Aký je rozdiel medzi vakcínami? (AstraZeneca, Comirnaty od Pfizer/BioNTec, Moderna, Janssen od Johnson & Johnson – jednoducho vysvetlené)
Na princípe mRNA sú založené vakcíny Comirnaty (Pfizer/BioNTec) a Moderna. Comirnaty vakcína (Pfizer/BioNTec) sa podľa písomnej informácie pre používateľa podáva v dvoch dávkach do ramena s odstupom najmenej 21 dní. Vláda SR vydala vyhlášku, ktorá je v súlade s  týmto súhrnom charakteristických vlastností očkovacej látky  a druhá dávka Comirnaty bude na Slovensku aplikovaná s rozostupom najmenej 28 dní. COVID-19 vakcína Moderna sa podáva ako dve injekcie do ramena s odstupom 28 dní.

COVID-19 vakcína AstraZeneca účinkuje tak, že pripravuje telo na obranu proti COVID-19. Skladá sa z iného vírusu (adenovírusu), ktorý bol upravený tak, aby obsahoval gén na tvorbu „spike“ proteínu SARS-CoV-2. Tento proteín na povrchu vírusu SARS-CoV-2 potrebuje pre vstup do buniek tela. Po podaní vakcína dodáva gén SARS-CoV-2 do buniek v tele. Bunky použijú tento gén na produkciu „spike“ proteínu. Imunitný systém človeka potom rozpozná tento proteín ako cudzí a vytvorí protilátky a aktivuje T bunky (biele krvinky), ktoré ho napadnú. Očkovacia látka COVID-19 Vaccine AstraZeneca spôsobuje, že imunitný systém (prirodzená ochrana tela) vytvára protilátky a špecializované biele krvinky, ktoré pôsobia proti vírusu, čím poskytuje ochranu proti COVID-19. Ak neskôr osoba príde do styku s vírusom SARS-CoV-2, jeho imunitný systém ho rozpozná a bude pripravený brániť sa proti nemu. Adenovírus vo vakcíne sa nemôže množiť a nespôsobuje choroby. Žiadna zo zložiek tejto očkovacej látky nie je schopná vyvolať COVID-19.

Je dostatočne preskúmaná mRNA technológia vakcín?
V posledných dvoch desaťročiach narastal záujem o technológiu mRNA vakcín proti infekčným chorobám. Technologický pokrok v molekulárnej biológii a chémii  urýchlil vývoj plne syntetických vakcín mRNA. Je to teda už dlhší čas skúmaná technológia schválená poprednými liekovými agentúrami.

Aká je účinnosť jednotlivých vakcín proti novému delta variantu? Ktorá je najlepšia?
Výsledky štúdií zatiaľ naznačujú viac ako 67% účinnosť pre očkovaciu látku Johnson & Johnson, 72% až 95% pre očkovaciu látku spoločnosti Moderna a 64% až 96% pre očkovaciu látku Comirnaty od Pfizer/BioNTec. Tieto výsledky je však nutné brať s rezervnou, nakoľko každá zo štúdií bola vykonaná v inom čase, na inej vzorke populácie a s použitím rôznych metód výskumu. Tieto výsledky preto nie sú 100% porovnateľné. Jednoznačným záverom štúdií však je, že všetky vakcíny majú vyššiu účinnosť po podaní oboch dávok.

Aký má význam očkovanie, ak vakcíny nechránia na 100%?
Očkovanie predstavuje nielen ochranu jednotlivca, ktorý je zaočkovaný, ale aj kolektívnu ochranu komunity a celej spoločnosti – budovanie kolektívnej imunity. Keď je človek zaočkovaný, je menej pravdepodobné, že by mohol preniesť infekčnú chorobu na iné osoby. To znamená, že očkovanie môže pomôcť chrániť tých, ktorí sami nemôžu byť očkovaní (pre iné závažné ochorenie).

Izrael je krajina s najvyššou mierou zaočkovania na svete, a aj tak sa COVID-19 šíri veľmi rýchlo. Ako je to možné? Tak pomáha očkovanie, či nie?
Dôvod, prečo sa v Izraeli napriek vysokej miere zaočkovania šíri COVID-19 tak rýchlo, je ten, že až 83% nových prípadov sú infikovaní Delta variantom. Ten je infekčnejší a šíri sa rýchlejšie než predošlé verzie COVID-u. Pravdou je, že očkovanie nezaručuje 100% ochranu a zaočkovaní môžu COVID ďalej šíriť. Napriek tomu je však očkovanie dôležité, a to z dôvodu kolektívnej imunity. Očkovanie poskytuje jedincovi značnú ochranu proti Delta variantu, a to do takej miery, že najvážnejšie prípady z hospitalizovaných sú nezaočkovaní. Je mylnou predstavou, že očkovanie má zaručiť 100%-nú ochranu jednotlivca. Podstatou očkovania je chrániť jedinca pred ťažkým priebehom ochorenia či smrťou a vytvorenie kolektívnej imunity obyvateľstva.

Je možné, že niektoré vedľajšie účinky vakcín sa ukážu až o niekoľko rokov?
Je to veľmi nepravdepodobné, pretože na základe skúseností z histórie sa niečo také zatiaľ nikdy nestalo. Podľa doterajšieho výskumu sa aj tie najzávažnejšie vedľajšie účinky akejkoľvek vakcíny, vrátane COVID-19, vyskytnú v priebehu niekoľkých týždňov. Zatiaľ najdlhšia doba, po ktorej sa ukázal vedľajší účinok, bola 6 týždňov.

Je možné, že mi niektorá z vakcín zmení DNA?
Nie, pretože mRNA nevstupuje do jadra buniek, kde je DNA uložená.

Čo ak príde ďalšia pandémia inej choroby a bude sa vyvíjať úplne iná vakcína?
Väčšina pandémii či epidémii vzniká prenesením mikróbov zo zvierat na ľudí. Závažné ochorenia, ako sú tuberkulóza spôsobená baktériou M. bovis, choroba spôsobená vírusom Ebola, vtáčia chrípka H5N1, prasacia chrípka H1N1, MERS, Q horúčka či horúčka dengue, pochádzajú zo zvierat. Vzhľadom na čoraz väčšie zasahovanie človeka do prírodných habitatov, a to najmä v tropických oblastiach, odkiaľ sa rozšíril aj vírus Ebola či horúčka dengue, a tiež v dôsledku globálneho otepľovania je možné očakávať, že niekedy v budúcnosti ľudstvo skutočne bude čeliť ďalšej pandémii. S tým bude vysoko pravdepodobne súvisieť aj snaha o vytvorenie lieku proti novému ochoreniu.