Čo sa stane s telom po očkovaní? Ako funguje vytváranie protilátok?
Po očkovaní mRNA vakcínou (Comirnaty od konzorcia Pfizer/BioNTec, Moderna) telo použije molekulu mediátorovej mRNA ako „návod“ na vytvorenie proteínu, ktorý sa prirodzene nachádza na povrchu vírusu (tzv. „spike“ proteín), a následne túto proteínovú časticu rozpoznávajú bunky imunitného systému (biele krvinky). Vzniká imunitná odpoveď, ako napr. teplota (podobná reakcia ako keď telo bojuje s chorobou), tvoria sa protilátky a tzv. pamäťové bunky, pomocou ktorých si imunitný systém túto udalosť zapamätá, a následne pri stretnutí s celým vírusom bude vedieť imunitný systém rýchlejšie „ničiť“ vírus SARS-CoV-2. Vakcína AstraZeneca je založená na inom princípe. Skladá sa z adenovírusu, ktorý bol upravený tak, aby obsahoval gén na tvorbu „spike“ proteínu vírusu SARS-CoV-2, teda adenovírus predstavuje „nosič“ pre informáciu o spike proteíne. Adenovírus vo vakcíne sa nemôže množiť a nespôsobuje choroby.

Aký je rozdiel medzi vakcínami? (AstraZeneca, Comirnaty od Pfizer/BioNTec, Moderna, Janssen od Johnson & Johnson)
Na princípe mRNA sú založené vakcíny Comirnaty (Pfizer/BioNTec) a Moderna. Comirnaty vakcína (Pfizer/BioNTec) sa podľa písomnej informácie pre používateľa podáva v dvoch dávkach do ramena s odstupom najmenej 21 dní. Vláda SR vydala vyhlášku, ktorá je v súlade s  týmto súhrnom charakteristických vlastností očkovacej látky  a druhá dávka Comirnaty bude na Slovensku aplikovaná s rozostupom najmenej 28 dní. COVID-19 vakcína Moderna sa podáva ako dve injekcie do ramena s odstupom 28 dní. COVID-19 vakcína AstraZeneca účinkuje tak, že pripravuje telo na obranu proti COVID-19. Skladá sa z iného vírusu (adenovírusu), ktorý bol upravený tak, aby obsahoval gén na tvorbu „spike“ proteínu SARS-CoV-2. Tento proteín na povrchu vírusu SARS-CoV-2 potrebuje pre vstup do buniek tela. Po podaní vakcína dodáva gén SARS-CoV-2 do buniek v tele. Bunky použijú tento gén na produkciu „spike“ proteínu. Imunitný systém človeka potom rozpozná tento proteín ako cudzí a vytvorí protilátky a aktivuje T bunky (biele krvinky), ktoré ho napadnú. Očkovacia látka COVID-19 Vaccine AstraZeneca spôsobuje, že imunitný systém (prirodzená ochrana tela) vytvára protilátky a špecializované biele krvinky, ktoré pôsobia proti vírusu, čím poskytuje ochranu proti COVID-19. Ak neskôr osoba príde do styku s vírusom SARS-CoV-2, jeho imunitný systém ho rozpozná a bude pripravený brániť sa proti nemu. Adenovírus vo vakcíne sa nemôže množiť a nespôsobuje choroby. Žiadna zo zložiek tejto očkovacej látky nie je schopná vyvolať COVID-19.

Je dostatočne preskúmaná mRNA technológia vakcín?
V posledných dvoch desaťročiach narastal záujem o technológiu mRNA vakcín proti infekčným chorobám. Technologický pokrok v molekulárnej biológii a chémii  urýchlil vývoj plne syntetických vakcín mRNA. Je to teda už dlhší čas skúmaná technológia schválená poprednými liekovými agentúrami.

Aká je účinnosť jednotlivých vakcín proti novému delta variantu? Ktorá je najlepšia?
Výsledky štúdií zatiaľ naznačujú viac ako 67% účinnosť pre očkovaciu látku Johnson & Johnson, 72% až 95% pre očkovaciu látku spoločnosti Moderna a 64% až 96% pre očkovaciu látku Comirnaty od Pfizer/BioNTec. Tieto výsledky je však nutné brať s rezervnou, nakoľko každá zo štúdií bola vykonaná v inom čase, na inej vzorke populácie a s použitím rôznych metód výskumu. Tieto výsledky preto nie sú 100% porovnateľné. Jednoznačným záverom štúdií však je, že všetky vakcíny majú vyššiu účinnosť po podaní oboch dávok.

