudovít Ludha, Martin Malachovský a Klaudia Račič Dernerová. V roku 2005 získala cenu Karla Čapka. Sme hrdí, že táto vzácna dáma aj s rodinou je dlhoročnou obyvateľkou Karlovej Vsi a napriek tomu, že sa tu nenarodila sa považuje za Karlovešťanku. V jej úctyhodnom veku neustále sleduje spoločenské dianie a má radosť z každodenných maličkostí. A určite hovoríme za mnohých, že je dobré, že neuprednostnila štúdium architektúry pred štúdiom herectva.

MgA. Ľubomír Piktor
je mimoriadne talentovaný a kreatívny herec, bábkoherec, klaun, divadelník. Celý svoj tvorivý život zasvätil najmä tvorbe pre najmenších, a tak pozitívne ovplyvnil niekoľko generácií detí, o čom svedčia listy aj osobné prejavy vďaky, ktoré dostáva dodnes. V jeho živote je niekoľko výnimočných období, ktoré zanechali výraznú stopu (pôsobenie v jedinečnom divadelnom zoskupení Alfréd a spol. v Prahe, realizácia cyklickej televíznej relácie pre deti Elá hop, spolupráca s Milanom Sladkom na medzinárodnom projekte Figarova svadba…) Najvýraznejšie a najvzácnejšie je však jeho pôsobenie v nezávislom divadle PIKI, ktoré založil spolu s Katarínou Aulitisovou v porevolučnom roku 1990. Divadlo PIKI “vypiplali” z ničoho, s minimom finančných prostriedkov na renomovanú značku, známu predovšetkým v zahraničí. Piktor s divadlom PIKI prekročil nielen hranice Bratislavského samosprávneho kraja, ale aj Slovenska. Za tridsať rokov existencie Divadla PIKI účinkoval na desiatkach zahraničných divadelných festivalov vo všetkých krajinách Európy, ale aj na iných kontinentoch. Reprezentoval Slovenskú republiku na dňoch slovenskej kultúry v Kanade aj na festivale Eurokids vo Washingtone. Počas svojho tvorivého života bol ocenený na medzinárodných divadelných festivaloch približne päťdesiatimi cenami. Okrem cien za herecké výkony, Grand prix za najlepšie predstavenia, cien za réžiu, choreografiu, imagináciu, kreativitu, či cien detského diváka, treba vyzdvihnúť najmä ceny za najhumánnejšie posolstvo. Tie totiž potvrdzujú, že Ľubomír Piktor – kreatívny človek, talentovaný bábkoherec, charizmatický herec a dojemný klaun, je citlivým tvorcom, pre ktorého je dôležité odovzdávať myšlienku ľudskosti a tolerancie najmladšej generácii. Ľubomír Pitkor tento rok oslávil 60 rokov svojho života, 45 rokov tvorivého života a 30 rokov života Divadla PIKI. Návrh na udelenie Výročnej ceny ho zastihol v plnej životnej sile a energii. Verím, že toto ocenenie by mohol byť nie bodkou, ale impulzom pre jeho ďalšie tvorivé aktivity.

Jana Matulová
BSK od vzniku pandémie venoval mimoriadnu pozornosť preventívnym opatreniam vo všetkých zariadeniach sociálnych služieb, vrátane domovov sociálnych služieb, zariadení pre seniorov a špecializovaných zariadení. Napriek tomu, Domov sociálnych služieb a zariadení pre seniorov na Hrnčiarskej ul. č. 37, Pezinok, ktorého zriaďovateľom je BSK, bol prvým zariadením na Slovensku, v ktorom bol potvrdený COVID – 19 tak u klientov ako aj u zamestnancov. V zariadení sa poskytuje sociálna služba prevažne ľudom v seniorskom veku s ťažkým zdravotným postihnutím. S narastajúcim počtom klientov s potvrdeným ochorením na COVID – 19 sa situácia v zariadení zhoršovala. Zariadenie bolo uzavreté v karanténe, strážené políciou a armádou. Bojovalo s veľkým nedostatkom zamestnancov, situáciu sťažovali médiá, verejnosť ale i strach a obava o chorých klientov. Bola to práve Janka Matulová, ktorá sa rozhodla pomôcť a využiť svoje skúsenosti s poskytovaním sociálnych služieb a prácou s klientmi. Dobrovoľne vstúpila do toho zariadenia, podrobila sa izolácii a začala v zariadení pracovať ako krízová manažérka. V zariadení v karanténe pracovala 6 týždňov bez prestávky a bez toho, aby zo zariadenia odišla a mohla sa stretnúť so synom a svojou rodinou. Počas pôsobenia v zariadení sa jej podarilo získať posily – odborníkov do rady zamestnancov zariadenia, stabilizovať personál zariadenia, zistiť a saturovať požiadavky zo strany pracovníkov zariadenia, zrevidovať stav OOPP v zariadení, nácvik manipulácie s ochrannými osobnými oblekmi, určiť postupy vyplývajúce z každodennej prevádzky zariadenia, dôsledná a otvorená komunikácia s prijímateľom sociálnych služieb o aktuálnom stave v zariadení a dôvodoch prijatia opatrení, zabezpečiť pravidelnú celoplošnú dezinfekciu zariadenia. Napriek ťažkej situácii bola v zariadení vždy usmiata, zapájala sa do práce nielen odborných, ale aj pomocných prác, dôsledne sledovala zdravotný stav klientov, dbala na ich starostlivosť. PhDr. Jana Matulová je nominovaná za odvahu, nezištnosť a nasadenie vlastného zdravia. Aj vďaka nej je v Domove sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov opäť veselo. Patrí jej veľká vďaka.

Hilda Múdra
je slovenská trénerka krasokorčuľovania rakúskeho pôvodu. Viedla zdravých aj mentálne postihnutých. Pätnásť rokov bol jej zverencom najúspešnejší slovenský krasokorčuliar, olympijský víťaz Ondrej Nepela. Viedla aj Miroslava Šošku, Jozefa Sabovčíka, Mariana Filca, Agnesu Búřilovú a iných. Trénovala aj juhoslovanskú krasokorčuliarku Sandru Dubravičočvú, ktorú doviedla k európskému striebru na sarajevskej zimnej olympiáde 1984. Narodila sa v Rakúsku vo Viedni 1926. V roku 1947 sa vydala za Jozefa Múdreho, odvtedy žije v Bratislave. Na jej počesť sú pomenované medzinárodné majstrovstvá špeciálnych olympiád v krasokorčuľovaní pod názvom Pohár Hildy Múdrej. V roku 2000 prevzala od Prezidenta Rudolfa Schustera cenu za Ondreja Nepelu pre najlepšieho slovenského športovca 20. storočia.

Ivan Štrpka
je slovenský básnik, prozaik a textár, člen básnickej skupiny Osamelí bežci. Osamelý bežec sa okrem písaniu poézie textársky podieľal na jedenástich albumoch hudobníka a speváka Deža Ursinyho ( napr. Pevnina detstva, Nové mapy ticha, Modrý vrch, 4/4 Bez počasia, Zelená , Momentky, do tla či Príbeh). Časť týchto textov vyšla v roku 1998 aj knižne pod názvom Modrý vrch. Ivan Štrpka sa narodil 30. 06. 1944 v Hlohovci. Mladosť prežil na juhozápadom Slovensku. V rokoch 1963 – 1969 študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského španielčinu a slovenčinu. Po kratšom pôsobení v literárnych redakciách Kultúrny život, Mladá tvorba a vo vydavateľstvách Slovenský spisovateľ, Tatran pracoval ako dramaturg pre deti a mládež v Slovenskej televízii v Bratislave. Pre svoje politické názory a postoje nesmel v 70. rokoch publikovať. V druhej polovici 80. rokov sa stal redaktorom Mladých rozletov, potom zástupcom šéfredaktora novovzniknutého Literárneho týždenníka a v rokoch 1990 – 1993 šéfredaktorom Kultúrneho života. Od roku 1999 do roku 2010 bol šéfredaktorom časopisu Romboid. Tvorba Ivana Štrpku ohodnotili Cenou Ivana Krasku za debut (1969), Cenou asociácie spisovateľských organizácií Slovenska (1995), Cenou Dominika Tatarku (1997), Cenou Tatra za umenie (2003) alebo cenou Jána Ondruša (2004).

Prof. PhDr. Jozef Leikert, PhD., Litt.D.
je úspešný slovenský básnik, spisovateľ, autor literatúry faktu, historik, publicista a vysokoškolský pedagóg. Dve funkčné obdobia bol predsedom Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska, v súčasnosti je predsedom Klubu spisovateľov literatúry faktu a Klubu historikov, výtvarných umelcov a spisovateľov Slovenského zväzu protifašistických bojovník. Založil aj niekoľko rokov viedol Kulturologickú spoločnosť a Spoločnosť Jozefa Kronera. Pracoval v niekoľkých redakciách (Slovenský rozhlas, Smena, Pravda, Expoze) naposledy bol šéfredaktorom Gama magazínu, ktorý bol v tom čase najrozsiahlejší v Československu. Vyše dvadsať rokov pôsobil ako vedecký pracovník Historiského ústavu Slovenskej akadémie vied. Potom bol hovorcom prezidenta slovenskej republiky Rudolfa Schustera, riaditeľom tlačového odboru Kancelárie prezidenta SR a neskôr osobným poradcom prezidenta republiky. Na Filozofickej fakulte Univerzity Konštatína Filozofa v Nitre viedol Katedru kulturológie a neskôr bol dekanom Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy v Bratislave. V súčasnosti pôsobií na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Obnovil Malú galériu Smeny, malú galériu Pravdy, založil Galériu Sala Terrena, Galériu na schodoch a Galériu Karola Kállay. O živote a tvorbe Jozefa leikerta vyšiel zborník Časy a čas (2010) a monografie prof. PhDr. Dalimíra Hajka, DrSc. bBásnický svet Jozefa Leikerta (2017) a Literatúra faktu Jozefa Leikerta (2018).

Docent Milan Lasica
je svojím celoživotným dielom neodmysliteľnou súčasťou najkvalitnejšej kultúry na Slovensku. Vyštudoval Vysokú školu múzických umení v Bratislave. Už počas štúdia začal vystupovať s Júliusom Satinským s autorským dialógmi v Tatre. Koncom šesťdesiatych rokov pôsobil v divadle Na Korze. V rokoch 1971 – 1972 sa nerozlučná dvojica udomácnila na doskách kabaretu Večerní Brno. V roku 1972 dostali angažmán v spevohre bratislavskej Novej scény, od roku 1978 účinkovali spolu aj v činohre Novej scény. V roku 1982 sa stal Milan Lasica neoddeliteľnou súčasťou novozaloženého Štúdia L+S, kde je v súčasnosti konateľom. Svoje intelektuálne herectvo využíva Lasica aj vo filmoch. Hral napríklad v snímkach Sladké hry minulého leta (1969), Buldoci a třešně (1981), Srdečný pozdrav ze zeměkoule (1982), Vážení přátelé, áno (1989), Výchova dívek v Čechách (1997), Pasti, pasti, pastičky či Obsluhoval jsem anglického krále (2006). Milan Lasica je známy aj na hudobnej scéne. S Juliusom Satinským a hudobníkom Jarom Filipom vydal album Bolo nás jedenásť (1981), S vetrom o preteky (1982) a My (1987). Svojím zameraním je to herec, textár, spevák, režisér, moderátor, dramatik. Všetky jeho profesijné cesty však spája spoločný fenomén – inteligentný humor. Jeho prínos pre kultúru ďaleko presahuje územie Bratislavského kraja, čoho dôkazom sú i doteraz udelené významné ocenenia tomuto veľkému umelcovi nielen na Slovensku ale i v Čechách.

Magdaléna Vášáryova
je činorodá a úspešná slovenská politička, diplomatka a bývalá herečka. Žije v Bratislave. Ako herečka začínala filmom Senzi mama a o rok neskôr ako 17-ročná filmom Markéta Lazarová. Vďaka snímke Markéta Lazarová sa stala slávnou nielen doma ale i v zahraničí. Počas vysokoškolského štúdia natočila filmy Zbehovia a pútnici Radúz a Mahuliena. Jej domovskými divadelnými scénami boli divadlo Na korze, Nová scéna a Slovenské národne divadlo. Nezabudnuteľný výkon podala vo filme Jiřiho Menzela Postřižiny. V roku 1990 prijala ponuku prezidenta Václava Havla na veľvyslanecký post v Rakúsku. V roku 1999 kandidovala na post prezidentky SR. Následne sa stala slovenskou veľvyslankyňou v Poľsku. Pôsobila tiež ako poslankyňa Národnej rady SR, aj ako štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných veci Slovenskej republiky. V roku 1993 založila Slovenskú spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA), ktorú viedla do roku 2000. V roku 2011 založila MVO Via Cultura, prvý think – thank v oblasti kultúrnej politiky, ktorý vydával internetový časopis Kultúrny kyslík. Od 17.novembra 2013 je predsedníčkou najstaršieho ženského spolu Živena. Venuje sa aktívne publicistike a prednáša na vysokej škole CEVRO v Prahe.

