Ako je možné, že boli vakcíny proti COVID vyvinuté tak rýchlo?
Vírusy podobné SARS-CoV-2, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19, sa v iných častiach sveta objavili už v minulosti. Spomeňme napr. vírus SARS-CoV-1, ktorý v rokoch 2002-2004 spôsobil epidémiu SARS vo východnej Ázii a Severnej Amerike a neskôr MERS na Strednom a Ďalekom Východe. Tieto vírusy patria do rovnakej “rodiny” ako SARS-CoV-2, takže majú obdobné vlastnosti. Vedci sa už odvtedy snažili vyvinúť liek proti týmto vírusom, a teda výskum pre vývoj vakcíny na koronavírusy nezačal až po vypuknutí pandémie COVID-19. Napr. Oxfordské laboratóriá vyvinuli vakcínu proti MERS už v roku 2018. Okrem toho výrobcovia vakcín sa kvôli naliehavosti situácie snažili vývoj ešte viac urýchliť tým, že namiesto testovania vakcín v niekoľkých fázach za sebou tieto fázy spustili súbežne.

Nebolo by lepšie sa radšej premoriť?
Spoliehanie sa na premorenie populácie je z morálneho hľadiska značne problematické, pretože vystavuje obyvateľov neprimerane vysokému riziku v porovnaní s očkovaním. Zatiaľ čo na Slovensku zatiaľ evidujeme 4 úmrtia v súvislosti s očkovaním, na COVID-19 zomrelo už vyše 12 527 ľudí a viac ako 2 456 zomrelo “s COVIDom”. Okrem toho ochorenie COVID-19 zanecháva na zdraví ľudí dlhodobé príznaky – až 13,7% ľudí, ktorí prekonali COVID, ostalo s dlhodobými zdravotnými ťažkosťami. Premoriť populáciu by teda znamenalo vystaviť ju zbytočne riziku zanechania trvalých následkov na zdraví, čo nie je len nemorálne, ale výrazne by to poškodilo ekonomiku z krátkodobého (chorí a hospitalizovaní na COVID), ale aj dlhodobého hľadiska (dlhodobo PN, invalidi, nižšia produktivita a zvýšená záťaž a výdavky na zdravotnícky systém).

Prečo musím nosiť rúško, aj keď som zaočkovaný?
Aj zaočkovaný človek sa môže nakaziť a ďalej šíriť vírus, preto je nanajvýš zodpovedné voči sebe aj ostatným rúško nosiť.

Prečo očkovaní sú zvýhodnení, aj keď môžu šíriť vírus?
Takto postavená otázka úplne uniká pointe – hlavným motívom očkovania totiž nie je docieliť, aby sa vírus ďalej nešíril, to by bola veľmi idealistická predstava, pretože vírus sa prirodzene bude šíriť ďalej. Aj proti chrípke je obyvateľstvo už preočkované, no napriek tomu sa ďalej šíri. Cieľom očkovania je dosiahnuť, aby vírus ďalej nemutoval, aby „oslabol“ a aby sa znížil počet ťažkých prípadov a hospitalizácií v súvislosti s COVID-om. Ak sa nakazí zaočkovaná osoba, nastanú tri možnosti, ako sa bude situácia vyvíjať ďalej: môže nakaziť nezaočkovaného človeka, môže nakaziť zaočkovaného človeka a môže nenakaziť zaočkovaného človeka.

Zaočkovaný človek má vysokú šancu sa nenakaziť vôbec, ale ak sa aj nakazí, priebeh ochorenia je slabý, a ak by okolo neho boli iba samí zaočkovaní, šírenie vírusu to výrazne oslabí ako pri spomínanej chrípke. Keď ale zaočkovaný človek nakazí nezaočkovaného, ten má omnoho vyššiu šancu skončiť v nemocnici, rovnako ako všetci nezaočkovaní okolo neho. Nie je to teda tak, že zaočkovanie nemá efekt preto, že sa môže nakaziť a vírus šíriť ďalej, ale práve nezaočkovaná osoba oslabuje efekt očkovania, z ktorého by mohli profitovať všetci. Toto je to spomínaná kolektívna imunita, o ktorej sa často hovorí. V konečnom dôsledku je teda solidárne odmeňovať zodpovedných a solidárnych, ktorí sa dajú zaočkovať v prospech celej spoločnosti.