Aký má význam očkovanie, ak vakcíny nechránia na 100%?
Očkovanie predstavuje nielen ochranu jednotlivca, ktorý je zaočkovaný, ale aj kolektívnu ochranu komunity a celej spoločnosti – budovanie kolektívnej imunity. Keď je človek zaočkovaný, je menej pravdepodobné, že by mohol preniesť infekčnú chorobu na iné osoby. To znamená, že očkovanie môže pomôcť chrániť tých, ktorí sami nemôžu byť očkovaní (pre iné závažné ochorenie).

Aké percento ľudí zo zaočkovaných bolo hospitalizovaných a zomrelo?
K odpovedi na túto otázku zatiaľ celosvetovo neexistujú dostatočné štúdie, no podľa amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb viac ako 99% prípadov, kedy sa zaočkovaní obyvatelia nakazili koronavírusom, neviedlo k smrti.

Izrael je krajina s najvyššou mierou zaočkovania na svete, a aj tak sa COVID-19 šíri veľmi rýchlo. Ako je to možné? Tak pomáha očkovanie, či nie?
Dôvod, prečo sa v Izraeli napriek vysokej miere zaočkovania šíri COVID-19 tak rýchlo, je ten, že až 83% nových prípadov sú infikovaní Delta variantom. Ten je infekčnejší a šíri sa rýchlejšie než predošlé verzie COVID-u. Pravdou je, že očkovanie nezaručuje 100% ochranu a zaočkovaní môžu COVID ďalej šíriť. Napriek tomu je však očkovanie dôležité, a to z dôvodu kolektívnej imunity. Očkovanie poskytuje jedincovi značnú ochranu proti Delta variantu, a to do takej miery, že najvážnejšie prípady z hospitalizovaných sú nezaočkovaní. Je mylnou predstavou, že očkovanie má zaručiť 100%-nú ochranu jednotlivca. Podstatou očkovania je chrániť jedinca pred ťažkým priebehom ochorenia či smrťou a vytvorenie kolektívnej imunity obyvateľstva.

Vo Veľkej Británii až 40% hospitalizovaných bolo zaočkovaných. Funguje teda očkovanie proti hospitalizácii?
Počet hospitalizovaných, ktorí sú nezaočkovaní, je stále väčšina. Hoci očkovanie nikomu nezaručí ochranu pred hospitalizáciou, dôležité je pri tejto otázke zohľadniť aj závažnosť stavu pacienta. Podľa všetkých dostupných informácií až okolo 90% ťažkých hospitalizácií tvoria práve nezaočkovaní.

Ako je to s kombináciou vakcín všeobecne? Ktoré sa môžu kombinovať a čo je k tomu potrebné?
V Slovenskej republike je od júla 2021 povolená kombinácia vektorovej vakcíny (AstraZeneca) s mRNA vakcínou (Comirnaty od Pfizer/BioNTec, Moderna). Avšak druhá dávka odlišnej vakcíny môže byť podaná len zo zdravotných dôvodov alebo v prípade nedostupnosti danej vakcíny na trhu, prípadne ak sa človek očkoval prvou dávkou v zahraničí a táto vakcína nie je dostupná na Slovensku. Vakcíny sa však môžu kombinovať len nasledovne:
– prvá dávka vektorovej vakcíny (AstraZeneca) a druhá dávka mRNA vakcíny (Comirnaty od Pfizer/BioNTec, Moderna) – časový interval minimálne 28 dní, môže byť až do 12 týždňov, no s aspektom dosiahnutia plnej ochrany neskôr, alebo
– prvá dávka mRNA vakcíny (Comirnaty od Pfizer/BioNTec, Moderna) a druhá dávka vektorovej vakcíny (AstraZeneca) – časový interval minimálne 28 dní, môže byť až do 12 týždňov, no s aspektom dosiahnutia plnej ochrany neskôr.

Nie je teda možné kombinovať vakcíny rovnakého typu.

Čo ak som mal po prvej dávke vakcíny silnú reakciu, a preto chcem druhú dávku inej vakcíny?
Ak nastala závažná vedľajšia príhoda po podaní prvej dávky vakcíny proti ochoreniu COVID-19, ošetrujúci lekár alebo lekár vo vakcinačnom centre posúdi kontraindikáciu podania druhej dávky. Na základe kontraindikácie je možné dostať druhú dávku inej vakcíny. Existujú však pravidlá pre kombinovanie vakcín (viď nasledujúca otázka).