JUDr. Ing. Jiří Vlach CSc.
Jiří Vlach 92-ročný známy vďaka mnohým úspechom dosiahnutým jeho cieľavedomosťou, šikovnosťou, a tvrdou prácou počas celého života. Aj napriek tomu, že je pôvodom z Čiech, v Bratislave žije už 66 rokov a Slovensko považuje sa svoj domov. Za prvé a vážne pracovné a spoločenské úspechy jeho života možno považovať vytvorenie metodiky a zavádzanie malej integrácie riadenia stavieb do praxe v spolupráci s ministerstvom stavebníctva a stavebnými národnými podnikmi v 60tzch rokoch 20 storočia. V tomto období sa mu podarilo prežiť aj pád dopravného lietadla pred Brnom na ceste do Prahy. Vďaka svojej odbornosti má na konte mnoho publikácií o metodike riadenia stavieb či článkov v odbornej tlači, dokonca aj vyučoval a prednášal na Stavebnej fakulte STU v Bratislave. Bol členom Česko – Slovenskej vedecko – technickej spoločnosti. Za najvýznamnejšie možno považovať roky 1970 až 1990, kedy začal využívať metódy sieťovej analýzy pre výpočet najvýhodnejšieho harmonogramu postupu stavby v podmienkach digitalizácie s využitím vtedajších sálových počítačov. Tento počin predstavoval na tú dobu obrovský pokrok pre celé Česko-Slovensko. Dnes tento pojem všetci poznajú ako projektové riadenie. Ako jediný zo socialistických krajín bol členom výboru medzinárodnej spoločnosti projektového riadenia IPMA, kde prednášal na jej pravidelných kongresoch v Amsterdame, Štokholme, Birminghame, Petrohrade a Ľubľane. Na Slovensku sa stal prezidentom spoločnosti projektového riadenia a tiež bol členom medzinárodnej organizácie ICIS pre klasifikáciu stavebných prác. Po Nežnej revolúcii v roku 1991 ho ministerstvo výstavby, vďaka jeho znalostiam niekoľkých svetových jazykov, poslalo na školenie o povinnom verejnom obstarávaní, ktoré usporiadalo OECD vo Viedni a v Paríži pre štáty východnej Európy. Bol členom kolektívu pri vytváraní prvého slovenského zákona o verejnom obstarávaní, školil tiež prezidentku Transparency International pani Sičákovú-Beblavú. Na jej návrh bol menovaný členom slovenskej delegácie na rokovaniach o verejnom obstarávaní v Anglicku, USA a Kanade a na konzultáciách v Instanbule, Dubrovníku a v Belehrade. Jiří Vlach bol súčasťou vytvorenia Úradu pre verejné obstarávanie na Slovensku. Ako 74-ročného ho cestou na jednanie na priechode pre chodcov zrazilo auto. Týždeň ležal v kóme a ani táto vážna neho ho nezastihla v boji proti korupcii. Možno povedať, že za svoj dlhý život toho zažil toľko, čo iní nemusia zažiť ani za tri životy. Precestoval celý svet, naučil sa mnohé svetové jazyky, spoznal tisícky zaujímavých a významných ľudí. Nikdy sa nestal členom komunistickej strany, a o to viac sú cenné všetky jeho dosiahnuté úspechy a pozitívny prínos pre spoločnosť, nie len v Bratislave ale aj za hranicami Slovenskej republiky.

Ing.Dorota Pospíšilová, PhD.
Založila veľký sortiment zahraničných odrôd viniča (okolo 1300 kultivarov) ako predpoklad pre vyšľachtenie nových odrôd požadovaných kvalít, najmä v kategórii odrôd stolových a muštových modrých na výrobu červených vín konkurenčnej kvality. Vyšľachtila 24 registrovaných a v Štátnej odrodovej knihe zapísaných prvých nových slovenských odrôd viniča: 3 muštové biele, 9 muštových modrých, 9 veľkoplodých stolových a 3 bezsemenné veľkoplodé stolové. V súčasnosti v roku 2018 založil ďalší Štátny odrodový pokus s tromi novými muštovými odrodami – Inzuchta, Ipeľ a Rubín. Pre tokajskú vinohradnícku oblasť Dorota Pospíšilová vyšľachtia klony tokajských odrôd Furmint, Lipovina a Muškát žltý. Okrem 4 vlastných odborných kníh spolupracovala na 20 odborných knihách a jednom 6 jazyčnom slovníku vinohradnícko – vinárskych termínov. Vydala viac ako stovku vedeckých publikácií v domácich a zahraničných vedeckých periodikách a vyše 350 odborných článkov v rôznych odborných časopisoch. Za svoju činnosť získala viacero ocenení, medzi ktoré sa zaradili: Medaila Československej akadémie poľnohospodárskych vied za rozvoj poľnohospodárskych vied, Štátne vyznamenanie Rád Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne významné zásluhy v oblasti rozvoja vedy v SR, Cenu ministra pôdohospodárstva SR za prínos v slovenskej agrodiplomacii, Krištáľové krídlo a i.

Jozef Vengloš
V rokoch 1954 – 1966 hrával na poste stredopoliara v Slovane Bratislava, v roku 1955 získal titul majstra. V úlohe hlavného trénera pôsobil v Sydney Prague (1967 – 1969) a zároveň viedol výber Nového Južného Walesu a Austrálie. V rokoch 1970 – 1972 bol trénerom tímu ČSSR do 23 rokov a priviedol ho k titulu majstra Európy. Od roku 1973 bol asistentom pri seniorskej reprezentácii, s ktorou triumfoval na ME 1976 v Belehrade. V období od roku 1978 do 1982 bol koučom reprezentácie ČSSR, na ME 1980 získal bronz a vybojoval postup na MS 1982. v ďalších rokoch viedol Sporting Lisabon, FC Kuala Lumpur, reprezentáciu Malajzie a v roku 1990 priviedol opäť tím ČSSR na svetový šampionát v Taliansku. Ako prvý tréner mimo Britských ostrovov viedol v pozícii manažéra tímu Aston Villu, kariéru trénera ukončil v roku 2002 v JEF United Ičihara. Je slovenským trénerom storočia, na lavičke reprezentácie ČSSR koučoval rekordných 77 zápasov, slovenskú viedol v 16 stretnutiach (6. 4. 1993 – 15. 6. 1995).

PeadDr. Edita Szabóová, PhD.
Menovaná pracuje v odbore predprimárneho vzdelávania 40 rokov, má bohaté teoretické i praktické skúsenosti. Od roku 1980 pôsobí v materskej škole ako učiteľka predprimárneho vzdelávania, od roku 1998 do 2004 sa obohacovala o skúsenosti vedúcej pedagogickej pracovníčky, keď pôsobila ako riaditeľka materskej školy. Od roku 2004 pôsobí i na Katedre predškolskej a elementárnej pedagogiky Pedagogickej fakulty Univerzity J. Selyeho v Komárne, v súčasnosti ako odborný asistent. Aktívne prednáša na rôznych medzinárodných i národných konferenciách, pôsobí ako lektorka profesijného rozvoja, recenzuje atestačné práce a vykonáva funkciu predsedníčky atestačnej komisie v odbore predprimárneho vzdelávania. Je držiteľkou viacerých ocenení za inovačnú pedagogickú činnosť. Je autorkou a spoluautorkou monografií ako i viacerých odborných publikácií, z ktorých sa väčšina využíva i počas výučby v odbore učiteľstvo materskej školy a vychovávateľstvo na úrovni stredoškolského odborného vzdelávania SŠ s VJM v Senci. Tento odbor je aktívny na uvedenej škole od roku 2011, menovaná je jednou z iniciátorov vypracovania študijného programu pre tento odbor. Od začiatku vyučuje predmet pedagogika, vedie pedagogickú prax ako i záujmový krúžok pod názvom Hry v materskej škole, kde zabezpečuje priamy kontakt žiačok s deťmi predškolského veku, čím prispieva k rozvíjaniu ich profesijných praktických kompetencií. Organizuje rôzne odborné dni, napr. návštevu materských škôl s rôznym zameraním v sprievode odborných konzultácií, sprevádza žiačky na Deň otvorených dverí v organizovaní UJS v Komárne, kde majú možnosť pokračovať v štúdiu v materinskom jazyku, oboznamuje žiačky s možnosťami štúdia v odbore na iných vysokých školách a univerzitách.

PhDr. Zuzana Gabrišová Košecová
Poslankyňa Msú v Senci druhé volebné obdobie, aktívna činnosť v oblasti sociálnej politiky, aktívna činnosť pri vypracovaní úspešného projektu “Podpora opatrovateľskej služby” pri ktorom Mesto Senec dosiahlo úsporu na mzdách opatrovateliek počas obdobia 26 mesiacov trvania projektu 222 300 EUR. Počas prvej vlny korona krízy sa dobrovoľne prihlásila do prvej línie v zariadení Domova sociálnych služieb v Pezinku, kde pracovala ako sestra priamo na oddelení pozitívnych klientov. Vypracovala projekt prevencie závislostí na školách s názvom “Pravá tvár návykových látok”, ktorého hlavným cieľom je aby sa žiaci a študenti na základe životných skúseností prednášajúceho sami za seba rozhodli pre život bez drog.

Mgr. Helena Čajková
Narhujem ocenenie BSK pani Mgr. Helene Čajkovej, dlhoročnej učiteľke Základnej umeleckej školy Senci. V ZUŠ pôsobila od roku 1983 do roku 2017, odbor literárno-dramatický. Zanechala výraznú stopu na kultúrnom dianí v meste Senec. Mnohé kultúrne akcie v Senci moderovala a zásobovala nespočetnými divadelnými vystúpeniami a prednesmi svojich zverencov. Organizovala dlhé roky s odborom školstva okresné kolá súťaže Hviezdoslalvov Kubín a Šaliansky Maťko. Pozyvala do porôt odborníkov profesionálnych hercov, aby tak hodnotenie prednesov, rady pre recitátorov a objektivita súťaže boli čo najpresevedčivejšie. So svojimi žiakmi viedla niekoľko rokov detskú porotu na krajskej súťaži Hviezdoslavov Kubín, ktorá má na úrovni kraja názov Bratislavské metamorfózy. S divadelnými predstaveniami svojich zverencov sa zúčasťnovali na krajských súťažiach Malá Tália. Z radov žiakov vyšli také osobnosti ako je herec David Hartl a Andrea Sabová. Ako členka MO Matice slovenskej v Senci robila aj v súčastnosti robí dramaturgiu spevácke zbory zo západného Slovenska a profesionálych hercov – recitátorov. Okrem svojej učiteľskej práce so žiakmi na ZUŠ sa venovala aj kultúrnym aktivitám v meste Senec. Moderovala nielen interné a školské koncery, moderovala a recitovala na akciách Mestského úradu, Červeného kríža, Jednoty dôchodcov, Matice slovenskej, vo farnosti v Senci, Mestského kultúrneho strediska a mestskej knižnice v Senci. Za svoju prácu v oblasti kultúry mesta získala Cenu mesta Senec i Cenu primátora mesta Senec. Aj po odchode na zaslúžený dôchodok je stále aktívna, je vyhľadávaným pedagógom, stále pomáha deťom rovzíjať talent, či odbúravať komunikačné bloky, konzultuje jazykovedné otázky. Ak by sme mali charakterivať jej prácu, je jednožnačne v hľadaní, budovaní a raste detského talentu, vnášaní kultúry do každodenného života Senčanov. Všetky mimoškoské aktivity a aktivity mimo pracovnej doby, ktorých za tie roky bolo stovky vždy robila nezištne bez nárokov na honorár. Veríme, že láska k umeniu jej vydrží ešte veľmi dlho a ani vek ju neodradí pokračovať v šírení krásna medzi ľuďmi. V rokoch 2018 a 2019 recitovala na súťaži seniorov, ktoré organizuje Jednota dôchodcov na Slovensku. Získala prvé miesto v krajskej súťaži a úspešne reprezentovala krajskú organizáciu na celoslovenskej úrovni.

prof. PeadDr. Yvetta Macejková, PhD.
Za celoživotnú pedagogickú prácu v oblasti trénerstva plávania a práce s mládežou na akademickej pôde. 45 rokov sa venuje trénerstvu plávania mládeže na celoslovenskej a klubovej úrovni VŠK ÚK. Držiteľka mnohých ocenení v oblasti vzdelávania a práce s mládežou. Pod jej vedením ako reprezentačnej trénerky získali jej zverenci veľa ocenení, nielen v SR, ale aj na majstrovstvách Európy a sveta. Je členkou mnohých odborných rád a komisií v akademickom prostredí. Je jednou z najuznávanejších odborníkčok pre prípravu teoretických a praktických podkadov na akreditáciu vzdelávania trénerov v Slovenskej republike. Pani profesorka je rodená Bratislavčanka.

Prof. RNDr. Jozef Masarik DrSc.
Významnou mierou prispel k rozvoju a vysokej, medzinárodnej zrovnateľnej úrovni Fakulty matematiky, fyziky a informatiky počas jeho pôsobenia vo funckii dekana. V súčasnosti je prorektorom UK pre vedu a doktorandské štúdium . Svojou vedeckou činnosťou pripel k šíreniu dobrého mena slovenskej vedy vo svete. Patrí k najuznávanejším a najcitovanejším slovenským vedcom v zahraničí. Pôsobil v popredných svetových vedeckých centrách a špičkových univerztách. Už ôsmy rok vedie Agentúru na podporu výskumu a vývoja. Za vedecké výsledky a popularizáciu vedy bol mnohonásobne ocenený doma i v zahraničí. Takisto pôsobí v komunálnej politike ako nezávislý poslanec miestneho zastupiteľstva v Záhorskej Bystrici.

Ľudmila Moková
Pani Ľudmila Moková oslávila v tomto roku životné jubileum 85 rokov. Je zakladajúcou členkou klubu dôchodcov v Záhorskej Bystrici. Po celý svoj dôchodkový vek, ale aj pred ním, sa venuje činnosti prospešnej seniorom zo Záhorskej Bystrice. Po jej vedením sa členská základňa klubu rozšírila až na 300 členov. Klub sa stal organizáciou s pevne vybudovaným organizačným systémom, využívala vhodné formy a metódy práce pre uspokojovanie potrieb a záujmov seniorov. Podujatia, ktoré pre seniorov organizovala zanechávali v nich nezabudnuteľné zážitky a pocity. Spolupracovala tiež s pracovníkmi miestneho úradu ako členka komisie sociálnych vecí po dobu niekoľkýhch volebných období. Aj po ukončení aktívnej práce predsedníčky klubu dôchodcov pracuje naďalej vo výbrore, spoluorganizuje najmä rekreačné a liečebné pobyty pre nepracujúcich dôchodcov, a to aj niekoľkokrát v roku. Pani Ľudmila Moková má veľmi láskavú a priateľskú povahu, pre ktorú ju majú ľudia radi, obracajú sa na ňu s rôznymi osobnými problémami a starosťami a pokiaľ je to v jej moci, tak im vždy rada pomôže. Za jej obetavú prácu v prospech seniorov Záhorskej Bystrice jej ocenenie právom patrí.