Prečo musím byť znevýhodňovaný za to, že sa nechcem dať zaočkovať?
Ide o princíp spoločenskej solidarity a sociálnej spravodlivosti. Človek, ktorý sa dá zaočkovať proti COVID-u, sa istým spôsobom „obetuje“ pre spoločnosť, aby pomohol vytvoriť kolektívnu imunitu. Človek, ktorý sa nezaočkuje, je ale akýsi „free rider“, to znamená, že do spoločnosti nič neprispeje, čo teda nie je fér. Aby sme túto nerovnováhu v nesení zodpovednosti vyrovnali, je fér vyžadovať viac zodpovednosti od nezaočkovaných. Ak by sme to chceli vyčísliť, 1 vakcína od konzorcia Pfizer/BioNTec stojí 12 EUR, no hospitalizácia jedného pacienta s COVID-om stojí 2 089 EUR. Oboje prepláca poisťovňa, no keďže zdravotné poistenie funguje na princípe spájania zdrojov, znamená to, že oboje platíme všetci. Za nezaočkovaného človeka teda doplácame všetci omnoho viac než za nezaočkovaného.

Očkovanie by malo byť dobrovoľné. Prečo nás do toho vláda tlačí?
Očkovanie proti ochoreniu COVID-19 je v Slovenskej republike zatiaľ stále dobrovoľné, ale je otázne, či by to tak malo ostať. Na Slovensku sa totiž v súčasnosti povinne očkuje už proti minimálne 7 rôznym ochoreniam už v ranom veku života. Vláda nás do toho tlačí preto, lebo očkovanie je najjednoduchší, najvýhodnejší a najlacnejší spôsob ako prekonať pandémiu s čo najnižšími stratami na životoch a ekonomickými stratami.

Celá téma koronavírusu je vymyslená na to, aby nás vláda mohla obmedzovať.
Pre vládu je nevýhodné nás obmedzovať, preto je veľmi nepravdepodobné, že by mala záujem to robiť. Akékoľvek obmedzujúce opatrenia súvisiace s COVID-om od zatvárania podnikov, škôl a podujatí až po zákaz cestovania medzi okresmi sú ekonomicky nevýhodné. Vláda na nich stráca veľké množstvo peňazí, čo sa môže vypomstiť pri budúcich voľbách, takže v záujme vlády nie je nás obmedzovať.

Ako máme veriť, že očkovanie je bezpečné, keď sa množstvo politikov nedalo zaočkovať?
Politici sú v konečnom dôsledku tiež iba ľudia – nie vždy robia to, čo je pre ich zdravie bezpečné. Hoci politici by z titulu svojho postavenia mali robiť racionálne rozhodnutia a ísť príkladom, netreba zabúdať, že taktiež podliehajú emóciám a vplyvu emocionálne nabitých informácií zo strany médií, voličov, priateľov alebo rodiny. Okrem toho sa politici snažia sledovať vlastné kariérne záujmy a všetky tieto vplyvy na nich vytvárajú tlak pri rozhodovaní, či sa zaočkovať alebo nie. Niekedy po zvážení všetkých faktorov vyhodnotia, že je pre nich bezpečnejšie sa nezaočkovať, hoci nie bezpečnejšie zo zdravotného hľadiska, ale z hľadiska politického.