Ako veľmi môžem skrátiť a ako veľmi predĺžiť odporúčanú dobu medzi dvomi dávkami? Ako to ovplyvní účinnosť vakcíny? (AstraZeneca / Moderna / Comirnaty od Pfizer/BioNTec)
V prípade vakcíny od konzorcia Pfizer/BioNTec je odporúčaná doba medzi dvomi dávkami 28 dní (dolná hranica je 21 dní), no toto obdobie je v nevyhnutných prípadoch možné predĺžiť až do 42 dní. Rovnako v prípade vakcíny Moderna je odporúčaná doba 28 dní. V prípade vakcíny AstraZeneca je táto doba v rozmedzí 10 až 12 týždňov. Všeobecne však platí, že ponechanie druhej dávky príliš neskoro je riskantné, pretože účinky prvej dávky môžu začať slabnúť. Podanie druhej dávky príliš skoro je však tiež riskantné, pretože váš imunitný systém potrebuje čas, aby úplne zareagoval na prvú dávku, aby z druhej mohol potom získať maximálny úžitok.

Čo ak pri dvojdávkových vakcínach nepôjdem na druhú? Ako dlho a ako silno budem chránený?
Určitá ochrana sa začína objavovať asi 2 týždne po prvej dávke a potom sa to časom zvyšuje. Ale po dlhšom čase – zatiaľ nie je s určitosťou známe ako dlho – sa táto ochrana pravdepodobne opäť začne strácať. Budete teda potrebovať druhú posilňovaciu dávku, aby ste sa uistili, že váš imunitný systém môže túto ochranu dlhodobo konsolidovať. Výhody druhej dávky sa začnú prejavovať asi po 1 až 2 týždňoch.

Čo môžem robiť/nerobiť po očkovaní?
Bezprostredne po očkovaní je nutné piť veľa tekutín a zbytočne sa nenamáhať fyzickou aktivitou, nešportovať, nepiť alkohol a nezdržiavať sa na priamom slnku.

Aký vplyv má prekonanie COVID-u na očkovanie? Závisí to od uplynutia nejakej doby alebo od hladiny protilátok?
Ak ste prekonali COVID a dáte sa zaočkovať, pravdepodobne budete mať vyššiu hladinu protilátok a budete pravdepodobne dlhšie chránení ako človek, ktorý sa dal zaočkovať, no COVID neprekonal. Niektoré štúdie tvrdia, že prekonanie COVID-u v spojení so zaočkovaním môže poskytovať doživotnú ochranu, ale pre toto tvrdenie zatiaľ neexistujú jednoznačné dôkazy.

Keď mám nízke protilátky, znamená to, že som menej chránený?
Áno. 

Aký častý je vedľajší účinok očkovania?
Pri vakcíne Comirnaty od Pfizer/BioNTec sú najčastejšie vedľajšie účinky (môžu postihovať viac ako 1 z 10 ľudí) bolesti a opuch na mieste vpichu, únava, bolesť hlavy, bolesť svalov, bolesť kĺbov, triaška, horúčka. Časté vedľajšie účinky (môžu postihovať najviac 1 z 10 ľudí) sú začervenanie v mieste vpichu a nevoľnosť. Menej časté vedľajšie účinky (môžu postihovať najviac 1 zo 100 ľudí) sú zväčšené lymfatické uzliny, pocit nepohody, bolesť v končatine, nespavosť, svrbenie v mieste vpichu. Medzi zriedkavé vedľajšie účinky (môžu postihovať najviac 1 z 1 000 ľudí) patrí dočasné jednostranné ochrnutie tváre. Môže sa vyskytnúť aj závažná alergická reakcia.

Pri vakcíne Moderna sú veľmi časté vedľajšie účinky (môžu postihovať viac ako 1 z 10 osôb) opuch v podpazuší, bolesť hlavy, nevoľnosť, vracanie, bolesť svalov a kĺbov a stuhnutosť, bolesť alebo opuch v mieste podania injekcie, pocit veľkej únavy, zimnica, horúčka. Časté vedľajšie účinky (môžu postihovať menej ako 1 z 10 osôb) sú vyrážka, začervenanie alebo žihľavka v mieste podania injekcie. Medzi menej časté účinky (môžu postihovať menej ako 1 zo 100 osôb) patrí svrbenie v mieste podania injekcie. Zriedkavé vedľajšie účinky (môžu postihovať menej ako 1 z 1 000 osôb) sú dočasné jednostranné ochrnutie tváre (Bellova obrna), opuch tváre (u pacientov, ktorí dostali kozmetické injekcie do tváre, sa môže vyskytnúť opuch tváre). S neznámou frekvenciou sa môžu vyskytnúť závažné alergické reakcie (anafylaxia) a precitlivenosť.

