Prvé ochotnícke divadlá, ktoré vznikali na Slovensku v 19. storočí, odohrali svoje predstavenia v školách, na farách a v hostincoch. Hercami týchto divadiel boli často samotní organizátori – učitelia, vzdelanci a kňazi, ktorí sa zúčastňovali aj na iných kultúrno spoločenských udalostiach (fašiangy, koledovanie, rôzne sprievody). Prvé hry obsahovali prevažne náboženskú tematiku a boli inšpirované ľudovými tradíciami.
Samotná príprava divadelných predstavení bola vnímaná ako ušľachtilá činnosť, ktorou ochotníci zmysluplne vypĺňali svoj voľný čas a ktorá v nich upevňovala spoločenské vystupovanie, umelecký rozhľad a národné cítenie.
Veľmi dôležité boli predstavenia školských divadiel, ktoré mali vzdelávací charakter a upevňovali v divákoch mravnú výchovu. Vďaka študentských spolkom, ktorých národné cítenie silnelo vďaka štúrovskému hnutiu, vznikli ochotnícke divadlá v Martine, v Brezne, v Modre, vo Zvolene, v Dolnom Kubíne a v Rajci.
Keďže počas maďarizácie úrady zakazovali slovenské predstavenia, v divadlách sa používala nemčina, maďarčina a čeština, do ktorej postupne divadelníci vnášali slovenčinu.
Ochotníci začali postupne prinášať divákom hry domácich autorov, medzi ktorými boli Jozef Gregor Tajovský, Ján Palárik, Pavol Socháň, Ferko Urbánek a Ján Hollý. Medzi najaktívnejšie patrili ochotnícke divadlá v Turčianskom Svätom Martine, Skalici, Tisovci, Liptovskom Mikuláši, Ružomberku.
Prostredníctvom divadelných predstavení herci vyjadrovali nielen kritiku k vtedajšej spoločnosti, ale aj zosmiešňovali najmä záporné postavy. Často využívali interakciu s publikom, v ktorom sedeli ich rodinní príslušníci.
Prvé ochotnícke divadlo, ktoré združovalo mládežníkov a študentov, vzniklo pod vedením Gašpara Fejérpataky – Belopotockého. Pod názvom Divadlo slovenské Sväto-Mikulášske odohralo 22. augusta 1830 premiéru veselohry Janka Chalupku „Kocúrkovo“.
Štúrovská mládež študujúca v Bratislave založila v Sobotišti v roku 1841 Slovenské národné divadlo nitrianske.
Ďalším významným ochotníckym divadlom bol Detvan, ktorý bol založený ako samovzdelávací spolok slovenskými študentmi v Prahe.
Neskôr začali na dedinách vznikať ochotnícke divadlá, ktorých herci patrili
do rôznych spolkov (Živena, hasiči, Červený kríž, vojenské a telovýchovné spolky).
Účinkovanie ochotníckych spolkov neohrozil ani vznik profesionálnych divadiel
po roku 1920.
Vďaka členom Matice slovenskej sa po vzniku Československa konalo 25. júna 1922 v Turčianskom Svätom Martine prvé valné zhromaždenie Ústredia slovenských ochotníckych divadiel (ÚSOD), ktoré vydávalo časopisy Slovenský ochotník a Naše divadlo, a zároveň ako metodické centrum pomáhalo ochotníckym divadlám v ich činnosti.
Medzi najvýznamnejších autorov, ktorých diela prinášali ochotníci svojim divákom patrili: Anton Pavlovič Čechov, George Bernard Shaw, Henrik Ibsen, Karel Čapek, Terézia Vansová, Pavol Országh Hviezdoslav, Ivan Stodola a mnohí ďalší.
Ochotnícke divadlá majú svoj veľmi dôležitý význam aj v dnešnej dobe. Vo svojich predstaveniach prinášajú rôzne témy, ktoré tak ako aj v minulosti, riešia nielen problémy súčasnej doby, ale aj napomáhajú k vzdelávaniu a k šíreniu osvety. Vďaka ním môže človek nahliadnuť do zrkadla zobrazujúceho spoločnosť a prežiť komédiu, či drámu nielen súčasného života.
O tom, že v Bratislavskom kraji činnosť ochotníckych divadiel naďalej pokračuje, vás presvedčíme v ďalších príspevkoch. Ako prvé vám predstavím divadlo Falangir z Kostolišťa, ktoré zaznamenalo významné úspechy na rôznych divadelných súťažiach a podujatiach.
Jedným z prvých ochotníckych divadiel v našom regióne bol Ochotnícky krúžok na Cajle, ktorý vznikol v roku 1908 pod vedením Jozefa Jelemenského. V rokoch 1923 – 1926 sa krúžok začlenil do Omladiny a potom do Telovýchovnej jednoty Orol. V roku 1939 bol Orol zrušený a starí ochotnícki pracovníci založili Divadelný ochotnícky krúžok Ferka Urbánka na Cajle.
Viac sa dozviete tu:
https://cajla.estranky.sk/clanky/zivot-na-cajle-v-minulosti/ochotnicke-divadlo.html
Foto:https://cajla.estranky.sk/
Zdroj:https://divadlotandem.sk/
