Zichyovská, pôvodne Illesházyovská kúria vo Svätom Jure na Prostrednej 29 púta veľkú pozornosť, keďže je to najvýraznejšia budova priamo v centre mesta a už od roku 1865 v nej sídli mestská správa. Prestavbu na účely radnice realizoval v rokoch 1863 – 1865 Ignác Feigler zo známej bratislavskej staviteľskej rodiny Feiglerovcov, ktorá vytvorila aj mnohé významné stavby v Bratislave od prvej polovice 19. do začiatku 20. storočia.
V rokoch 2017 – 2020 realizoval archívne výskumy k niekoľkým svätojurským kúriám Mgr. Rastislav Luz, PhD., ktorý uvádza: „Výskum k Zichyovskej, pôvodne Illesházyovskej kúrii, priniesol nové poznatky o jej najstarších dejinách. Z prvej písomnej zmienky z roku 1536 vyplýva, že vtedy existovala už dlhší čas. Medzi identifikovanými majiteľmi vystupujú aj grófky Barbora a Margita zo Svätého Jura a Pezinka – objekt sa tak stal prvou stavbou v meste, okrem hradu, ktorú sa podarilo previazať s týmto rodom. Z prameňov vieme, že grófi tu vlastnili aj iné nehnuteľnosti – tie na svoju identifikáciu zatiaľ čakajú.“
Umelecko-historický a architektonicko-historický výskum realizovala v roku 2013 spolu s kolektívom PhDr. Zuzana Zvarová: „Pamiatkový výskum zistil pod dnešnou fasádou neobyčajne kvalitnú renesančnú výzdobu zachovanú takmer na celej ploche. Výzdoba pozostávala z kombinácie štruktúrovaných a hladkých plôch oddelených ryskami. Medzi horizontálnymi pásmi boli naryskované ovály a dosadali na ne pravdepodobne štruktúrované pilastre oddelené hladkou plochou s bielym náterom. Túto výzdobu datoval výskum na prelom 16. – 17. storočia, kedy došlo k hlavnému stavebnému rozmachu Svätého Jura. Predpokladá sa, že vtedy pôsobila vo Svätom Jure renesančná stavebná dielňa. Zistená výtvarná výzdoba fasády naznačuje, že v meste pôsobili školení, remeselne a výtvarne zdatní umelci.“
Dnes vidíme reštaurovanú fasádu, ktorá prezentuje eklektickú výzdobu vytvorenú Feiglerovcami. Pod ňou sú zakonzervované nájdené renesančné a aj barokové vrstvy. Komplexná obnova fasády uličného krídla a prejazdu sa pripravovala veľmi dlho a prebiehala vo viacerých fázach od roku 2013 až do roku 2020. Postupne boli reštaurované, alebo umelecko-remeselne obnovené všetky jeho časti: vstupná drevená brána a kamenný portál, „vežička“ s erbom na priečelí, okná na uličnej aj dvorovej fasáde, všetky omietky a nátery na fasáde a tiež v prejazde a nakoniec drevené dvere a tiež železné dvere s kamenným portálom v prejazde. Súčasťou komplexnej obnovy bola aj sanácia vlhkosti podľa vypracovaného projektu.
Prvým krokom na niekoľkoročnej „ceste“ bolo reštaurovanie vstupnej drevenej brány a kamenného portálu v roku 2013 Na bráne bolo také množstvo rôznych olejových aj syntetických náterov, že plastické prvky boli už len ťažko čitateľné. Tieto nátery sa odstránili, ponechali sa len nájdené fragmenty primárnej farebnosti a ich okolie sa doplnilo reverzibilným náterom v rovnakom odtieni na báze ľanového oleja. Súčasne sa reštauroval aj portál, na ktorom sa tiež našla primárna farebnosť. Táto korešpondovala s farebnosťou náterov na tých vrstvách omietok, ktoré sú priraďované k Feiglerovej prestavbe.
Reštaurovanie erbu mesta umiestneného na najvyššom bode priečelia fasády sa tiež, podobne ako pri bráne, začalo odstránením veľkého množstva nevhodných sekundárnych náterov. Na kamennom reliéfe erbu bola objavená pôvodná baroková farebnosť a erb bol zreštaurovaný v tomto duchu. Na tie časti, ktoré vidíme v striebornej a zlatej farbe, bolo použité skutočné striebro a zlato.