Iveta Kačkovičová
Súčasnosť je príznačná vysokou rozvodovosťou resp. rozpadom rodičovských vzťahov. Osobitne v Bratislavskom kraji je rozvodovosť fenoménom, ktorý veľmi bolestivo zasahuje do života detí. Rodičia sa po rozchode dostávajú do konfliktov a deti často prichádzajú o jedného z rodičov. Konfliktnosť rodičovských rozchodov sa stáva problémom verejného zdravia a systém starostlivosti o maloletých nedokáže dostatočne sanovať zložitú situáciu. V tejto atmosfére je akousi oázou pre pokoj detských duší práca lvety Kačkovičovej, ktorú navrhujeme na ocenenie BSK. Venuje sa sanácii rodinných kríz s cieľom chrániť deťom dobré rodinné vzťahy aj po rozpade rodiny. Ročne pomáha niekoľkým desiatkam rodín, v posledných rokoch vykonala 300 intervencií a pomohla desiatkam detí dostať sa z traumatizujúcich situácií a uchovať si rodinné väzby. Pomáha najmä tam, kde systém rezignoval a vzdal akékoľvek rodinné intervencie. Často sa stáva, že ak si na úradoch sociálnoprávnej ochrany detí nevedia poradiť s prípadom, odporúčajú rodičom l. Kačkovičovú. Za dlhé roky tejto dobrovoľníckej práce sa jej podarilo usporiadať rodinné väzby detí spôsobom, ktorý deťom umožňuje existovať medzi rozdelenými rodičmi bez veľkých tráum a žiť relatívne pokojné detstvo. lveta Kačkovičová sa nadšene zapája aj do rôznych vzdelávacích a osvetových aktivít, a svoje skúsenosti a vedomosti prenáša nielen medzi ďalších aktivistov, ale najmä medzi rodičov, ako prevenciu, a medzi odborných pracovníkov. ktorým, poskytuje spätnú väzbu a pomáha im osvojovať si nové zručnosti pri práci s rodinami. Navrhovaná adeptka na ocenenie sa stala verejne známou odborníčkou na riešenie krízy v rodine a rozsahom svojich aktivít v rámci BSK prispieva k zlepšovaniu života v rozdelených rodinách. Sekundárnym výsledkom tejto dobrovoľníckej práce sú nesporné ekonomické úspory a skvalitňovanie života obyvateľov BSK všeobecne. Pretože je dokázané, že psychická pohoda človeka má priamy vplyv na jeho kvalitu života, pracovnú výkonnosť i na celé svoje okolie, v ktorom funguje – vzťahy v rodine i na pracovisku, medzi blízkymi i priateľmi a dopad na atmosféru v životnom prostredí okolo seba. Navrhujeme udeliť ocenenie BSK lvete Kačkovičovej za dlhodobú úspešnú a verejne prospešnú dobrovoľnícku činnosť pri sanácii rodinných kríz a ochrane dobrých rodinných vzťahov detí z rozdelených rodín.

Prof. Ing. Jozef Bača CSc.
Vysokoškolský pedagóg, vedec, bývalý vedúci Katedry tvárnenia MTF STU. Vedecký rast Jozefa Baču bol poznamenaný dobou, v ktorej sme v nedávnej minulosti žili, a preto kandidátsku prácu v odbore Strojárska technológia mohol úspešne obhájiť až v roku 1990. V tomto istom roku mu bola na základe habilitačného konania udelená hodnosť docenta. Habilitačnú prácu obhájil na tému Príspevok k problematike výroby dutinových nástrojov tvárnením. V inauguračnom konaní v roku 1995 predniesol prednášku z oblasti nekonvenčných technológii na tému Možnosti výroby dutinových nástrojov z bimetalických materiálov nekonvenčnými metódami tvárnenia. V roku 1996 ho prezident SR vymenoval za profesora. Prof. Ing. Jozef Bača, CSc. celú svoju pracovnú činnosť zasvätil pedagogickej práci na SVŠT, neskôr na STU sa významnou mierou zaslúžil o rozvoj vedy a vzdelávania a tým sa významne podieľal na výchove novej technickej inteligencie. Výsledky výskumnej práce predstavujú viac ako tri stovky pôvodných prác. V oblasti tvárnenia mu bola udelené viac ako tri desiatky patentov, množstvo zlepšovacích návrhov, veľký počet vedecko – technických projektov riešených na základe objednávok z praxe. Je špičkou doma i v zahraničí v oblasti vysoko parametrického tvárnenia. V roku 2008 bol vymenovaný za emeritného profesora STU v Bratislave. O význame jeho činnosti svedčí aj to, že má celý rad citácií vyžiadaných prednášok prednesených na medzinárodných konferenciách doma i v zahraničí. Z odboru napísal 8 vysokoškolských skrípt a 2 vysokoškolské učebnice.

Ing. Soňa Molnárova
Ing. Soňu Molnárovú nominuje MČ Bratislava – Vajnory za jej elán, energiu a tvorivé nápady, ktoré počas svojho 30 ročného pôsobenia v samospráve premieňa do každodennej reality, aby sa aj vďaka jej podpore žilo v krajších a lepších Vajnoroch. Ako gestorke pre sociálnu oblasť, za jej dlhoročnú pomoc seniorom a sociálne slabším či odkázaným obyvateľom. Počas tohto obdobia zastávala na miestnom úrade rôzne funkcie, 4 volebné obdobia pôsobí vo funkcii zástupkyne starostu, ako miestna poslankyňa pracuje od roku 1986, je členkou rôznych komisií, miestnej rady a rady školy v ZŠ Kataríny Brúderovej. Podieľa sa na rozvíjaní dlhoročných družobných vzťahov s talianskym mestom Alviano a rakúskym mestom Wolfsthal. Úzko spolupracuje s dvomi seniorskými zduženiami na území MČ, pôsobí 27 rokov v pozícii sobášiacej poslankyne a aktívne sa venuje činnostiam v sociálnej a školskej oblasti. Zúčastňuje sa mnohých charitatívnych podujatí a často ju možno stretnúť s “vysúkanými rukávmi” pri realizačných prácach a prípravách rôznych kultúrnych a spoločenských podujatí ( Slávnosť vítanie detí do života, Deň seniorov – jubilantov, Deň učiteľov, Vajnory na kolieskach, Vajnorský minimaratón, Jablkové hodovanie, Vajnorská šarkaniáda, Odrazy v zrkadlách, Karneval na ľade, kultúrne leto, Medzinárodný deň žien, Deň matiek…) V roku 2016 jej Združenie ZPOZ človek človek v SR, Ústredná rada Banská Bystrica udelila “ZLATÉ SRDCE za aktívnu prácu pri napĺňaní humánno – občianskeho poslania Združenia ZPOZ človek – človeku SR”. Je aktívnou členkou miestného spolku Slovenského Červeného kríža a študentkou Univerzity tretieho veku, na ktorej vzniku vo Vajnoroch sa významným spôsobom podieľala. Za touto angažovanosťou v celospoločenskom reprezentovaní Vajnor sa skrývajú mnohé hodiny neúnavnej práce, vďaka ktorým prispieva k podpore šírenia a zachovaniu kultúrneho dedičstva a rozvoju tradičných hodnôt vo Vajnoroch. Neustále je vzorom šírenia dobého mena Vajnor doma i v zahraničí.

Prom. Ped. Fridrich Kolarovič
Pán Fridrich Kolarovič oslávil v tomto roku 100. výročie narodenia. Dlhoročný pedagóg, viedol ochotnícke divadlá a spevácke zbory, medzi inými i ženský spevácky zbor pri MO Matice Slovenskej v Senci. Pôsobil speváckom zbore slovenských učiteľov 30 rokov a na orgáne hral viac než 70 rokov – v knihe rekordov zapísaný ako najstarší slovenský organista. V miestach svojho pôsobiska bol obrovským pedagogickým a kultúrnym prínosom, o čom svedčí i počet jeho priaznivcov a žiakov, ktorí na neho s láskou a úctou pamätajú.

Prof. PeadDr. Zsolt Cséfalvay, PhD.
Prof. PeadDr. Zsolt Cséfalvay, PhD. Odborník, klinický logopéd, roku 2013 Profesor logopédie ku komunikácii, správnej reči pomohol mnohým deťom, mladým i starším. Je viceprezident Slovenskej asociácie logopédov, profesorom na Katedre logopédie PdF UK od roku 2013. Zastáva, alebo zastával množstvo funkcií. Spomeňme napríklad členstvo vo Vedeckej rade Univerzity Komenského v Bratislave od r. 2019, ďalej členstvo v odborovej komisii PhD. v odbore neurovedy na Masarykovej univerzite v Brne v rokoch 2014 až 2018. Je aj zástupcom Slovenskej asociácie logopédov v Stálej komisii logopédov v EÚ. Získal množstvo grantov, z tých posledných dvoch spomeňme Grand na tému Narušená komunikačná schopnosť pri Parkinsonovej chorobe, alebo aj na tému Hodnotenie zrozumiteľnosti reči u detí a dospelých. Zsolt Cséfalvay je autorom, či spoluautorom množstva vedeckých prác, publikácií a analýz. V období 1986 – 1998 pôsobil na I. neurologickej klinike Fakultnej nemocnice v Bratislave ako klinický logopéd. Od založenia Slovenskej asociácie logopédov až doteraz, je členom jeho predsedníctva. Absolvoval niekoľko krátkodobých štúdijných pobytov v Kanade, vo Švédsku, Nórsku, Švajčiarsku. Viac ako 30 rokov sa venuje výskumu afázie a dyzartrie, s osobitným akcentom na diagnostiku a terapiu základných neurogénnych porúch komunikácie.

Juraj Hammar
Už celé desaťročie uplynulo odvtedy ako minister kultúry odovzdal menovací dekrét Jurajovi Hammarovi a pri tejto príležitosti ho vyzval ako nového generálneho riaditeľa Slovenského ľudového umeleckého kolektívu k rozšíreniu náplne činnosti a programovej koncepcie tohto kolektívu. Slovenský ľudový umelecký kolektív, ktorý už desiatky rokov neodmysliteľne patrí k bratislavskej mestskej časti Rusovce, je profesionálnym telesom, pôsobiaci v oblasti umeleckého spracovania a interpretácie tradičnej ľudovej kultúry na Slovensku od roku 1949 a členovia súboru za tie roky odprezentovali náš folklór takmer vo všetkých krajinách Európy, Ázie, Afriky a Ameriky. Generálny riaditeľ tohto umeleckého telesa, ale aj významnej kultúrnospoločenskej inštitúcie sídliacej v Rusovciach, doc. Mgr. Juraj Hammar Csc., sa snažil vždy udržiavať úzke kontakty s MČ Bratislava – Rusovce. Z jeho iniciatívy sme spoluorganizovali viac podujatí, SĽUK má zamestnaných mnohých ľudí z Rusoviec, často volajú na výpomoc aj brigádnikov z Rusoviec, spolupracujú s miestným pánom farárom, s nezávislými združeniami a miestnymi komunitami, Jednotou dôchodcov a napokon sme začali organizovať aj spoločné medzinárodne podujatia.

PeadDr. Mária Čunderlíková
PeadDr. Mária Čunderlíková je riaditeľkou centra MEMORY, od jeho založenia t. .j. 20 rokov. Centrum MEMORY n.o. je organizácia, ktorá poskytuje komplexné služby ľuďom s poruchami pamäti a Alzheimerovou chorobou. Je to jediné centrum na Slovensku svojho druhu. Obrovská zásluha za dlhoročné a s úspešné vedenie organizácie patrí práve našej pani riaditeľke. Pani riaditeľka je tiež liečebnou pedagogičkou s dlhoročnými skúsenosťami v práci s ľuďmi s demenciou aj certifikovanou trénerkou pamäti. Zároveň pôsobí aj ako garantka vzdelávacích programov pre pracovníkov v sociálnych službách a v zdravotníctve s problematikou demencií. Je podpredsedníčkou Slovenskej Alzheimerovej spoločnosti a autorkou edukačných materiálov pre opatrovateľov. Od roku 2014 je hlavnou odborníčkou Ministerstva zdravotníctva SR pre liečebnú pedagogiku. V tomto roku oslávila významné životné jubileum a radi by sme tak ocenili jej nesmiernu pomoc a službu klientom s demenciou a v neposlednom rade aj ich rodinám, ktorých edukácia a podpora patrí k významným činnostiam nášho Centra. Publikacie: Aby pamäť lepšie pracovala; Aj s Alzeimerovou chorobou sa to dá….; Aktívny aj vo vyššom veku; zdokonaľujeme si svoju pamäť; Tréning pamäti pre každého.

MUDr. Adriana Šimková, PhD.
MUDr. Adriana Šimková pôsobí ako všeobecná lekárka v Pezinku. Je tiež Hlavnou odborníčkou MZ SR pre všeobecné lekárstvo a expertkou na tvorbu štandardných diagnostických a terapeutických medicínskych postupov. Počas vypätej doby pandémie COVID-19 aktívne organizovala a usmerňovala fungovanie všeobecnolekárskej starostlivosti. Keď v apríli 2020 pandémia tragicky zasiahla DSS v Pezinku a nastal akútny problém so zabezpečením zdravotnej starostlivosti pre klientov DSS nakoľko lekárka, ktorá sa starala o klientov pred vypuknutím nákazy, bola v domácej izolácii a po ukončení izolácie už do zariadenia nenastúpila.. Dr. Šimková sa sama ponúkla a dobrovoľne prevzala DSS do svojej starostlivosti. Žiaden iný oslovený lekár nebol ochotný podstúpiť túto rizikovú misiu. Aj vďaka obetavému prístupu a osobnému nasadeniu Dr. Šimkovej bolo možné dostať epidémiu Covid-19 v DSS Pezinok pod kontrolu. Od 1. 7.2020 sa Dr. Šimková stala ošetrujúcou všeobecnou lekárkou klientov DSS a ZPS v Pezinku.

JUDr. Anton Blaha
JUDr. Anton Blaha je niekoľko desaťročí, vlastne celú časť svojho produktívneho veku Bratislavčan. V roku 1956 bol jedným z hlavných organizátorov “Pyžamovej revolúcie”, vzbury vysokoškolákov proti vtedajšiemu režimu, pre ktorú musel opustiť vysokú školu a bol navrhnutý na vylúčenie zo všetkých vysokých škôl v bývalom Československu. Následne pracoval ako robotník v prístave v Bratislave. Po výrobnej praxi požiadal o možnosť pokračovať v štúdiu, čo mu bolo umožnené a vysokú školu ukončil v roku 1959. Po absolvovaní vysokej školy začal pracovať v advokácii a neskôr na ďalších právnickych pozíciách. Po novembri 1989 bol vedúcim kolektívu, ktorý pripravil prvý návrh zákona o súkromnej profesii v bývalom Československu – advokácie, ktorý bol v apríli 1990 schválený Slovenskou národnou radou. V roku 1990 bol zvolený za prvého predsedu Slovenskej advokátskej komory a následne za jej podpredsedu, v rokoch 1990 – 1997. Dodnes je členom jej skúšobnej komisie pre advokátske skúšky a členom Pracovnej komisie pre históriu advokácie. V roku 1990 založil spolu s kolegami súkromnú advokátsku kanceláriu, ktorá doteraz funguje. Od sedemdesiatych rokov viedol Basketbalový klub Internacionál Slovnaft, s ktorým bol štyrikrát majstrom Československa. V tomto období spolupracoval a podporoval umelecké a občianske aktivity napr. prof. V. Hložnika, akad. sochára A. Trizuljaka a Galandovcov. Za knihu súdnych príbehov “Manderla a Modrý Maurícius”, ktoré zväčša pochádzajú zo Starého Mesta získal v r. 2016 v Čechách hlavnú medzinárodnú cenu E. E. Kischa.