Prečo až tretina doktorov a sestier nie je zaočkovaná?
Lekári nie sú vedeckí pracovníci ani farmaceuti, ktorí sa najlepšie vyznajú vo výrobe a zložení vakcín. Možno lepšie, než sa pýtať, či vôbec veriť vakcínam, by bolo pýtať sa, koľko farmaceutov je (ne)zaočkovaných.

Nie je očkovanie len snaha farmafiriem zarobiť veľké peniaze?
Farmafirmy zarábajú na predaji vakcín rovnako ako zarábali na predaji rôznych liekov a vakcín aj doposiaľ, čo vychádza z podstaty ich existencie – farmafirmy vyrábajú lieky proti ochoreniam. Pandémia koronavírusu by mala omnoho horší priebeh bez očkovania, zomrelo by viac ľudí. Vytvoril sa tak dopyt po vakcínach zo strany spoločnosti, na ktorý farmafirmy logicky reagovali. Aj bez očkovania by farmafirmy zarobili na liečbe COVID-u a na doliečovaní dlhodobých následkov a je otázne, či by tieto výnosy neprevýšili výnosy zo súčasného predaja vakcín.

Kvôli koronavírusu sú odložené iné zdravotné problémy, ktoré sú oveľa vážnejšie ako vírus (kardio, onko, atď…)
Je pravdou, že onkologickí pacienti sa v rámci Bratislavského kraja v roku 2020 dostali na operáciu približne o mesiac neskôr než v roku 2019. To bolo ale spôsobené najmä tým, že nemocnice boli preplnené COVID pacientmi, ktorým sa zdravotníci museli venovať, a pre onkologických pacientov „neostalo miesto“, no a taktiež hrozilo, že sa pacienti od množstva hospitalizovaných nakazia COVID-om. Aj preto je dôležité očkovanie – zaočkovaní ľudia majú ľahší priebeh ochorenia COVID-19, a teda je menej pravdepodobné, že skončia v nemocnici, čo v preklade znamená, že čím viac ľudí bude zaočkovaných, tým menej sa budú odkladať dôležité vyšetrenia a operácie súvisiace s inými vážnymi zdravotnými problémami.

Pochádza koronavírus z laboratória alebo z netopierov?
Pôvod vírusu je medzi odborníkmi stále sporný. Vyšetrovanie WHO v čínskom Wuhane, kde sa vírus prvýkrát objavil, zatiaľ nepotvrdilo ani nevyvrátilo ani jednu z týchto dvoch možností.

Nebol koronavírus vyvinutý umelo, aby si mohla zemeguľa oddýchnuť od škodlivej činnosti ľudí?
Nikto nedisponuje morálnou autoritou, aby mohol rozhodnúť o osude ľudstva alebo planéty. Aj keby sa niekto rozhodol túto autoritu samozvane prevziať, z  reálneho hľadiska nikto nedisponuje takou mocou, aby dokázal takýto plán mocensky presadiť, pretože hoci sa zdá, že istí ľudia na pandémii profitujú, straty iných prevyšujú ich zisky, takže záujmy stratových by „prehlasovali“ záujmy ziskových a nikto by sa k tejto iniciatíve nakoniec nepodujal.

Je teoreticky možné, že by sa pri očkovaní vložil do tela čip?
Čisto teoreticky je to možné, pretože veľkosť súčasných nanočipov, ktoré sa dnes bežne používajú ako súčiastky do počítačov alebo smartfónov, je menšia ako čo i len jedna kvapka tekutiny, a teda aj vakcíny. Nanočipy, teda najmenšie existujúce čipy majú štandardne veľkosť 5 až 10 nanometrov, pričom existuje aj 2 nanometrový čip, ktorý v máji predstavila firma IBM. Veľkosť 1 kvapky je pritom až 0,05 ml a priemer ihly, ktorou sa očkuje napr. vakcínou od konzorcia Pfizer/BioNTech, je 0,8 mm. Už zložitejšie je však predstaviť si, ako by tento čip v tele reálne fungoval.