Parný rušeň na Rendezi je ako nový. Graffiti a smeti sú preč!

1487

Tento krásny rušeň s označením 310.507 bol vyrobený v roku 1899 v Maďarsku. Spočiatku jazdil v údolí Oravy, neskôr bol v prevádzke na miestnych železniciach a napokon na staničnom a výhrevenskom posune až do roku 1957. Rušeň bol v rokoch 2009 – 2010 opravený do vystavovateľného stavu a 2. septembra 2010 bol umiestnený na pomník neďaleko areálu starého rušňového depa Bratislava východ. Za ten čas bol značne poškodený graffitmi a stal sa tiež akýmsi odpadkovým košom. Rozhodli sme sa ho preto vyčistiť a namaľovať. Dnes vyzerá úplne ako nový!

Pozrite si video ako prebiehalo čistenie rušňa:

História rušňa

Rušeň 310.507 (dvojvalcový dvojčitý parný tendrový rušeň na mokrú paru s usporiadaním náprav C pre miestne železnice, r. v. 1899, výrobca Budapest, výrobné číslo 1347, pôvodné označenie KBŽ XII.527) je predstaviteľom rušňového radu skonštruovaného pre službu na miestnych železniciach bývalého Uhorska. Akcelerujúca výstavba miestnych železníc si už na začiatku 80. rokov 19. stor. vyžiadala stavbu vhodných parných rušňov s nízkou obstarávacou cenou i prevádzkovými nákladmi, primeranými nápravovými zaťaženiami a vysokou priechodivosťou oblúkmi.

V roku 1885 lokomotívka v Budapešti skonštruovala mimoriadne úspešný stroj triedy XII (neskôr 377 MÁV), ktorý na ďalších dvadsať rokov prakticky úplne ovládol prevádzku na trakčne nenáročných uhorských miestnych železniciach. Bola to veľmi jednoduchá tendrovka s troma spriahnutými nápravami bez stavacích klinov osových ložísk, vtedy obvyklým vonkajším rámom, hallskými kľukami a parným strojom bez predného vedenia poháňajúcim druhú nápravu. Rozvod Stephenson bol umiestnený medzi spojnicami a rámom rušňa. Pri viacerých strojoch sa zvláštnosťou konštrukcie kotla stali pece typu Polonceau bez stropných rozpier. Veľké previslé hmoty stroja i skriňového kotla obmedzili síce najvyššiu dovolenú rýchlosť rušňa na 45 km/h (pri strojovom chode dokonca iba 30 km/h), pre vtedajšiu prevádzku na miestnych železniciach to ale postačovalo. V rokoch 1885 – 1927 vyrobili lokomotívky v Budapešti, Arade, Viedenskom Novom Meste a lokomotívka StEG vo Viedni celkom 534 týchto rušňov.

Roku 1918 prevzali ČSD od MÁV 53 strojov tohto typu a pridelili im označenie 310.4. Ďalších 13 kusov takmer zhodných rušňov, jazdiacich na Košicko-bohumínskej železnici, obdržalo označenie 310.5. Do tejto skupiny patril i predmetný rušeň, ktorý bol v rokoch 1899 – 1907 spolu s ďalšími dvoma rovnakými strojmi používaný na Miestnej železnici v údolí Oravy. Rad bol v prevádzke na miestnych železniciach a napokon na staničnom a výhrevenskom posune do roku 1957. Mnohé rušne však jazdili na vlečkách slovenských priemyselných podnikov, najmä cukrovarov, až do konca 60. rokov 20. stor.

Predmetný rušeň bol zrušený dňa 1.7.1950 výnosom 401/62-50-561 a odovzdaný podniku Elektro Krompachy. Roku 1956 obdržal rušeň kotol č. 1579 z roku 1924, vyrobený dielňami št. dráh vo Zvolene z rušeného rušňa 310.408. Rušeň bol v rokoch 2009 – 2010 opravený do vystavovateľného stavu a 2. septembra 2010 bol umiestnený na pomník nedaleko areálu starého rušňového depa Bratislava východ.

Porovnajte ako to vyzeralo predtým a teraz:

Takto prebiehalo čistenie:

Ďakujeme všetkými dobrovoľníkom a spolupracovníkom, ktorí nám pomohli:

  • Železničné múzeum SR
  • OZ Záhradkárov Staviteľská Žabí majer
  • OZ Pomoc deťom
  • Bratislava INAK
  • Železnice Slovenskej republiky

Foto a video: Michal Feik