MUDr. Natália Dimová
Pani doktorka pracuje na ambulancii a stacionári nielen ako zamestnanec, ale do svojej práce vnáša entuziazmus a svoje srdce. Výsledky celého kolektívu pracoviska pedo-psychiatrickej ambulancie a stacionáru sú výborné. Po rokoch si pacienti a ich rodičia s láskou spomínajú na starostlivosť a hlavne výrazné zlepšenie zdravotného stavu malých pacientov. Často a do hĺbky konzultuje s kolegami z tej istej odbornosti ale aj s kolegami z odlišných odborností, aby dosiahla úplný obraz o pacientovi a vedela zvoliť najlepšiu cestu liečby. Pani doktorka pracuje na základe licencie ako súdny znalec vo svojom odbore. Takéto pôsobenie je mimoriadne náročné časovo aj emocionálne. Zvláda to však úžasne a s profesionálnym nadhľadom. Pri našich rozhovoroch často odznelo od nej to že “nie je dostatočné liečiť len dieťa, treba veľmi často liečiť rodinu ako celok”.

Ing. Ing arch. Peter Derevenec
Občianske združenie Naše Zálesíčko (OZ NZ) navrhuje oceniť lng. lng. arch. Petra Derevenca pre jeho dlhoročnú verejnosti prospešnú prácu, ktorú vykonáva bez odplaty s využitím cenných skúseností architekta, múdrosti, pokory, zručnosti na úkor svojho voľného času s dôrazom na združovanie komunity a ochranu prírody. Svojou prácou robí dobré meno nielen obci Zálesie, ale aj samotnému Bratislavskému samosprávnemu kraju (BSK), a preto z nášho pohľadu napĺňa potenciál osobnosti BSK, a to hneď z niekoľkých dôvodov. Peter Derevenec je autorom viacerých architektonických prvkov, ktoré stoja v katastri obce Zálesie: 1. Park Zálesíčko – kedysi betónovými platňami zahádzaný a burinou zarastený priestor, kde mal vyrásť vysielač alebo bytovky, prekreslil na centrum obce s detským ihriskom, zatrávnenou plochou, stromami a fontánou. Úloha parku v malej obci je nesmierne dôležitá. Vďaka realizácii jeho návrhu dostali obyvatelia, ktorí sú tak ako vo väčšine obcí v okolí Bratislavy prisťahovalcami, dôstojný priestor pre stretávanie sa, debatu či nadväzovanie kontaktov. Deti tu majú priestor pre hru a šantenie na čerstvom vzduchu medzi stromami a zeleňou. 2. Korzo Zálesie – v donedávna zanedbanom priestore na brehu Malého Dunaja videl Derevenec potenciál už pred niekoľkými rokmi. Z bývalej skládky stavebného odpadu sa postupnou revitalizáciou stáva multifunkčný priestor s citom vsadený do prírody. Korzo Zálesie tvoria tieto prvky z dielne Derevenca: a. drevené mólo, b. multifunkčné altánky, c. autobusová zastávka s rozumom, d. Maják so školou na vode, e. prírodný amfiteater. Projekty z dielne Petra Derevenca nielenže poukazujú na hodnotu verejného priestoru, ale i ukazujú verejnosti, že za kvalitnou architektúrou netreba chodiť ďaleko, ale možno ju nájsť i vo vedľajšej obci. Tu by sme opäť spomenuli Korzo Zálesie, patrí sem taktiež Rozhľadňa Hniezdo v Malinove. Nemenej dôležitá je i Lávka cez Bielu vodu, ktorou Derevenec prepojil dve obce, ktoré kedysi patrili pod jednu samosprávu. Nielen deťom dochádzajúcim do školy v lvanke pri Dunaji, ale i dospelým a seniorom lávka umožňuje bezpečný prechod z jednej obce do druhej bez využitia frekventovanej hlavnej cesty. Zakladal a spoluorganizuje kultúrne podujatia s kvalitným programom, ktoré vzdelávajú a budujú uvedomelú spoločnosť. a) Podujatie Záleská divadelná púť, b) Podujatie Deň PO 1968 (Záštita prezidenta SR) c) Podujatie 30 ROKOV PO – 1989; d) Podujatie Roman Berger; e) Príprava Pamätníka- 6.robotného práporu. Peter Derevenec využíva svoje vzdelanie a prax pre projekty, ktoré slúžia pre širokú verejnosť. Svoje nápady realizuje tam: kde nestíha samospráva či inštitúcie (rekonštrukcia zastávky, bezpečná lávka medzi obcami, drevené mólo, ktoré prepája dve časti obce a umožňuje bezpečný prechod); rozdáva nákazlivé nadšenie pre dobrovoľnícku činnosť – do OZ NZ pribúdajú každoročne členovia; vedomosti a intelekt používa na osoh celej spoločnosti; skromnosť a kolektívna práca – hoci je autorom vyššie uvedených architektonických prvkov, nezabudne vždy dodať, že ide o prácu celého občianskeho združenia a všetkých zúčastnených. Vďaka jeho práci získala obec Zálesie ocenenie Dobrovoľník roka 2014 z rúk prezidenta SR. Hodiny dobrovoľníckej činnosti vykonáva bez nároku na honorár. Ak by sme chceli činnosť Petra Derevenca charakterizovať jedným slovom, azda najvhodnejším by bol výraz “premosťovanie” so všetkými vecnými i metaforickými variáciami. Svoju profesionálnu činnosť totiž spája s dobrovoľníckou prácou, inšpiruje nadšencov a obyvateľov pre ďalšiu aktívnu prácu pre samosprávu. Spája ľudí v kultúre a vytvára mosty medzi obcami i časťami obcí, kde dlhodobo absentovali. Prepája lokálnu činnosť so širším regiónom, a napokon i s BSK. Sú to práve jeho diela, ktoré reprezentujú malú obec navonok a ukazujú jej výnimočnosť svetu. Vníma nepovšimnutý potenciál, neviditeľné robí viditeľným. Z nášho pohľadu je Peter Derevenec rozhodne ašpirantom na ocenenie osobnosť Bratislavského samosprávneho kraja.

Udelenie výročných cien v roku 2019

• Ing. Ladislav Nagy
• MUDr. František Žernovický, CSc.
• Prof. PhDr. Andrej Tušer, CSc.
• František Šebej, PhDr., CSc.
• Mgr. Art. Ľubo Roman
• Mgr. Štefan Šimák
• Ing. Ladislav Cingeľ
• Ing. Norbert Kyndl
• Michal Uher, Dr.Sc.
• Prof. PhDr. Oskar Elschek, Dr.Sc, PhDr. Alica Elscheková, CSc.
• Doc. Ing. Arch. Ľubica Vitková, PhD.
• Daniel Hevier
• Jana a Tomáš Kuťkovci
• Igor Bázlik

Udelenie výročných cien v roku 2018

• ING. JÁN ČAPKOVIČ & ING. JOZEF ČAPKOVIČ
• PHDR. PAVEL DVOŘÁK
• PETER & PAVOL HOCHSCHORNEROVCI
• ING. JÁN LONGA
• PROF. RNDR. KAROL MIČIETA, PHD.
• VLADIMÍR PREDMERSKÝ
• MARGITA ROHLÍČKOVÁ
• MARTA SLÁDEČKOVÁ
• PROF. PHDR. ONDREJ SLIACKY, CSC.

Udelenie výročných cien v roku 2017

Anna Čápová
Dlhoročná športovkyňa a trénerka mládeže v Bratislave. V roku 1956 získala ako členka tímu Lokomotíva Bratislava titul Majster ČSSR. V roku 1957 získala ako reprezentantka Československa titul majsterky sveta v hádzanej žien. Potom dlhé roky hrávala v prvoligovom a druholigovom družstve hádzanárok Interu Bratislava. Od roku 1970 do roku 2002 trénovala dievčenské a mládežnícke družstvá v Bratislave a bola aj trénerkou brankárok v mládežníckych výberoch Bratislavy a Slovenska. Dlhé roky dobrovoľne trénovala deti na základných školách a vyberala z nich najtalentovanejšie, ktorými potom dopĺňala mládežnícke hádzanárske družstvá.

Beáta Čečková
Nominovaná za dlhoročnú pedagogickú činnosť v oblasti hudobného umenia. Sama v minulosti pôsobila ako cimbalistka v rôznych folklórnych súboroch a o rozšírenie tohto druhu hudobného umenia sa už viac ako 50 rokov stará ako pedagogička. Vyučovala na viacerých ZUŠ a v súčasnosti pôsobí na ZUŠ v Karlovej Vsi. Založila detský folklórny súbor Čečinka, v ktorom pôsobí dodnes ako pedagogička a manažérka. Súbor má približne 140 detských členov a dosiaľ predstavil slovenský folklór divákom v 29 krajinách sveta. Nominovaná je tiež autorkou jedinečnej učebnice Metodika hry na cimbal. Spoločne s kolegyňami dosiahla celosvetový úspech – rozšírenie výučby cimbalu z troch na sedem rokov a postúpenie cimbalu z ľudového hudobného nástroja na koncertný hudobný nástroj. V roku 1994 tiež spoluorganizovala 1. svetový cimbalový festival, na ktorom sa zúčastnili hudobníci z 12 krajín.

prof. Gréta Hrdá
Slovenská huslistka a husľová pedagogička. Jej profesionálne pôsobenie vypĺňala súčasne pedagogická aj koncertná činnosť. Ako pedagogička pôsobila najprv na Slovensku a neskôr aj v zahraničí, a to v Libanone, Tunisku a v Španielsku, kde zotrvala 14 rokov. V Libanone a Tunisku pôsobila na základe medzivládnych dohôd o kultúrnej spolupráci. Popri pedagogickej činnosti pôsobila v rôznych komorných združeniach, buď ako zakladajúca umelecká vedúca, alebo ako koncertná majsterka. Stovky sólistických vystúpení a desiatky absolventov husľovej triedy doma i v zahraničí sú významným príspevkom Gréty Hrdej k rozvoju husľovej hry, slovenského i medzinárodného koncertného života, ale aj šíreniu európskej kultúry v mimoeurópskom priestore. Celoživotné dielo Gréty Hrdej svojím významom presahuje obvyklý rámec hudobného života a zasahuje aj do sféry kultúrnej diplomacie, ktorá prispieva ku kultúrnemu zbližovaniu mimoeurópskych krajín s tradíciami európskej kultúry.

Prof. RNDr. Mikuláš Huba, CSc.
Nominovaný je slovenský geograf, ekológ, univerzitný profesor a ochranca životného prostredia. Bol členom Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny a vedúcim sekcie ľudovej architektúry. Je iniciátorom vzniku NP Podunajsko a tvorcom publikácie Bratislava – nahlas. Profesor Huba je mimoriadnou osobnosťou v oblasti životného prostredia a reprezentuje Bratislavský kraj aj v zahraničí. Viac ako 30 rokov pôsobil na Geografickom ústave SAV, kde sa zúčastnil na mnohých výskumoch. Je autorom a spoluautorom desiatok publikácií a vedeckých článkov a členom redakčných rád desiatich vedeckých časopisov. V rokoch 1990 – 1992 pôsobil v Slovenskej národnej rade, kde bol členom predsedníctva a predsedom Výboru pre životné prostredie a ochranu prírody. Je členom šiestich vedeckých spoločností, ako napr. Spoločnosť pre udržateľný rozvoj v SR, Slovenská asociácia pre krajinnú ekológiu…

MUDr. Ladislav Košťál
Nominovaný za dlhoročnú činnosť v oblasti zdravotníctva. V aktívnej chirurgickej praxi pôsobí 52 rokov, zameriava sa na plastickú a rekonštrukčnú chirurgiu a chirurgiu ruky. Od roku 1971 pôsobil na Klinike plastickej chirurgie Fakultnej nemocnice s poliklinikou Ružinov, ktorú od roku 1982 viedol ako primár. Od roku 1991 až doteraz je primárom Komplexu operačných sál FNsP Ružinov, Bratislava. Zároveň je od roku 1992 aj primárom Oddelenia chirurgie ruky, FNsP Ružinov, Bratislava. Nominovaný je spoluzakladateľ mikrochirurgie v plastickej chirurgii, zaviedol celú škálu nových operačných postupov v rámci rekonštrukčnej plastickej chirurgie. Ročne zoperuje približne 500 pacientov. Popri lekárskej praxi je aktívnym športovcom a majstrom Európy v streľbe z historických zbraní.

Mária Kráľovičová
Mária Kráľovičová, nominovaná za celoživotné dielo, patrí už desaťročia medzi dôležité postavy slovenskej kultúry, špeciálne v oblasti dramatického umenia. Takmer celý jej život je spätý s divadlom. Je stále aktívna v Slovenskom národnom divadle, kde pôsobí už 70 sezón. Odohrala vyše štyristo divadelných, filmových a televíznych postáv a ešte oveľa viac postáv v rozhlase. Je prvou slovenskou televíznou herečkou a prvou recitátorkou, ktorá prezentovala slovenskú poéziu v zahraničí. Je národnou umelkyňou, dvojnásobnou laureátkou štátnej ceny, nositeľkou Radu Ľudovíta Štúra I. triedy, Zlatého krokodíla, Krištáľového krídla, má svoju tabuľku na chodníku slávy v Bratislave, je v Sieni slávy osobností televíznej obrazovky OTO. Aktívne pracovala v Zväze slovenských dramatických umení a v ústrednom výbore Slovenského zväzu žien a od roku 2006 je richtárkou Spolku Záhorákov.