V roku 2017 boli na celom uličnom krídle umelecko-remeselne obnovené truhlicové okná, respektíve tie časti, ktoré bolo možné zachovať a zvyšok bol vyrobený ako kópie pôvodných. Ich farebnosť zodpovedá primárnej farebnosti, bola použitá okrová lazúra, tak ako aj na vstupnej bráne.
V ďalšej fáze prác na fasáde sa riešil problém s vlhkosťou. V soklovej časti boli pri rôznych opravách použité nevhodné moderné technológie – lepidlá, nepriedušné omietky a nátery, plastové sieťky a podobne. Vzlínanie zemnej vlhkosti bolo preto až do výšky troch-štyroch metrov. Fasádu v jej horných častiach značne poškodila voda zatekajúca z deravej ríny. Eliminácia zemnej vlhkosti sa riešila v zmysle sanačného projektu, o. i. aj sanačnými omietkami a elektroosmózou. Opatrenia boli realizované v celom uličnom krídle.
Pri výpočte poškodení fasády je potrebné tiež spomenúť nevhodné zásahy, ktoré sa vykonali počas elektrifikácie radnice pravdepodobne v 50-tych rokoch 20. storočia. Pod oknami boli vtedy až do hĺbky muriva odstránené omietky aj s výzdobou a v súčasnosti ju už teda nebolo možné rekonštruovať.
Reštaurovanie omietok a náterov na fasáde bol veľmi náročný proces. Najskôr boli odstránené nevhodné vrstvy. Všetky nájdené hodnotné omietky a nátery – renesančné, barokové a aj „Feiglerove“ – boli zakonzervované. Fasáda bola celkovo reštaurovaná do výrazu, ktorú dostala počas prestavby Ignáca Feiglera a to prácnym spôsobom – pôvodné dochované fragmenty z „feiglerovského obdobia“ sa neprekrývali, ale sa reštaurovali, spevňovali a chýbajúca hmota sa k nim tvarovala priamo na mieste. Spomínané nové prvky sa teda nevyrábali vopred v dielni, ale dopájali sa k originálu. Staré a nové sa následne zjednotilo iba farebným náterom.
Pri dopĺňaní chýbajúcich omietok, profilov a ornamentov boli využité vápenné tmely a omietky. Mgr. art. Miroslav Želiar hovorí: „Naši pracovníci sa učili využívať vápenné technológie aj počas Školy tradičných stavebných remesiel, ktorú pravidelne organizuje AINova. Učili sa pod dohľadom skúsených odborníkov, vyrábali a aplikovali vápenné omietky a nátery na rôznych menších historických objektoch. Neskôr, pod vedením reštaurátora, zúročili všetky svoje vedomosti a skúsenosti na tak významnej stavbe, akou je budova radnice vo Svätom Jure.“
Veľmi zaujímavou časťou uličného krídla je prejazd, reštaurátor Mgr. art. Ján Fečo hovorí: „Pri odstraňovaní cementových omietok na nás „žmurkol Perún“ a na klenbe sme objavili rozetu – primárnu ornamentálnu výzdobu v štruktúre povrchovej vrstvy omietky. Odhalili sme omietky z obdobia renesancie a to v takom rozsahu, že klenby prejazdu bolo možné obnoviť do tohto najstaršieho výrazu. Na miestach, kde sa renesančné omietky nezachovali, boli doplnené technologicky príbuznými omietkami na báze nehaseného vápna a piesku. Hrebienky klenieb boli zosekané a v súčasnej úprave sa pripomínajú pásom v omietke.“ Nájdená rozeta, nazývaná aj Perúnova hviezda, alebo kvet života, sa objavuje v rôznych kultúrach, aj v našej slovanskej a najčastejšie sa interpretuje ako ochranný symbol. Prejazd radnice, ktorý ešte nedávno nebol ničím výnimočný, je dnes veľmi hodnotnou časťou objektu, kde môžeme vidieť historicky najstaršie dochované originálne vrstvy.
Zdroj: prikladnaobnova.sk