Pri vakcíne  AstraZeneca medzi veľmi časté príznaky (môžu postihovať viac ako 1 z 10 osôb) patria citlivosť, bolesť, teplo, svrbenie alebo podliatiny v mieste podania injekcie, pocit vyčerpanosti (únava) alebo celkový pocit choroby, zimnica alebo pocit zvýšenej teploty, bolesť hlavy, pocit nevoľnosti (nauzea),  bolesť kĺbov alebo svalov. Časté vedľajšie účinky (môžu postihovať menej ako 1 z 10 osôb) sú opuch alebo začervenanie v mieste podania injekcie, horúčka (> 38 °C), nevoľnosť (vracanie) alebo hnačka. Medzi menej časté vedľajšie účinky (môžu postihovať menej ako 1 zo 100 osôb) potom patrí ospalosť alebo závrat,  znížená chuť do jedla, zväčšené lymfatické uzliny, nadmerné potenie, svrbenie kože alebo vyrážka.

Môže mať očkovanie vplyv aj na moje dieťa, ktoré ešte len budem mať v budúcnosti?
Dlhodobé vedľajšie účinky sú pri vakcínach raritné. Je teda nanajvýš nepravdepodobné, že by sa preniesli na ešte ani len neexistujúci plod.

Môže vakcína spôsobovať neplodnosť u žien?
Z medicínskeho ani vedeckého hľadiska zatiaľ neexistuje žiadny hodnoverný dôkaz či dôvod domnievať sa, že by vakcína interagovala s reprodukčnými orgánmi ženy.

Môže vakcína spôsobovať neplodnosť u mužov?
Niektoré štúdie skôr ukázali, že vírus SARS-COV-2 bol nájdený v spermiách mužov s infekciou COVID-19, vírus SARS-CoV-2 môže ovplyvniť mužské hormóny nevyhnutné pre normálnu produkciu spermií a existuje množstvo správ o mužoch s bolesťou semenníkov alebo miešku po ochorení COVID-19.

Je možné, že niektoré vedľajšie účinky vakcín sa ukážu až o niekoľko rokov?
Je to veľmi nepravdepodobné, pretože na základe skúseností z histórie sa niečo také zatiaľ nikdy nestalo. Podľa doterajšieho výskumu sa aj tie najzávažnejšie vedľajšie účinky akejkoľvek vakcíny, vrátane COVID-19, vyskytnú v priebehu niekoľkých týždňov. Zatiaľ najdlhšia doba, po ktorej sa ukázal vedľajší účinok, bola 6 týždňov.

Je možné, že mi niektorá z vakcín zmení DNA?
Nie, pretože mRNA nevstupuje do jadra buniek, kde je DNA uložená.

Čo ak príde ďalšia pandémia inej choroby a bude sa vyvíjať úplne iná vakcína?
Väčšina pandémii či epidémii vzniká prenesením mikróbov zo zvierat na ľudí. Závažné ochorenia, ako sú tuberkulóza spôsobená baktériou M. bovis, choroba spôsobená vírusom Ebola, vtáčia chrípka H5N1, prasacia chrípka H1N1, MERS, Q horúčka či horúčka dengue, pochádzajú zo zvierat. Vzhľadom na čoraz väčšie zasahovanie človeka do prírodných habitatov, a to najmä v tropických oblastiach, odkiaľ sa rozšíril aj vírus Ebola či horúčka dengue, a tiež v dôsledku globálneho otepľovania je možné očakávať, že niekedy v budúcnosti ľudstvo skutočne bude čeliť ďalšej pandémii. S tým bude vysoko pravdepodobne súvisieť aj snaha o vytvorenie lieku proti novému ochoreniu.

Zvládne naše telo rôzne vakcíny na rôzne choroby?
Áno, na Slovensku sa v súčasnosti povinne očkujú proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, vírusovej hepatitíde B, invazívnym hemofilovým nákazám, detskej obrne a pneumokokovým invazívnym ochoreniam už malé deti do 11. mesiaca života.