Modranská Beseda
Občianske združenie Modranská Beseda sa aktívne podieľa na zachovaní kultúrnych a historických tradícií a prezentácií Modry a celého regiónu. Ťažiskovými aktivitami združenia sú ochrana a zachovanie keramickej tradície Modry a zachovanie výroby majoliky v Modre. Taktiež je to prezentácia diela architekta Dušana Jurkoviča v Modre a záchrana jeho jedinečného diela – evanjelického sirotinca. Združenie sa venuje aj obnove a revitalizácii vinohradníckej krajiny a výsadbe stromov v modranskom chotári. Významnou aktivitou združenia je i publikačná činnosť zameraná na keramickú tradíciu Modry a kraja, históriu a pamiatky regiónu a históriu turizmu. Modranská Beseda je aj hlavným organizátorom medzinárodného podujatia Slávnosť hliny – keramická Modra. Združenie organizuje a spoluorganizuje aj mnohé ďalšie podujatia, semináre a venuje sa vedeckovýskumnej činnosti.

Ing. Oľga Reptová
Nominovaná za dlhoročnú teoretickú, analytickú a predovšetkým praktickú činnosť v oblasti sociálnej politiky, rozvoja a poskytovania sociálnych služieb nielen na miestnej a regionálnej úrovni, ale aj celoštátnej. Je aktívnou organizátorkou konferencií o sociálnej politike okrem iného aj v rámci ekonomického fóra MESA 10 a ďalších odborných podujatí ekonomického a sociálneho charakteru. Pred 17 rokmi založila o.z. OMAPO v Dunajskej Lužnej so zameraním na sociálne služby, charitu a osvetovú činnosť. Je autorkou a realizátorkou myšlienky prepravnej služby pre občanov so zdravotným postihnutím, seniorov a rodičov s deťmi v Dunajskej Lužnej a obciach priľahlého mikroregiónu. Je zakladateľkou denného stacionára pre seniorov v Dunajskej Lužnej, konzultantkou sociálnej terénnej práce a pomáha zabezpečiť zdravotné pomôcky ľuďom, ktorí ich potrebujú. Už 15 rokov pôsobí ako členka sociálnej komisie pri Obecnom zastupiteľstve v Dunajskej Lužnej a tiež v celom rade inštitúcií a orgánov ako Socio-Fórum, Únia miest SR, ZMOS, MPSVR SR, v Evanjelickej diakonii, Spolku M. R. Štefánika… Je tiež autorkou knihy o Nových Košariskách. Napriek svojmu zdravotnému postihnutiu neustále pomáha druhým.

Prof. RNDr. Branislav Sitár, DrSc.
Nominovaný za prínos v oblasti vedy a výskumu a kvalitnú reprezentáciu vlasti v zahraničí. Profesor jadrovej fyziky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave, kde pôsobil aj ako riaditeľ Ústavu fyziky a vedúci oddelenia subjadrovej fyziky. Viac ako 10 rokov pôsobil ako vedecký pracovník SÚJV v Dubne. Je spoluautorom experimentálnych dôkazov produkcie kvarkovo-gluónovej plazmy. Od roku 1995 je vedúcim bratislavskej skupiny na experimente ALICE v Európskom stredisku pre jadrový výskum CERN v Ženeve. Vyše 20 rokov sa zúčastňuje aj na experimentoch v Ústave fyziky ťažkých iónov GSI Darmstadt v Nemecku, kde je spoluautorom niekoľkých experimentálnych dôkazov existencie exotických haló jadier. Je autorom a spoluautorom vyše tisíc publikácií väčšinou v zahraničných vedeckých časopisoch. Je spoluautorom 2 monografií, ktoré boli vydané v Moskve a Heidelbergu. Bol predstaviteľom SR vo Finančnom výbore CERN a v Rade CERN. Bol viceprezidentom Rady CERN a je predsedom Výboru pre spoluprácu SR s CERN.

Udelenie výročných cien v roku 2016

Dr. Karol Moravčík
Nominovaný pôsobil nepretržite od roku 1990 až do 1. 9. 2016 ako farár v MČ Bratislava-Devínska Nová Ves. Počas svojho pôsobenia veľmi aktívne spolupracoval s mestskou časťou a stal sa všeobecne uznávanou autoritou. Mimoriadne sa zaslúžil o rozvoj farnosti a duchovného života v Devínskej Novej Vsi, ako aj v rámci celého Bratislavského kraja. Po absolvovaní štúdia na Katolíckej teologickej fakulte UK pôsobil najprv v Trnave, neskôr v Holíči a potom v Starom Tekove. Od roku 1990 pôsobil v Devínskej Novej Vsi. Spolu s priateľmi v roku 1995 založil Teologické fórum, ktorého bol aj predsedom. Patril k spolupracovníkom Rádia Slobodná Európa, časopisu Listy pre dialóg medzi teológiou, filozofiou a politikou, časopisu Dilema a ďalších. V súčasnosti uverejňuje príspevky najmä na internetovej stránke Teologického fóra a je spoluvydavateľom viacerých publikácií.

Matej Beňuš
Nominovaný za dlhoročné úspešné reprezentovanie Slovenska vo vodnom slalome a šírenie dobrého mena Bratislavy a Bratislavského kraja. So športom začínal asi v 11 rokoch, venoval sa rýchlostnej kanoistike, časom sa preorientoval na slalom. V reprezentácii je od roku 2002, keď sa dostal do juniorskej reprezentácie. V súčasnosti je seniorským reprezentantom v kategórii C1. V roku 2016 získal striebro na olympijských hrách. V individuálnej kategórii je držiteľom bronzovej medaily z majstrovstiev sveta v roku 2011 a počas svojej kariéry získal aj dve bronzové a jednu striebornú medailu na majstrovstvách Európy. Stal sa tiež víťazom dvoch ročníkov celkového svetového pohára. V kategórii tímov vybojoval spolu s ďalšími reprezentantmi 6-krát titul majstrov sveta a 7-krát titul majstrov Európy.

Mgr. Jana Dukátová
Nominovaná za dlhoročné a úspešné reprezentovanie Slovenska vo vodnom slalome a šírenie dobrého mena Bratislavy a Bratislavského kraja. Slovensko reprezentovala od juniorského veku v kategórii K1Ž, v ktorej súťaží dodnes. Po zavedení novej kategórie C1Ž dva roky súťažila aj v nej a stala sa historicky prvou majsterkou sveta v tejto kategórii. V individuálnych disciplínach je dvojnásobnou majsterkou sveta a dvojnásobnou vicemajsterkou sveta. Na majstrovstvách Európy vybojovala počas doterajšej kariéry jednu zlatú medailu, dve strieborné a jednu bronzovú. Stala sa tiež víťazkou štyroch ročníkov celkového svetového pohára a nespočetného množstva jednotlivých svetových pohárov. Na olympijských hrách 2016 skončila na 4. mieste a v roku 2012 na 6. mieste. V kategórii tímov vybojovala spolu s ďalšími reprezentantkami zlato, striebro a bronz na majstrovstvách sveta a tri zlaté, štyri strieborné a štyri bronzové medaily na majstrovstvách Európy.

Miro Gregor
Nominovaný za umeleckú činnosť v oblasti fotografie. Už viac ako 50 rokov žije a tvorí v Bratislave. Na začiatku svojej fotografickej kariéry pracoval ako metodik pre amatérske výtvarníctvo a fotografiu na Krajskej poradni ĽUT v Žiline, neskôr vo vydavateľstve Osveta, kde založil edíciu odbornej fotografickej literatúry. Od roku 1962 bol členom fotografickej sekcie Zväzu slovenských výtvarných umelcov a zúčastňoval sa na všetkých jeho výstavách až do roku 1989. Od roku 1963 pôsobí v Bratislave. Bol grafickým a obrazovým redaktorom v rôznych periodikách a od roku 1973 pracoval v slobodnom povolaní ako fotograf a grafik. Svoje fotografie vystavoval na mnohých domácich aj zahraničných výstavách. Po celú svoju kariéru fotografoval Slovensko, vydal 14 autorských fotografických publikácií, medzi nimi aj tri vydania knihy BRATISLAVA. Jeho diela sú v zbierkach Moravskej galérie v Brne a Slovenskej národnej galérie v Bratislave. Bol zakladajúcim členom a prvým predsedom slovenského FIAP a bol tiež členom množstva porôt rôznych fotografických súťaží.

Vincent Šikula
Nominovaný IN MEMORIAM za umeleckú činnosť v oblasti literatúry. Život a najmä dielo Vincenta Šikulu sú celoslovenského významu a prekonávajú hranice Bratislavského kraja. Počas svojej pracovnej kariéry pôsobil ako učiteľ, redaktor, dramaturg v Slovenskej filmovej tvorbe a bol tiež predsedom Spolku slovenských spisovateľov. Pôvodne začal písať básne. Publikovať začal krátke prozaické texty, ktoré vyšli v roku 1964. Jeho diela sú založené na životnej a rozprávačskej bezprostrednosti, ich základom sú zážitky, skúsenosti, dojmy a pocity mladého človeka. Je autorom viac ako tridsiatich prozaických diel, ako napríklad Na koncertoch sa netlieska alebo Ornament. Mnohé – Prázdniny so strýkom Rafaelom, Medardove rozprávky a ďalšie – sú určené detskému čitateľovi. Vydal tiež štyri zbierky básní a autorsky sa podpísal pod tri scenáre.

prof. Emília Vášáryová
Nominovaná za kultúrno-spoločenský rozvoj Bratislavského kraja a jeho reprezentáciu doma i v zahraničí. Ocenenie si zaslúži nielen za svoju hereckú prácu, ale aj za pedagogické aktivity a angažovanosť v charitatívnych projektoch. Po absolvovaní VŠMU zostala pôsobiť v Bratislave na Novej Scéne a o rok neskôr ju prijali do Slovenského národného divadla, kde pôsobí dodnes. Za svoju bohatú kariéru sa predstavila v desiatkach inscenácií na Slovensku a krajinu reprezentuje aj na doskách pražských divadiel. Obrovský počet postáv stvárnila aj v televíznej a vo filmovej tvorbe a jej herecký talent sa dočkal i uznania v podobe množstva ocenení. Film Eva Nová, v ktorom stvárnila hlavnú postavu, bol slovenským kandidátom na Oskara. Popri hereckej kariére sa podieľa aj na vzdelávaní novej generácie na Divadelnej fakulte VŠMU a angažuje sa aj v charitatívnych projektoch, ako napríklad Hodina deťom.

RNDr. Stanislav Dubnička, DrSc.
Nominovaný je teoretický fyzik, pracuje ako vedúci vedecký pracovník a vedúci Oddelenia teoretickej fyziky vo Fyzikálnom ústave SAV. Je celosvetovo citovaným autorom celého radu vedeckých a odborných štúdií, okrem mnohých vedeckých pobytov v zahraničí, odborných činností a funkcií vychoval vo svojej vedeckej škole 8 mladých vedcov, 2 roky bol členom výskumného tímu Laboratória Nationali di Frascati, dell’INFN-Frascati (Roma) Taliansko, tiež pôsobil ako generálny riaditeľ sekcie pre rozvoj vedy a techniky Slovenskej republiky a štyri roky pôsobil vo vedení medzinárodného Bogoljubovho laboratória teoretickej fyziky Spojeného ústavu jadrových výskumov, Dubna, Rusko. Je splnomocneným zástupcom vlády SR v medzinárodnom Spojenom ústave jadrových výskumov v Dubne, Moskovská oblasť, Rusko. Ako podpredseda spoločnej odborovej komisie doktorandského štúdia vychováva mladých vedcov pre odbor všeobecná a matematická fyzika a tiež je členom odborovej komisie Jadrová a subjadrová fyzika na UK v Bratislave. Predsedal Vedeckej grantovej agentúre MŠ SR a SAV VEGA, je v redakčnej rade časopisu MEDICUS v Kragujevaci (Srbsko).

Doc. MUDr. Martin Huťan, CSc.
Nominovaný IN MEMORIAM za celoživotnú prácu v oblasti zdravotníctva. Ako lekár pôsobil od roku 1975 v rôznych bratislavských nemocniciach. V rokoch 1985 – 1991 pôsobil ako zástupca primára chirurgického oddelenia NsP Ružinov a následne až do roku 2006 ako primár. V roku 2007 sa stal prednostom IV. chirurgickej kliniky LFUK a UNB v Nemocnici Ružinov. Popri lekárskej praxi sa od začiatku svojej kariéry venoval aj vzdelávaniu budúcich zdravotníkov ako externý učiteľ chirurgie a naďalej si zvyšoval aj svoju kvalifikáciu. V roku 1992 získal titul CSc. a v roku 2007 bol vymenovaný za docenta. Niekoľko rokov pôsobil aj ako hlavný odborník MZ SR pre odbor chirurgia, bol členom akademického senátu LF UK, odbornej komisie UDZS aj gestorom predmetov chirurgia a chirurgická propedeutika na LF UK.

MUDr. Eva Nevická, CSc.
Nominovaná za celoživotnú prácu v oblasti zdravotníctva. MUDr. Nevická po absolvovaní štúdia na LF UK krátko pôsobila v nemocnici v Trenčíne a následne po celú svoju lekársku kariéru v Národnom ústave tuberkulózy a respiračných chorôb v Podunajských Biskupiciach. Dlhé roky bola zástupkyňou primára na detskom oddelení tbc a respiračných chorôb a od roku 1986 až do odchodu do dôchodku bola primárkou. Popri lekárskej praxi si naďalej zvyšovala aj svoju kvalifikáciu a v roku 1983 získala titul CSc. Je autorkou a spoluautorkou viac ako 300 odborných prednášok a 65 odborných publikácií, ktoré úspešne prezentovala doma i v zahraničí. Pod jej vedením vyrástli desiatky detských pneumoftizeológov. Ako prejav uznania získala za svoju prácu rôzne ocenenia. Pri príležitosti osemdesiatych narodenín bola MUDr. Eva Nevická, CSc. ako druhá lekárka v histórii uvedená do lekárskej siene slávy.

Pamätný list predsedu BSK – Konfederácia politických väzňov každoročne organizuje pietne spomienkové podujatia na rôznych miestach Bratislavského kraja, ktorými pripomína verejnosti výročia 17. novembra 1989 a 21. augusta 1968 a tiež občanov, ktorí boli prenasledovaní komunistickým režimom. Odhaľuje im pamätníky a pamätné tabule, spolupracuje so školami aj s médiami. Vydáva tiež časopis Naše svedectvo, v ktorom zaznamenáva svedectvá politických väzňov pre budúce generácie, a vydala aj niekoľko kníh, napríklad štyri diely publikácie Triedni nepriatelia. V uplynulom roku vydala aj knihu fotografií pamätníkov obetí komunistického režimu z celého Slovenska. KPVS združuje 1 774 členov a je najväčšou organizáciou združujúcou obete komunistického režimu.

Rozália Čelková
Nominovaná za dlhoročnú prácu v GAUDEAMUS-ZKR, kde 30 rokov pracovala na rôznych pozíciách. Dvadsať rokov pôsobila ako vychovávateľka na základnej škole pri DSS Mokrohájska a od roku 1985 v DSS Mokrohájska na rôznych pracovných pozíciách. Aj po odchode do dôchodku pôsobí ako predsedníčka ZO OH pri GAUDEAMUS-ZKR.

Ildiko Madarászová
Nominovaná v roku 1995 založila a úspešne viedla Nezábudku – združenie na pomoc rodinám so zdravotne postihnutými deťmi a mladistvými až do roku 2016. Ildiko Madarászová začala pôsobiť v oblasti sociálnych vecí v roku 1981 ako členka sociálnej a zdravotnej komisie Západoslovenského kraja aj okresu Bratislava vidiek. neskôr pôsobila v posudkovej komisii sociálnych vecí na Okresnom úrade Bratislava-vidiek a na Obvodnom úrade Senec. Pri obvodnom úrade v roku 1991 založila a do roku 1995 viedla Klub zdravotne postihnutých detí a mládeže. V roku 1995 založila Nezábudku ako prvé neštátne zariadenie. Dnes je jedinou organizáciou v okrese Senec, ktorá pomáha rodinám s ťažko zdravotne postihnutými deťmi. Podarilo sa jej vybudovať fungujúcu organizáciu, ktorej pomoc každodenne využíva 49 klientov, a dokázala získať dotácie a granty na výstavbu vlastnej budovy, ktorá bola pre pokračovanie činnosti organizácie nevyhnutná. Priebežne sa vzdelávala a absolvovala množstvo školení v oblasti sociálnych vecí.

Mgr. Alžbeta Lehotská
Mgr. Alžbeta Lehotská sa celý svoj profesijný život venuje vzdelávaniu mladých ľudí. Je autorkou množstva základných pedagogických dokumentov umeleckých študijných odborov. Od roku 1978 pracuje na Strednej umeleckej škole scénického výtvarníctva. V roku 1991 sa stala zástupkyňou riaditeľa školy a od roku 2001 riaditeľkou. Už na pozícii zástupkyne začala pretvárať školu na inštitúciu venujúcu sa výchove mladých umelcov – scénických výtvarníkov. Vytvorila ojedinelú inštitúciu scénického vzdelávania, ktorá žne úspechy na súťažiach nie iba na Slovensku, ale aj v iných štátoch Európy. Škola sa svojím študijným programom stala jediným komplexným vzdelávacím zariadením scénických výtvarníkov v strednej Európe. V roku 2005 škola pod vedením Mgr. Alžbety Lehotskej, ktorá je autorkou koncepcie a realizátorkou jej transformácie, získala medzinárodný certifikát IES a je referenčne uznaná školská inštitúcia pre scénické vzdelávanie v Európe. Záujem o štúdium každoročne prevyšuje kapacity školy a o absolventov je v umeleckej sfére mimoriadny záujem.

Ignác Bizmayer
Nominovaný za rozvoj a zachovávanie tradícií v oblasti modranskej keramiky a umeleckú činnosť v oblasti výtvarného umenia. Ignác Bizmayer je slovenský keramikár, národný umelec a držiteľ štátneho vyznamenania Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne významné zásluhy v oblasti výtvarného umenia a figurálnej tvorby. Vyrastal na habánskom dvore, učil sa v Keramickej škole v Modre, ako majster pôsobil v Slovenskej ľudovej majolike a bol umeleckým vedúcim dielne Keramika v Modre. Od roku 1957 sa venuje vlastnej keramickej tvorbe. Žije a tvorí vo svojom ateliéri v Modre-Harmónii. Vo svojom diele sa sústredí na figurálnu tvorbu, keramickú plastiku, úžitkovú dekoratívnu keramiku. Vychádza z ľudového umenia, obnovuje habánsku keramickú tradíciu. V jeho umeleckej tvorbe možno vidieť život, prácu, zvyky, obrady slovenského ľudu. Stvárnil postavy muzikantov, remeselníkov, svätcov, vinohradníkov, tanečníkov. Medzi najznámejšie diela patrí cyklus Vinohradnícky rok z rokov 1954 – 1958 a Vinohradnícka lajtra z roku 1986. Jeho práce sú vystavené v Múzeu Ľudovíta Štúra v Modre a v Galérii Ignáca Bizmayera, nachádzajúcej sa v modranskej rotundovej bašte.

Anna Fukáriová
Nominovaná sa od mladosti nepretržite aktívne zapája do spoločenského a kultúrneho života Podunajských Biskupíc. Bola pri vzniku miestneho folklórneho súboru, v ktorom dlho tancovala a spievala. Je dlhoročnou členkou miestnej organizácie CSEMADOK v Podunajských Biskupiciach, v ktorej sa angažuje od svojich 18-tich rokov a v súčasnosti zastáva aj funkciu hospodárky. Všetku svoju činnosť sústreďuje na zviditeľnenie Podunajských Biskupíc a najmä ich kultúrneho dedičstva v spolupráci s mestskou časťou. Aktívne sa zúčastňuje na organizácii podujatí MO CSEMADOK aj mestskej časti. Zapája sa aj do politického života mestskej časti, kde je už po 5. volebné obdobie členkou rôznych komisií.

Ing. Brigita Glončáková
Nominovaná žije takmer celý život v Senci, kde sa už počas štúdia pod vplyvom profesora slovenského jazyka a dejepisu začala zapájať do kultúrnych podujatí. Po štúdiu na Chemickotechnologickej fakulte SVŠT v Bratislave pôsobila po celú svoju pracovnú kariéru v oblasti chémie a potravinárstva. Popritom sa však naďalej angažovala v oblasti kultúry a kultúrnych podujatí. Dvadsať rokov pôsobila ako tajomníčka miestneho odboru Matice slovenskej v Senci a aktívne sa podieľala na realizácii všetkých kultúrnych podujatí, ktoré MOMS organizoval (napríklad Trojkráľový koncert, Sviatok sv. Cyrila a Metoda, Stretnutie pri pamätníku Ústavy SR, Slávnostná akadémia…) stará sa tiež o chod ženského speváckeho zboru, ktorého je aj členkou.

Xénia Kubová a Mgr. art. Peter Kuba
Xénia Kubová a Peter Kuba sú divadelní umelci a pedagógovia, zakladajúce osobnosti divadla LUDUS, v ktorom kontinuálne pôsobili väčšinu svojho profesijného života. Xénia Kubová pôsobí v Bratislave od roku 1969. Stála pri založení divadla a školy LUDUS, v ktorých následne pôsobila takmer 40 rokov ako pedagogička, umelecká vedúca, režisérka a herečka. Peter Kuba absolvoval VŠMU v Bratislave. V LUDUSE pôsobil ako riaditeľ, režisér a dodnes pôsobí ako umelecký a pedagogický šéf. Obaja sa podieľali na príprave učebných plánov a metodiky pre ZUŠ a pod ich pedagogickým vedením vyrástlo mnoho hereckých talentov, skupina 44 študentov, hercov a ďalších.

Mimoriadna cena predsedu – Veronika Šikulová
Nominovaná za umeleckú činnosť v oblasti literatúry. Laureátka Krištáľového krídla 2015 za literatúru. Spisovateľka, v ktorej tvorbe dominujú autentické príbehy ľudí spojených s regiónom Modry a jej vinohradníckymi a keramickými tradíciami. Pôsobila ako redaktorka vo viacerých periodikách, pracovala v Múzeu Ľudovíta Štúra v Modre a dodnes pracuje v Malokarpatskej knižnici v Pezinku, kde sa venuje mladým čitateľom. Popri publicistike sa venovala písaniu próz. Prvú prózu knižne vydala v roku 1997 pod názvom Odtiene. Nasledovali knihy: Z obloka, Mesačná dúha, To mlieko má horúčku, Domček jedným ťahom, Miesta v sieti, Medzerový plod, Petrichor. Veronika Šikulová dlhodobo šíri dobré meno Bratislavského kraja.

Udelenie výročných cien v roku 2015

prof. Milan Čorba IN MEMORIAM
Prof. Milan Čorba bol kostýmovým výtvarníkom, scénografom a pedagógom, ktorého celoživotná práca významne obohatila slovenskú kultúru. Profesor Čorba spolupracoval so Slovenským národným divadlom od polovice šesťdesiatych rokov až do svojej poslednej divadelnej premiéry v marci 2013. Jeho tvorba vynikala autenticitou, bola podložená výskumom, ale aj vlastným názorom a invenciou. V poslednom období tvoril aj mimo SND v tandeme s Martinom Hubom. Pre činohru SND počas svojej bohatej kariéry vytvoril kostýmy do takmer stovky inscenácií, čo predstavuje tisíce konkrétnych odevov. Popri kostýmovej tvorbe a scénografii pôsobil aj ako pedagóg, dekan Divadelnej fakulty a 6 rokov ako rektor Vysokej školy múzických umení v Bratislave.

prof. JUDr. PhDr. Ladislav Hubenák, DrSc.
Prof. JUDr. PhDr. Ladislav Hubenák, DrSc. patrí medzi výrazné osobnosti slovenskej historickej a právno-historickej vedy ako vedec, pedagóg a manažér vedeckej práce. Ako autor a spoluautor publikoval 42 knižných publikácií, viac ako 200 vedeckých štúdií, taktiež je autorom študijných materiálov a rozsiahlej palety publicistických článkov predovšetkým so zameraním na československé a svetové dejiny. Prof. Ladislav Hubenák dlhé roky pôsobil aj ako vysokoškolský pedagóg na viacerých slovenských aj českých univerzitách. Bol členom vedeckého kolégia vied o štáte a práve SAV i ČSAV a členom ich odborných komisií. Podieľal sa na aktivitách Matice slovenskej aj na činnosti Slovenskej historickej spoločnosti. Je jedným zo zakladateľov združenia svetských humanistov – Spoločnosti Prometheus, ktorej je v súčasnosti predsedom.

doc. Mgr. art. Tibor Huszár, ArtD. IN MEMORIAM
Tibor Huszár bol významným slovenským fotografom, oceňovaným nie len doma, ale aj v zahraničí. Jeho realistické fotografie ukazujú svet bez dolaďovania scény formou pútavej reportáže. Je autorom 20 knižných publikácií a svoje diela vystavoval na 15 autorských výstavách. Medzi jeho najznámejšie publikácie patrí kniha „Cigáni“ a veľmi významnou je aj kniha Koloman Sokol. Okrem iného vytvoril fotografické cykly Nežná revolúcia, Vzbury vo väzniciach, dokumentoval cesty prezidenta Václava Havla, politické kampane, fotografoval niekoľko filmov i divadelných predstavení. Za svoju tvorbu bol ocenený viacerými cenami a jeho diela sú zastúpené v zbierkach galérií a múzeí po celom svete.

prof. MUDr. Peter Kukumberg, PhD.
Prof. MUDr. Peter Kukumberg od roku 1969, kedy dokončil štúdium až do dnes pracuje na II. neurologickej klinike Lekárskej fakulty Univerzity Komenského. V rokoch 1991-2015 bol jej prednostom. V roku 2006 spolu s psychiatrom Alojzom Rakúsom založil Slovenskú neuropsychiatrickú spoločnosť, ktorej je prezidentom. Doteraz pod jej hlavičkou zorganizoval 4 medzinárodné kongresy. V tejto disciplíne je na Slovensku priekopníkom a je aj prednostom unikátnej Slovenskej neuropsychiatrickej kliniky Slovenskej zdravotníckej univerzity v Pinelovej psychiatrickej nemocnici v Pezinku, ktorá vznikla ako prvé takéto pracovisko na Slovensku. Je autorom vyše 400 odborných textov a tri razy získal aj ocenenie za najlepšiu odbornú publikáciu.

MUDr. Peter Mikus
MUDr. Peter Mikuš počas celej svojej kariéry zachraňuje životy a zlepšuje kvalitu života predovšetkým skôr narodeným spoluobčanom. Ako kardiológ, internista a geriater už 18 rokov pôsobí v Špecializovanej geriatrickej nemocnici v Podunajských Biskupiciach pôsobiacej v rámci Univerzitnej nemocnice Bratislava. Už 10 rokov pôsobí ako zástupca prednostu kliniky a zároveň sa venuje pacientom. V čase prechodnej samostatnosti nemocnice v rokoch 2006 – 2007 bol námestníkom riaditeľa pre liečebno- preventívnu starostlivosť. Popri lekárskej činnosti sa venuje aj vzdelávaniu budúcich zdravotníkov na Katedre geriatrie a gerontológie a je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií a prednášok.

Kamil Peteraj
Kamil Peteraj získava ocenenie za výnimočný prínos pre slovenskú kultúru. 10 sezón bol dramaturgom spevohry divadla Nová scéna. Patrí medzi najčítanejších slovenských autorov a je nositeľom množstva domácich a zahraničných ocenení. V súčasnosti je spisovateľom v slobodnom povolaní a čestným prezidentom Spectrum Art klubu. Svoju rozsiahlu kolekciu básnických zbierok doplnil v tomto roku ďalšou pod názvom “S tebou a bez teba”. Otextoval tiež vyše 40 dlhohrajúcich platní a jeho texty sa objavili aj v muzikáloch, ako Cyrano z predmestia, Smoliari, Adam Šangala,… a tiež v televíznych seriáloch.

Andrej Rudavský
Andrej Rudavský je významný slovenský akademický sochár a maliar. Patrí k najvýraznejším osobnostiam moderného slovenského sochárstva. Svoje diela vystavoval na desiatke individuálnych a takmer dvadsiatke kolektívnych výstav, ktoré sa konali v rôznych kútoch Európy. Jeho diela mohli obdivovať aj návštevníci štyroch medzinárodných sympózií – v Japonsku, Nórsku, Rakúsku a na Slovensku. Vo svojich prácach sa inšpiruje ľudovou architektúrou, históriou, kultúrou a prírodou Slovenska. Pracuje najmä s bronzom, drevom a kameňom.

Udelenie výročných cien v roku 2014

Péter Püspöki Nagy
Péter Püspöki Nagy je historik, heraldik a odborník pomocných vied historických. Je držiteľom viacerých ocenení a uznávaným historickým a vedeckým pracovníkom aj v zahraničí. Je autorom 24 kníh, 300 štúdií, knižného vydania histórie Podunajských Biskupíc, viacerých vedeckých a bádateľských prác. Taktiež vytvoril erby pre sedem slovenských miest a pre obec.

ThLic. Augustín Slaninka, CM
ThLic. Augustín Slaninka, CM sa svojou činnosťou a charizmatickou osobnosťou zaslúžil o rozvoj katolíckej komunity v bratislavskom Ružinove. Podieľal sa na vybudovaní Kostola sv. Vincenta de Paul, sociálneho centra a Misijného seminára. Dlhé roky pôsobil ako predseda dozornej rady charitatívnej organizácie Depaul Slovensko a člen správnej rady Depaul international. Za jeho pôsobenia v tejto organizácii vznikli v Bratislavskom kraji 4 projekty pomáhajúce ľuďom bez domova: Nocľahárne sv. Vincenta de Paul pre 170 bezdomovcov, Útulok sv. Vincenta – denné centrum pre 30 bezdomovcov, Útulok sv. Lujzy pre 35 bezdomovcov – pacientov a Ošetrovňa sv. Alžbety. Od 1. septembra 2014 po 24 rokoch pôsobenia v našom kraji je vyslaný do Českej republiky, aby ako dekan pôsobil na Královohradeckej diecéze.

Anton Srholec
Anton Srholec je kňaz a spisovateľ, ktorý vždy uprednostňoval život v pravde pred materiálnymi statkami a kariérou. Takmer celý život prežil v opozícií, 10 rokov bol politickým väzňom, sledovala ho Štátna bezpečnosť, niekoľko krát bol preložený, až mu v roku 1985 bol odobraný štátny súhlas na účinkovanie v duchovnej sfére. Po roku 1989 sa už ako dôchodca angažoval v spoločenských a sociálnych organizáciách. V roku 1991 založil OZ RESOTY, ktoré poskytuje strechu nad hlavou desiatkam ľudí bez domova. Ľudia, ktorí stratili miesto v sociálnych štruktúrach tu nájdu prijatie, pochopenie a šancu. Popri sociálnej činnosti sa venuje aj publicistike. Prispieva do rôznych periodík, venuje sa prednáškovej a poradenskej činnosti pri sociálnych projektoch a je autorom viacerých kníh.

Udelenie výročných cien v roku 2013

ThMr. Anna Adamovičová – Olexová
ThMr. Anna Adamovičová – Olexová pôsobila 50 rokov ako evanjelická duchovná – najprv zborová kaplánka, neskôr ako zborová farárka v Modre. Popri zborovej práci sa angažovala aj v redakcii Cirkevných listov a veľmi aktívna bola v ekumenickom hnutí doma i v zahraničí. Na základe jej dlhoročných snáh bol sprístupnený bývalý nemecký evanjelický kostol, ktorý sa desaťročia využíval ako skladisko. Dnes slúži kostol ako Sieň umení EUNIKA na usporadúvanie koncertov vážnej a cirkevnej hudby, na výstavy a iné podujatia. Za jej pôsobenia sa uskutočnila aj generálna oprava Slovenského evanjelického chrámu. Od roku 2005 je na dôchodku, no stále aktívne prednáša na rôznych fórach a v Slovenskom rozhlase.

Zdeněk Macháček
Zdeněk Macháček bol dlhoročným šéfdirigentom spevohry Novej scény v Bratislave. Počas svojej kariéry uviedol množstvo operetných a muzikálových diel z pera tých najvýznamnejších slovenských i svetových autorov. Jeho zásluhou sa Nová scéna stala najlepším operetným divadlom na území celého bývalého Československa. Prispel tak nemalou mierou aj k zachovaniu tradičnej hudby nášho regiónu – operety a jej prostredníctvom aj k významnej propagácii našej hudobnej kultúry doma i v zahraničí. Dodnes je veľmi aktívny, založil a vedie na Štátnom konzervatóriu v Bratislave Operetné oddelenie, vychováva mladú generáciu, koncertuje a odovzdáva svoje bohaté skúsenosti ďalšej generácii.

Mgr. Jozef Kšiňan
Mgr. Jozef Kšiňan je najstarší a stále aktívny slovenský športový novinár, redaktor a publicista, dlhoročný športovec a tréner. Je autorom vyše 30 kníh a publikácií so športovou tematikou. Jeho aktivity sú pevne späté predovšetkým s futbalovými a hokejovými klubmi Bratislavy. O futbalovom klube Slovan napísal prakticky všetky knihy a kroniky. Ako novinár sa zúčastnil a spravodajsky pokrýval 5 olympiád a desiatky medzinárodných súťaží. Dodnes, napriek pokročilému veku, spolupracuje s viacerými redakciami na Slovensku aj v Čechách. Nezanedbateľná je jeho práca v športových kluboch s mládežou, kde viac než 20 rokov pôsobil ako tréner. Sám aktívne hrával futbal, stolný tenis a basketbal.

Ing. Mária Opatovská
Ing. Mária Opatovská pôsobila 23 rokov v pozícii riaditeľky Obchodnej akadémie na Račianskej ulici. Počas pôsobenia v školstve sa ako člen celoštátnej odbornej komisie pre skupiny ekonomických odborov významnou mierou podieľala na rozvoji stredného odborného školstva. Stála pri zrode prvej učebne fiktívnej firmy na Slovensku. Zapájaním obchodnej akadémie do mnohých národných i medzinárodných projektov prezentovala kvalitu odborného školstva doma i v zahraničí. Zároveň prácou fakultnej učiteľky formovala ďalšie generácie mladých pedagógov.

Peter Kurhajec
Peter Kurhajec je filantrop, podporovateľ humanizmu, solidarity a spájania ľudí rôznych národností a vierovyznaní. Založil Spoločnosť Ferdinanda Martinenga, ktorá sa zameriava na podporu náboženskej a národnostnej tolerancie a pomáha zdravotne postihnutým spoluobčanom. Bol iniciátorom „Slávnosti zvonov“, ideovým autorom a realizátorom zlatej medaily „Posolstvo zjednotenej Európe“, autorom a realizátorom myšlienky bezbariérovej uličky v priekope pod Michalským mostom, zakladateľom a realizátorom podujatia “Bratislava Európe”. Zaviedol aj tradíciu Zlatej medaily Ferdinanda Martinenga za činy v duchu ľudskosti a realizoval pietne akty “Bolesť v srdci” ako vyjadrenie súcitu pri veľkých tragédiách vo svete. Všetky aktivity realizuje výhradne z vlastných prostriedkov. Za svoju angažovanosť získal množstvo ocenení, medzi nimi aj B´nai B´rith–medailu medzinárodnej židovskej organizácie za porozumenie.

Mgr. Art Magdaléna Thierová
Baletná majsterka Mgr. art Magdaléna Thierová vedie od roku 1983 vlastné baletné štúdio, kde sa venuje deťom od 4 rokov až po stredoškoláčky. So svojimi žiačkami absolvovala množstvo vystúpení doma aj v zahraničí, spolupracovala s televíziou, divadlami aj známymi osobnosťami. Deti vedie k pohybovej kultúre, učí ich vnímať umenie, krásu a estetiku. Organizuje spoločné vstupy na divadelné predstavenia, usporadúva sústredenia aj verejné vystúpenia. Jej vplyv na deti má nezanedbateľný výchovný efekt, učí ich byť súčasťou kolektívu a rešpektovať sa navzájom.

PhDr. Alena Bartlová CSc.
PhDr. Alena Bartlová je historičkou SAV a venuje sa osobnostiam slovenských dejín, osobitne Samuelovi Zochovi. Okrem bohatej publikačnej činnosti a niekoľkých monografií napísala aj 4 scenáre k dokumentárnym filmom, medzi ktorými je aj film o osobnosti Samuela Zocha. Formou prednášok sa na školách i v médiách pokúša zviditeľniť osobnosť nášho prvého bratislavského župana. Jej celoživotné dielo je veľmi bohaté a nemalou mierou prispela k odkrývaniu dejín i osobnostných profilov slovenských dejateľov ako boli Milan Hodža, Andrej Hlinka a ďalší.

Mons. Július Koller
Mons. Július Koller bol vysvätený v Bratislave pred 67 rokmi. Za svojho pôsobenia sa zaslúžil o rekonštrukciu niekoľkých kostolov a farností. Jeho bohatá publikačná činnosť je orientovaná na celú vekovú štruktúru veriacich od malých detí až po starších ľudí, ako aj pre kolegov a odbornú verejnosť. Vydal mnohokrát inovovanú modlitebnú knižku Otčenáš, učebnice náboženstva aj homílie pre kňazov. Od založenia týždenníka Remény bol jeho šéfredaktorom, ako aj pravidelným autorom článkov. Patril medzi zakladateľov OZ GLÓRIA – Združenia Maďarských kňazov na Slovensku. Vychoval generácie veriacich. Za svoje povolanie bolo počas totalitného režimu väznený a prenasledovaný.

Udelenie výročných cien v roku 2012

PhDr. Miroslav Kuric
Počas svojho pôsobenia vo funkcii riaditeľa DSS pre deti a RS ROSA zabezpečil vybudovane nového areálu DSS výstavbu ubytovacej a lôžkovej časti a priestorov rehabilitácie. Zároveň patrí k zakladateľom hipoterapie na Slovensku, ktorá spolu s novovybudovaným športovým komplexom funguje v DSS do dnes.

Albert Marenčin
Nominovaný za bohatú vydavateľskú činnosť; vo svojom vydavateľstve Marenčin PT vydáva aj knihy o Bratislave. V edícií Bratislava – Pressburg už vyšlo viac ako 90 kníh o histórií Bratislavy.

Doc. ThDr. Jozef Haľko, PhD.
Nominovaný za bohatú publikačnú činnosť o cirkevných dejinách Bratislavy (pripravuje už 8. knižnú publikáciu) a za koordináciu výskumu podzemia Katedrály sv. Martina, ktorý vyústil do identifikácie hrobu kardinála Petra Pázmánya. V súčasnosti pôsobí ako historik a pomocný biskup Bratislavskej rímskokatolíckej arcidiecézy.

Edita Walterová
Nominovaná za šírenie pozitívneho obrazu mesta Modry a malokarpatského regiónu (napísala 3 knihy o Modre), za dlhoročnú pedagogickú činnosť a aktivity pre rozvoj spoločenského života Modry. Tých sa zúčastňovala 20 rokov ako členka Zboru pre občianske záležitosti v Modre a dodnes ako členka redakčnej rady Modranských zvestí, do ktorých prispela viac ako 600 príspevkami.

PhDr. Mgr. Miloš Klátik, PhD.
Generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku- nom. za celospoločenskú angažovanosť v prospech občanov. Jeho ocenenie treba vnímať aj ako poďakovanie Evanjelickej cirkvy augsburského vyznania za jej prácu a angažovanosť v BSK. Z pričinenia MK sa v Petržalke vybudoval nový evanjelický chrám Boží, fara a zborové centrum slúžiace aj občanom z okolitých mestských častí. Za jeho pôsobenia bola založená evanjelická materská aj základná škola a gymnázium. Je autorom učebníc náboženstva pre ZŠ.

Mgr. Art. Juraj Kukura
Nominovaný za osobné zásluhy pri rozvoji kultúrnych a umeleckých hodnôt, ich prezentáciu doma i v zahraničí, za desťročné úspešné vedenie a budovanie Divadla Aréna, ako aj za nezameniteľný osobný umelecký vklad a prínos v oblasti hereckého umenia.Vďaka JK existuje už 10 rokov úspešný projekt Detskej univerzity Komenského, ktorý dosiahol medzinárodné uznanie, pokračuje 3. séria priamych prenosov z Metropolitnej opery v New Yorku a vznikol celý rad premiérových titulov.

Margit Polák
Nominovaná za kultúrnu angažovanosť. Počas svojho takmer 50 ročného pôsobenia v Mestskej knižnici Senec a v Csemadoku zorganizovala veľké množstvo kultúrno-výchovných podujatí – literárnych besiedok, prednášok a predstavení. Od roku 2011 pracuje v Mestskom múzeu v Senci, ktorého bola spoluzakladateľkou. Svojou prácou celý život šírila dobré meno mesta Senec ako aj kraja, bola príkladom zdravého lokalpatriotizmu a kultúrnej angažovanosti.

Prof. Em. PhDr. Mária Pötzlová-Malíková DrSc.
Nominovaná za bohatú publikačnú činnosť o barokovej minulosti Bratislavy a propagáciu dejín mesta a regiónu v zahraničí. Publikovala celý rad odborných štúdií venovaných najmä sochárstvu v 18. storočí v Strednej Európe. Samostatne vydala doposiaľ 5 kníh, z toho 2 v nemčine, tri v slovenčine.

Mgr. Anastázia Šimková
Nominovaná za prínos Základnej škole v Záhorskej Vsi, kde pôsobí ako riaditeľka. Za jej pôsobenia sa výučba v škole skvalitnila a zamerala sa na súčastné potreby – na jazyky a výpočtovú techniku. Vďaka jej aktivite škola získala prostriedky na rekonštrukciu a údržbu. Pod jej vedením je škola zveľaďovaná a žiaci sa v nej cítia dobre.

PaedDr. Jozef Horák
Nominovaný za viac ako tridsaťročné pôsobenie v pozícií riaditeľa Strednej odbornej školy na Farského ul., za veľký prínos pri rozvoji odborného školstva v Bratislavskom kraji, ako aj za celoživotnú pedagogickú a výchovnú prácu v oblasti stredného školstva. Jeho kvalitnú prácu ocenil aj súčasný minister školstva, Dušan Čaplovič, ktorý mu 10. júla 2012 odovzdal Veľkú cenu sv. Gorazda.

Udelenie výročných cien v roku 2011

Mgr. Oto Šimkovič
Zaslúžil sa o veľký kultúrny a spoločenský rozvoj obce Záhorská Ves. Napísal knihu: „Najzápadnejšia na Slovensku” s podtitulkom Slovníček uhranského nárečia s čítaním o histórii a živote ľudí v obci Záhorská Ves. Tvorí a rediguje obecné noviny “Záhorský hlásnik”. Je autorom a spolutvorcom otvorenia “Uhranského múzea” v obci Záhorská Ves.

PhDr. Ondrej Demo
Ako hudobný folklorista (etnomuzikológ), redaktor ľudovej hudby Čs. rozhlasu v Bratislave, venoval osobitnú pozornosť kultúrnym tradíciám Vajnor, ako vinohradnícko-roľníckej obci, s dychovou hudbou, bohatou na kroje, výšivky, maľby, výtvarné umenie. Podieľal sa na formovaní Folklórnej skupiny vo Vajnoroch a príprave niekoľkých scénických programov pre skupinu. Založil Spevácky zbor Jána Pavla II.

Ing. Alena Synková, CSc.
Celý život ju lákali aktivity na pomoc deťom a mladým ľuďom. Svojou aktivitou prispela k realizácii projektov ako: Dieťa v ohrození, Dni bez bariér, Ostrovy života, Biť ľudí je zlé … deti sú tiež ľudia, Som tu s tebou pre skvalitnenie pobytu chorého dieťaťa v nemocnici, Fond pre chudobné deti, Aby deti nezomierali pre zníženie detskej úrazovosti a projekt: Aj oni sú naše deti pre efektívnu komunikáciu medzi lekárom, zdravotníckym personálom a rodičom v situáciách, keď zomiera detský pacient.

PhDr. Emese Duka Zólyomi
Svojou tvorivou prácou celý život šírila dobré meno svojho rodného mesta a kraja nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Jej hlavnou prácou je zostavenie centrálneho katalógu kníh a nôt vydavateľstva OPUS za obdobie 1971 – 1982. Je spoluzakladateľkou súťaže klaviristov Kadosa Pán, organizátorkou súťaže Csengı Énekszó, spoluorganizátorkou Stretnutia hudobníkov Bélu Bartóka a Dní Zoltána Kodálya.

Pavol Fandák
Dlhoročný zamestnanec CHKO Malé Karpaty v Modre, ochranca prírody a zakladateľ skautingu v Modre. Výrazne sa angažuje aj v rámci celoslovenského skautingu, podieľa sa na vydávaní celoslovenských skautských časopisov, spolupracuje pri organizovaní skautských podujatí a tiež sám publikuje. Pozornosť a vďaku si však predovšetkým zaslúži za celoživotnú dobrovoľnícku prácu s deťmi a mládežou, ktorých okrem vzdelávania a voľno-časových aktivít vedie k altruizmu a ochranárskej činnosti.

Mgr. Anton Belan
Dlhoročný pedagóg na Škole pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium v Bratislave. Dosiahol a dosahuje mimoriadne výsledky v pedagogickej činnosti so žiakmi vyššieho sekundárneho vzdelávania v oblasti matematiky a informatiky.

PhDr. Anna Píchová
Pôsobí vo funkcii riaditeľky Malokarpatského osvetového strediska od roku 1994, čo predstavuje 17 rokov nepretržitej činnosti. Počas jej pôsobenia dosiahlo stredisko nemalé úspechy nielen v oblasti riadenia, osvety, metodiky, záujmovo-umeleckej činnosti, ale hlavne rozvoja cestovného ruchu v Malokarpatskom regióne.

Jozef Zsoldos (in memoriam)
Jeden zo zakladateľov športových plavieb na Slovensku a jeden zo zakladajúcich členov najväčšieho oddielu vodného motorizmu Inter Bratislava. Majster Európy v súťaži regularita a dlhoročný funkcionár Československého aj Slovenského zväzu vodného motorizmu.

Udelenie výročných cien v roku 2010

Ing. Jaroslav Števove (in memoriam)
Bol príkladom statočnosti, skromnosti a pracovitosti. Jeho život napriek nejednej ťažkosti bol naplnený činorodou prácou, verejnou angažovanosťou i príkladným osobným životom. Zanietene pracoval s mládežou a vyvíjal činnosť v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.

PaedDr. Ján Filc
Tréner slovenskej hokejovej reprezentácie (2008-2010), člen Coaching commitee (2003-2008), od roku 2008 člen Hall of Fame commitee Medzinárodnej federácie ľadového hokeja. Aktívny hráč ľadového hokeja na poste brankára 11 rokov, juniorský reprezentant. Získal dve bronzové medaile z ME juniorov (1971 a 1972). Člen výkonného výboru SZĽH.

Jozef Široký
Od roku 1972 sa venoval športovej streľbe a vychoval okolo 100 majstrov Slovenska, niekoľko reprezentantov bývalého ČSSR. Od roku 1998 sa začal venovať trénovaniu telesne postihnutých, ktorí pod jeho vedením získali niekoľkokrát titul Majstrov Európy, dva krát titul Majstri sveta a sú držiteľmi svetových rekordov.

Ing. Jirko Kubáček
Dlhoročný pracovník a vedúci Železničného dokumentačného centra na Rendezi (Východnom), kde sa zaslúžil o zachovanie a následnú rekonštrukciu železničných historických budov. Je autorom postupne už vykonávanej vízie v pamiatkovej zóne Starého depa Bratislava Východ ako budúceho „Železničného národného centra Slovenska“.

Zita Furková
Vynikajúca herečka, ktorá stvárnila stovky postáv v inscenáciách klasikov i súčasných dramatikov v divadle, televízii, filme, rozhlase pod vedením renomovaných režisérov. Je divadelná i filmová režisérka, autorka poézie.

Prof. MUDr. Martin Janec, DrSc.
Významný lekár s pôsobiskom v Starom Meste, detský chirurg zaoberal sa chirurgickou liečbou pectus excavatum (vpadnutý hrudník), Univerzitný pedagóg, autor odborných publikácií a učebníc (najaktuálnejšie: Starostlivosť o deti s vrodenými chybami, Chirurgia pre detské sestry, Detskí chirurgovia).

Udelenie výročných cien v roku 2009

Peter Bittner, riaditeľ TV Pezinok
Peter Bittner sa venuje organizovaniu kultúrnych aktivít, najmä v Pezinku, medzi ktoré patrí okrem iných Etnofestival, Cibulák, Hodokvas či Musicmania. Už 10 rokov patrí k aktívnym organizátorom kultúrneho života v Pezinku a vo všetkých uvedených pozíciách dokáže preukázať svoju kreativitu, novátorstvo a originalitu.

Daniel Hevier, spisovateľ
Daniel Hevier je významný spisovateľ a , z ktorých viaceré boli preložené do cudzích jazykov. Vo svojom mimopracovnom čase venuje ľuďom s mentálnym postihnutím, organizuje mnohé podujatia s cieľom prepájať nezainteresovaných ľudí z umeleckého sveta a vzbudiť v nich potrebu pomôcť ľuďom s mentálnym postihnutím.

Ľuboš Jurík, spisovateľ, politológ
Ľuboš Jurík, spisovateľ, politológ a publicista sa vo svojich literárnych dielach inšpiruje Bratislavou. Ulice Bratislavy, ľudia v nej žijúci a história sa odzkadľuje v jeho tvorbe a tak významne prispieva k jej poznaniu a zviditeľneniu.

Doc. PhDr. Ivan Mauer, CSc., športovec, pedagóg
Ivan Mauer je významným športovcom, vedcom, pedagógom, teoretikom a metodikom, odchoval mnoho významných krasokorčuliarskych osobností. Na Majstrovstvách sveta stál 10-krát na najvyššom stupienku, na Majstrovstvách Európy získal prvé miesto 20-krát a na Olympijských hrách získal 3-krát.

Milan Ružek, športovec
Milan Ružek viac ako 50 rokov dobrovoľne označuje turistické chodníky. Zaslúžil o vystavanie drevenej rozhľadne na Veľkej homoli v Malých Karpatoch a jeho práca je veľkým prínosom v oblasti cestovného ruchu.

Udelenie výročných cien v roku 2008

Umelecký súbor Lúčnica
Umelecký súbor Lúčnica za 40 rokov vychoval viac ako 2000 umelcov, ktorí spevmi, hudbou a tnacami reprezentujú Slovensko i regióny.

Slovenská filharmónia
V roku 2008 slávi 60. výročie koncertnej sezóny a diela slovenských a zahraničných autorov prezentovala takmer po celom svete.

RNDr. Milan Antala
Pedagóg, ktorý 47 rokov pedagogickej praxe venoval výchove mládeži a výrazne tak prispel k rozvoju školstva v kraji.

Akad. mal. Miroslav Cipár & Mgr. Vilma Cipárová
Manželia, ktorí intenzívne a dobrovoľne pomáhajú ľuďom s fyzickým a mentálnym postihnutím.

PhDr. Daniela Kočicová
Psychologička a dlhoročná zamestnankyňa DSS Rosa pomáha nielen postihnutým klientom zariadenia, ale pôsobí aj ako poradca riaditeľa.

Ing. Vojtech Polakovič
Umelec, maliar, ktorý vo svojich dielach stvárňuje históriu a súčasnosť regiónu.

Udelenie výročných cien v roku 2007

Bratislavské bábkové divadlo
Kultúrne zariadenie v pôsobnosti BSK, ktoré na svojich hrách, muzikáloch a rozprávkach odchovalo už tri generácie.

Ignác Bizmayer
Figurálny keramik, ktorý prezentuje staré remeslo keramické v jeho originálnej podobe nielen v našom kraji.

Ing. Jozef Javorka
Počas jeho starostovania zaznamenala obec Slovenský Grob výnimočný rozvoj i úspech na medzinárodnej súťaži.

MUDr. Eva Siracká, DrSc.
Celý svoj život zasvätila boji proti rakovine, je zakladateľkou a vedúcou postavou v organizácií Liga proti rakovine a je uznávanou odborníčkou.

Udelenie výročných cien v roku 2006

Jozef Nagy, Bratislava
Umelec, ktorý počas svojho života vytvoril množstvo grafických listov a ilustrácií. Svoje námety čerpá z ľudových tradícií z prostredia Žitného ostrova.

PhDr. Jana Petrová
Ako riaditeľka zariadenia sociálnej starostlivosti Integra iniciovala vytvorenie prvých chránených pracovných miest pre ľudí s mentálnych postihom. Je výraznou osobnosťou v oblasti liečebnej pedagogiky.

Udelenie výročných cien v roku 2005

Združenie Malokarpatská vínna cesta
Občianske združenie, ktoré sa aktívnou mierou podieľa na prezentácií regiónu a rozvoju vinárstva a turizmu v kraji i mimo jeho hraníc.

Divadlo Astorka Korzo ´90
Kultúrne zariadenie, ktoré viac ako 15 rokov tvorí neoddeliteľnú súčasť činoherníctva v kraji a významne tak prezentuje kraj na poli kultúry.

Pavel Dvořák
Spisovateľ, novinár a historik, ktorého práce presiahli hranice nášho regiónu. Jeho tvorbu s úctou prijímajú aj mladí čitatelia.

PhDr. Ján Dubovský
Historik, archivár a prekladateľ, ktorý svojím celoživotným dielom doplnil a obohatil slovenské archívne zbierky a fondy.

Akad. soch. Alexander Ilečko
Aktívne obohatil svojimi dielami sochárske umenie nielen v našom kraji. Je zakladajúcim členom Spolku slovenských výtvarníkov.

PhDr. Elena Schniererová
Pedagogička a vedecká pracovníčka, ktorá sa stala spoluzakladateľkou skautského zboru Sv. Alžbety a Humanitárneho výboru.

Pavel Schenk
Športová osobnosť kraja, olympijský víťaz, reprezentant a tréner, ktorý svoje bohaté skúsenosti v oblasti športu odovzdáva mladým športovcom.

Ing. Jozef Stankovský
Autor projektov, ktoré uľahčili život obyvateľom kraja. Je autorom návrhu Podkarpatského kanalizačného zberača, ktorého realizáciou sa výrazne prispelo k šetreniu finančných prostriedkov.

PaedDr. Jozef Pavelka
Pedagóg a iniciátor netradičných podujatí, ktoré priviedli mladých obyvateľov kraja k hodnotnému užívaniu voľného času.

Udelenie výročných cien v roku 2004

Stredná priemyselná škola strojnícka
Základný kameň technického školstva. V roku 2003/2004 si pripomenula 100 rokov od založenia, stala sa jedným z centier vzdelávania v oblasti automobilového priemyslu.

Škola úžitkového výtvarníctva J. Vydru
Škola v zriaďovateľskej pôsobnosti BSK, kde sa vyučuje od roku 1928/1929. Na škole vyštudovali mnohí slovenskí umelci Ľ. Fulla, M. Galanda, K. Plicka, J. Bednárik, Z. Studenková a iní.

Spoločnosť priateľov detí z detských domovov ÚSMEV AKO DAR
Najstaršia nezisková organizácia v SR, ktorá pomáha deťom bez rodiny a organizovanými projektmi intenzívne podporuje ich talent.

Ing. Arch. János Frideczky
Zakladateľ nadácií pre tých, ktorí pomoc potrebujú, organizátor kultúrnych podujatí a znovuorganizátor tradičného bratislavského občianskeho spolku Prešporské kasíno.

František Janata
Šéfkuchár, ktorý slovenskú gastronómiu prezentuje po celom svete, spoluzakladateľ Slovenského zväzu kuchárov a cukrárov, držiteľ hodnotných ocenení v oblasti gastronómie.

Judit Mayer
Aktívne sa venovala prekladaniu vyše 100 publikácií a 30 kníh, je autorkou dvoch pôvodných diel a pôsobila ako redaktorka.

Udelenie výročných cien v roku 2003

Mgr. Elena Králiková
Vzorná matka ôsmich detí, ktorá svoje ratolesti vychovala a dala im najlepšie vzdelanie aj napriek mnohým prekážkam.

Ľudovít Havlovič
Odborný pracovník Matice Slovenskej, venoval sa skúmaniu račianskej histórie, vykonával lektorsko – sprievodcovskú činnosť, bohaté vedomosti z Rače.

MUDr. Eduard Granec
Lekár, gynekológ a pôrodník, ktorý počas svojej lekárskej praxe pomohol na svet viac ako 25 000 deťom. Špecializuje sa na rizikovú graviditu a 30 rokov vedie prenatálnu poradňu pre rizikové tehotenstvo.

Ľudovít Slimák
Organizátor kultúrneho života, spoluzakladateľ Občianskeho združenia „Pezinské rozprávkové divadlo“, ktoré organizuje množstvo významných a obľúbených podujatí.

Izabella Jégh
Zaslúžila sa o rozvoj národnostnej, konkrétnej, maďarskej menšinovej kultúry v rámci Bratislavského samosprávneho kraja a Bratislavy.